Diskusia 3/4: Úvod do teórie chaosu – recenzia

Adhara
To by možno utvorilo čitateľovi ucelenejší obraz, ale nefungovalo by to literárne (bolo by to na x kníh a dejový posun žiadny). Kvôli čitateľovi je zámerne vybraná tá línia, ktorá pripomína typický triler. Ak toto nazývaš prispôsobovaniu pravidiel, nie je potom prispôsobovaním pravidiel aj to, že autori neopisujú, ako cestou do práce ich postavy položia nohu na chodník a potom znova a znova, ale preskočia rovno k tomu, ako postavu zrazí auto? Veď každý z tých krokov tam tiež musel byť, aby príbeh vbehnutia pod kolesá dával zmysel, tak prečo to neukázať, však?
Isteže, premýšľavý čitateľ môže dopredu prísť na to, čo všetko sa vo svete bez hraníc smie odohrať a aj sa odohrá. Osobne sa ale spolieham na to, že takých nebude veľa (a naozaj, zatiaľ si prvý). Ani ja pri čítaní detektívky nesnažím úporne prísť z indícií na to, kto je vrah. Proste sa nechám unášať dejom.
12.09.2019

Adhara
(Spojler) A prečo Arnieho nezastavila už posádka Odyssey, bolo tiež vysvetlené – síce mali duševnú silu Petea aj väčšiu, ale Arnie mučil jedného pred druhým. Pred Peteom-záchranárom nemal hneď z fleku poruke koho mučiť, až kým nezohnal... veď vieš koho. Takisto prečo práve Pete-astronaut, keď bol tak odlišný od Pete-záchranárov, prečo nie tie príklady čo si uviedol? No prečo. Lebo astronaut mal najsilnejšie emócie (bol prvý zo všetkých Peteov v dosahu synchronizátora) a navyše sa aktívne snažil spojiť s Pete-záchranárom na rozdiel od iných Peteov, ktorí boli iba zmätení. (/spojler)
Btw. ja svoje postavy nijako nenazývam, väčšinou prídu ku mne hotové, aj s menom. Tuším som to aj v jednom rozhovore spomínala.
12.09.2019

jurinko
O tom, co pisat a co nepisat, napisal vyborne uz Douglas Adams priamo v Stoparovi, to ani nemusime ist do nejakej teorie..
Ale ine ma zaujalo: To, co ja povazujem za zamer a bonus, je vlastne nezamyslany nasledok? Cize nie "ficura", ale "bug"? Lebo inak neviem, ako mam chapat, ze vymyslis hyperkomplikovany multivesmir, ale zaroven dufas, ze nad nim ludia nebudu rozmyslat a nechaju sa iba unasat dejom... (btw. priklad s detektivkou imho nie je uplne dobry, lebo pravidla klasickej detektivky, praveze umoznuju, aby citatel odhalil vraha predtym, ako ho odhali hlavna postava, preto sa za odklony od zanru povazuju rozne prilis prekvapive zvraty, ci porusenia zakladnych pravidiel - o niecom takom bol tusim svojho casu aj nejaky cesky televizny serial, ktory to praveze vzdy nejako porusil, ak sa nemylim).
A ci si to mala napisat nejako inak, vratane vysvetlenia pohnutok a mechanizmu konania..
13.09.2019

jurinko
[pokr.]
postav? Ja neviem, je to tvoja kniha, mohla si to kludne napisat aj ako pribeh, v ktorom Pete/Charlie Harper zachrani svet a ani si nevyleje margaritu, to bolo na tebe. Rovnako ako vsetky "zakonitosti", ktore tu tak vehementne obhajujes, hoci davaju zmysel iba v jedinom pripade, ktorym je (rovnako, ako v pripade autorov, ktori sa nad inymi moznostami ani nezamyslia, a potom sa ich dielam daju vycitat mizive pravdepodobnosti a nekonzistentnost deja) ten prave jeden (podla zaverov vlastne tri, ale to je vlastne asi celkom fuk, ak vezmeme do uvahy rozsahy) sled udalosti, ktory si sa zrovna ty ako autorka rozhodla sledovat.
Akurat vsetky tie namietky maju (na rozdiel od ostatnych, "klasickejsich", diel) zrazu rovnaku silu, ako tvoja obhajoba...
Ved vsetko sa uz "niekde" stalo, no nie? ;-)
13.09.2019

jurinko
* tu ciarku spred prveho "praveze" presunme pred to "ako" v druhom komentari, kde chyba, hm? :-) (mobil ;-) )
13.09.2019

jurinko
Len, aby som to trochu zhrnul:
Ked v nejakej poviedke hrdina pride, zisti, vyviazne, prekona a prezije, mozeme tym jednotlivym udalostiam trebars vycitat, ze by sa asi neodohrali tak, ako boli ukazane, resp. ze nedodrziavali zakonitosti, ktore uz boli uvedene. V pripade tvojej knihy ale debata zaroven hned konci, rovnako, ako ma zaroven nekonecnu silu - lebo to, ze Schwarzenegger si v realite vyklbi rameno, ked jednou rukou vyhadzuje tinedzera na strechu, zrazu dava rovnaky zmysel, ako to, ze sa mu v "druhom vesmire" nic nestane, ci ako to, ze je z neho zena v domacnosti (a v "podobnejsom" vesmire vyzera ako Geena Davis v Long Kiss Goodnight, kym v tom vzdialenejsom skor ako mamina zo Sam doma). A potom su jedinym voditkom, ako vacsinou, hlavne zakonitosti diela. Ak tie tvoje dovedieme do dosledkov, tak zistime, ze sme sledovali sice napinavu, ale z pohladu inej postavy s rovnakym ...
13.09.2019

jurinko
[pokr.]
menom, v ramci tebou nacrtnuteho multisveta, vlastne uplne nepodstatnu, dejovu liniu, ktorej vsetky nepravdepodobnosti davaju uplne rovnaky zmysel, ako tie kockate mraky a ucastnici autonehody.
A tak vlastne mozes vsetko, co ako nepravdepodobne, lebo vzdy najdes vesmir, v ktorom sa to da obhajit, a ja mozem kritizovat tiez vsetko, lebo si vzdy najdem vesmir, kde je ten moj pohlad pravdepodobnejsi nez ten, ktory si nam ponukla.
A preto nie je o co hrat.
Lebo ak ten Schwarzenegger aspon v tom realnom vesmire zomrie, tak zomrie aj v tom filmovom. Ale tvoj Pete zomrie nespocetnevelakrat, a vzdy to "niekde" aj tak doklepe do vitazneho konca. Tak preco by sme zrovna tomuto jednemu mali drzat palce? Alebo tomuto? Alebo tomuto o miliardu vesmirov vedla? Ved je to jedno, nie? Vzdy si mozeme ukazat aj Pita/Charlieho Harpera, ktory si nic z udalosti v knihe ani nevsimol, a bude to davat...
13.09.2019

jurinko
[pokr.]
rovnaky zmysel, ako ked budeme napinavo sledovat toho, ktory to akoze cele vybojoval (a pritom xkrat zomrel a "reloadol" celu "hru" znova), hm?
13.09.2019

Adhara
Tak to skúsim inak. Otázkou ako ten príbeh mal podľa teba vyzerať? Či pri daných zákonitostiach nijako?
A tvrdím, že aj tak bolo o čo hrať. Hrozilo, že všetci prepojení Peteovia zošalejú. To hrozilo úplne každému jednému, či zostal na lodi, či zostúpil dole, či sa stretol s Arniem, či... proste sú kvantovo prepojení, čo cíti jeden, cítia všetci. Vrátane tých, čo majú v hyper nepravdepodobných vesmíroch šťastie a nič sa ich fyzicky nedotklo. My sme mali držať palce, aby zachránil svet skôr, než Peteov pohltí reťazová vlna šialenstva. Mimochodom, presne toto bola aj Arnieho taktika, aby jeho protivník zošalel.
Inak, tvoje pripomienky typu „niet mu prečo držať palce“ mi pripomenuli kritiku Jany Juzlovej ešte kedysi pradávno na 1. verziu diela: www.mamtalent.sk/spisovatelka- jana-juzlova-hodnoti-uvod-do-t eorie-chaosu.phtml?program=1&m a__0__id_b=14547&ma__0__id_kp= 50913
13.09.2019

jurinko
Nikdy nehrozilo, ze vsetci prepojeni Pitovia zosaleju, bolo to tam povedane ako "zakonitost" (synchronizator mal obmedzeny zdroj energie, tym padom prepajal stale viac a viac Pitov, ale zaroven by sam skoncil...). A rozdiel medzi smrtou zosalenim a smrtou usmazenim radiaciou/utopenim/roztlacenim /zabitim kucharom/raketou/pistolou, je aky?
Rozpravas o tom, ako Pete zachranil svet (a.k.a. zachranil miliardu Pitov pred smrtou), a zaroven v knihe ukazes, ako x(inychmiliard) Pitov zomrelo?
Znova: Kde ma byt ta hranica, ze nam citatelom na tom (celom/jednotlivom, to je fuk) ma zalezat?
14.09.2019