Podobní
Na jednej strane sa mi to veľmi páčilo. Na niekoľkých vetách, pohyboch, náznakoch vyjadrený nepriamo duševný stav hlavného hrdinu. Super bol aj koniec, neznášam nadávky a tu sadla ako "riť na šerbeľ" :-) plus ten prekvapivý záver. No krásne sa stupňovali aj obrazy prirody, pri láske myší mi na sekundu vypadli oči, potom tá nadávka a človek. Fakt tieto momenty poviedke mimoriadne pridali. No na druhej strane, občas pri tých opisoch činností som sa strácala. Urobil niečo batoh? Napríklad. Zotrel si pásmo postáv a opisov takmer dokonale. Ale zase aspoň to bolo umeleckejšie. Trošku si čitateľa potrápil, a tak mu treba, nemal sa dať do čítania.:-) Emócia ľútosti prišla. Neviem, či si ju chcel vyvolať, ale stalo sa. Ale dokelu, on tušil, čo nafilmoval, ako to tušil? Videl? Čo videl? Stopy? Tiene? Pre to bol nervózny? Kopec otázok na záver...:-)
26.11.2022 19:28:09

Pasca
Strašne milé. Som tam s Tebou, nevadí? Keď sa nad tým zamyslím, tak mnohým to neustále zdieľanie seba a svojich životov tie životy nakoniec naozaj berie. Tá Tvoja báseň v diamantovo krátkej údernej forme ma donútila aspoň na milisekundu sa nad svojím životom zamyslieť a to nikdy nie je na škodu. Ďakujem.
26.11.2022 19:14:34

Dobrý deň
Súhlasím, ako sľubný prológ zaujímavého románu. Konečne som si našla čas nazrieť do Vašich dielok a ako vždy zase dlho sem nepošlem nič, lebo ste super. Obdivujem Vás za to, aké máte parádne nápady a ako ich viete dať za ten okamih, čo je hodina na "papier." Klobúk dole pred všetkými. PNP sme písali pár dní pred vypuknutím vojny. Dnes mám normálne strach, aby táto poviedka nepatrila k tým, ktoré sa neskôr označia za vizionárske. A máš pravdu, Valentín by mali mať ľudia viackrát do roka! :-) A Valentín bez dobrého jedla a pitia nie je poriadny Valentín! (PS- asi sa idem pozrieť na plechovku piva, koľko je doba použiteľnosti. Nepamätám si, že by sme to niekedy doma riešili... :-)
02.03.2022 18:24:32

Poviedka
Neuveriteľné, koľko sa dá spraviť na malom priestore. Páčili sa mi slovné spojenie ako začalo kropiť, strašne dávno som to nepočula. Takisto veta: "Robot pokračoval v preberaní odpadu a Kubo v devastovaní verejných priestorov." Vyvolala mi úsmev na tvári aj pri takejto vážnej poviedke. Spôsob, ako prirodzene si zakomponovala všetky výrazy, ma tiež dostal. V jednom momente som bola na sídlisku môjho detstva, keď sme nejaké veci po robotníkoch aj my ničili, v druhom v postapokalypse, kde všetkým ide iba o prežitie. A možno aj o niečo viac.
02.03.2022 13:43:23

Zberateľka
Brilantne napísané opisy, vôbec ma nenudili, práve naopak. Až pri druhom čítaní som si uvedomila náznaky toho, že je reč o androidke. Takže si ma dostala! Gratulujem. Osobne sa desím umelej inteligencie s citmi, takže na mňa poviedka zapôsobila trochu rozporuplne. Ale to je môj osobný postoj, cez ktorý sa ja asi už asi nedostanem.
02.03.2022 12:11:36