Asi najprestížnejšia kategória, v ktorej by chcel získať prím každý. Tento rok nám nadelil veľa skvelých herných titulov napriek tomu, že sa už nejaký čas otvorené hovorí o kríze videoherného priemyslu. Bez nejakého väčšieho naťahovania preto môžeme skonštatovať, že prvenstvo (a podľa mňa zaslúžené) si pre seba uchmatol Black Myth – Wukong.

Súperenie o hlasy vo finále pritom vôbec nemal ľahké – konkurovali mu tituly ako Helldivers 2, S.T.A.L.K.E.R. 2 – Heart of Chornobyl (môj hlas), či Warhammer 40000: Space Marine 2. Trošku úsmevným, ale pre mňa pochopiteľným účastníkom bol Balatro (roguelite poker simulátor).

Napriek tomu že som pre Black Myth – Wukong nehlasoval, jeho výhra ma potešila. Ukázala totiž, že v dnešnej dobe, keď gro vývoja hry tvorí marketing (a potom čakáme na tri-štyri patche, aby sa to vôbec dalo hrať), si vývojári dokážu ísť za svojou myšlienkou a predať ju ľuďom, pričom sa mi nezdalo, že by hrateľnosť nejako utrpela. Mne len ostáva dúfať, že viacero štúdií bude vedieť obhájiť svoje myšlienky a aj investori pochopia, že je nám jedno, aký „hype“ okolo hry vládne, ak naše hranie stroskotá na prvom fatálnom bugu v úvodnej kapitole.

Virtuálna realita sa stala už neodmysliteľnou súčasťou hier za účelom „vniesť“ hráča do herného sveta pre intenzívnejší zážitok. Viaceré tituly sa zamerali aj na tento aspekt, ako urobiť VR „great again“, čo niekedy podľa mňa išlo na úkor príbehovej časti hry. Preto možno niektorí finalisti boli veľkou neznámou alebo poriadnym prekvapením.

Spomedzi finalistov sa nakoniec radoval titul Metro Awakening¸ pričom opäť môžem konštatovať spokojnosť. V tejto kategórii som váhal asi najmenej, pretože jednak nepatrím do cieľovej skupiny konkurencie, jednak nostalgia z tejto hernej série by si zaslúžila ešte jedny fanfáry. Navyše, atmosféra tohto sveta sa vďaka VR posunula na ďalšiu úroveň.

V poli porazených tak skončili hry ako Maestro (dirigujete barokový orchester), Blade & Sorcery či Davigo – VR vs PC. Práve Davigo – VR vs. PC ma zaujalo svojím konceptom, pretože buď hráte vo VR, ste obor a robíte zlobu, alebo ste na počítači a ako rytier sa snažíte získať rôzne zbrane a hádzať ich na obra, kým mu nedôjdu životy. Možno len škoda, že hra je ešte v Early Access, a tak trpí na rôzne neduhy, ktoré sa postupne vychytávajú. Možno aj preto nemala voči víťazovi šancu. Moje osobné pofrflanie patrí hre Five Nights at Freddy’s – Help Wanted 2. Hoci už nemusíte len sedieť v kontrolnej miestnosti a čakať na jump scare, príbehový element v tejto hre hrá stále druhé husle a myslím si, že je mnoho lepších VR titulov, ktoré by si zaslúžilo bojovať o víťazstvo.

Oproti predošlým dvom kategóriám mohli v tejto kategórii súťažiť aj staršie tituly z predošlých rokov, pretože podstatou je, že vývojári sa o hru starajú a implementujú požiadavky komunity, aby dosiahli maximálny možný zážitok. Pre mňa to tak bola asi jedna z najsilnejších kategórií, čo sa týka nominácií, pretože každá z nich určite mala na to vyhrať.

Nakoniec si vavríny víťazstva uchmatol titul Elden Ring. Zatiaľ má síce len jeden datadisk (Shadow of the Erdtree), ale ťaží z nádhernej grafiky a „souls-like“ zážitku (hra sa s vami nemazná a hlášku „you died“ už ani nevnímate, lebo sa v hre objaví viackrát než čokoľvek iné).

Môj hlas ale získala iná hra – Baldur’s Gate III. Už druhý diel v tejto sérii bol mega, no vývojárom sa podarilo nemožné, posunúť zážitok na vyššiu úroveň (napríklad rozprávač je v hre jeden z top, čo som počas hrania zažil). Práve preto som jej prejavil svoju priazeň, lebo vývojári dokázali prakticky nemožné – prekonať už tak dokonalú hru.

Neúnavná práca na nápravách vyústila v to, že No Man’s Sky je úplne inou hrou, než akou bola pri vydaní. Je skvelá, zážitková, len škoda, že sa ňou stala až po rokoch opráv a rana z frustrácie komunity sa už nezacelí asi nikdy, čo sa odráža aj na počte hráčov verných tejto hre. Takisto Dota 2 a Stardew Valley sú tituly, ktoré skrášlia zbierku každého hráča (akurát pri Dote 2 želám pevné nervy, lebo komunita vie byť toxická).

Steam predstavil svoju hernú platformu v roku 2022 a mnohí vývojári sa tak podujali splniť ďalšiu výzvu, ponúknuť hry aj tejto skupine hráčov. Nominácie preto ovplyvnili nielen samotný príbeh či herný zážitok, ale aj optimalizácia a, pri pohľade na víťaza, zrejme aj troška nostalgie.

Nakoniec teda zvíťazil titul God of War – Ragnarok, ktorý patril k mojím favoritom. S jeho výhrou som spokojný, podľa mňa sa jedná o zaslúžené víťazstvo. Hoci môj hlas patril Hades II, ktorý, myslím si, opäť prehral na Early Access. Vizuál je síce fajn, ale chybičky hrateľnosti komunita odpúšťa len veľmi ťažko.

Vo finále sa ocitla ďalšia hra so skvelým potenciálom („hack’n’slash“, žiaľ, opäť Early Access) Deep Rock Galactic – Survivor, rpg titul z univerza Warhammer s názvom Warhammer 40000 – Rogue Trader a Balatro.

Kategória hier, ktorá je síce fajn, ak ju hráme sami, ale s kamarátmi (alebo aj spoluhráčmi z rôznych kútov sveta) je to predsa len lepšie. Lebo, ako tvrdí stará hráčska múdrosť, „co-op je sranda, pretože dostávate rekt obaja“. Dôležitým aspektom je tu teda aj zábava zo spoločných úspechov, ale aj prehier.

Zvíťazil titul Helldivers 2 (môj hlas), kooperatívna tímová hra, kde ste vysadený na neznámej planéte a máte možnosť pomôcť svojim spoluhráčom prežiť... Alebo ich zabiť a získať výhody pre seba. Krátke hry, obsah podľa požiadaviek komunity a hlavne práve prvok prekvapenia z možnej zrady spoluhráčov nakoniec pomohli tejto hre získať titul.

Satisfactory zameraný na kooperatívnu stavbu budov, alebo „farmárčenie s pokémonmi na steroidoch“ alias Palworld alebo sci-fi simulátor prežitia Sons of Forest, či práve Warhammer 40000 – Space Marine 2 sú skvelé hry a aj vďaka tomu bola táto kategória tiež pomerne vyrovnaná a aj mne sa ťažko rozhodovalo, komu dať svoj hlas.

Alebo hry s označením „scenery porn“. Príbeh je dôležitý, hrateľnosť tiež, ale čo tieto hry charakterizuje najviac, je že v nich nemusíte nič robiť, a v štýle filmu „Vesničko má středisková“ môžu vaši kamaráti skonštatovať, „pane doktore, vy jste se zase kochal“. Nádherné vizuály v tomto finále hrali prím.

Silent Hill 2 Remaster bol pre mňa v tomto ohľade pomerne prekvapivým titulom. Čakal som totiž, že bude nominovaný buď na hru roka, alebo za najlepší príbeh. Nakoniec si získal triumf práve vďaka kombinácii hororovej atmosféry a v exteriéroch všadeprítomnej hmly. Pridajte k tomu živelné spodobnenie ľudských hriechov a nerestí v podobe nepriateľov, štipku nostalgie a máte recept na úspech. Musím navyše podotknúť, že aj pôvodný Silent Hill 2 mal atmosféru, že človek kadil bobky, takže som veľmi rád, že táto hra dostala svoje uznanie od komunity.

Hades II tiež nezaostáva štýlom, ktorým si nás jeho tvorcovia získali už od titulu Bastion, a svojho zástupcu mal vo finále aj štýl anime/jrpg Metaphor – ReFantasio, kde sa snažíte získať trón po zosnulom kráľovi. Medzi päticu najlepších sa prebojovala aj „souls-like“ 2D plošinovka Nine Sols a finálovú zostavu uzatvárala dobrodružná atmosférická plošinovka s nádychom mystiky Neva.

Táto kategória pre mňa zároveň predstavovala asi najsilnejšie finále a musím povedať, že víťazstvo by si určite zaslúžila každá, je teda ich šťastím, ale aj smolou, že sa takto stretli v boji, kde víťazom mohol byť len jeden.

Zatiaľ čo som sa pri predchádzajúcej kategórii rozplýval od šťastia, tu pre mňa hlasovanie bolo trošku trpké, pretože som zvažoval, že svoju priazeň neprejavím ani jednému z titulov. Takže budem trošku frflať.

Je mi jasné, že priniesť novinky do herného priemyslu, kde už každá mechanika bola odskúšaná, testovaná a nejakým spôsobom zanesená do hier, je náročné, preto by bolo asi na mieste sa opýtať, či má vôbec táto kategória zmysel. Nechápte ma zle, som rád, ak sa nerobí len „Ctrl+C a Ctrl+V“, ale po tohoročnom finále som naozaj rozmýšľal, ktorá z hier priniesla niečo, čo sme tu ešte nemali.

Preto, hoci som za tento titul nehlasoval, nie je pre mňa prekvapením (v konkurencii ostatných finalistov) výhra titulu Liar’s Bar. Hra, kde odhadzujete karty, snažíte sa blufovať a popri tom hráte ruskú ruletu, predstavovala podľa komunity vrchol inovácie za posledný rok.

Môj hlas dostala hra Helldivers 2, no po zvážení by som radšej preferoval Balatro, kde sa kombinuje poker a roguelite prvky v podobe žolíkov, blindov a rôznych podmienok, ktoré vám majú sťažiť cestu za víťazstvom. A hoci je S.T.A.L.K.E.R. 2 – Heart of Chornobyl nielen príjemným návratom do zóny a Satisfactory tiež nie je na zahodenie, podľa môjho názoru ani jedna z piatich hier nepriniesla niečo, z čoho by som padol za zadok, a vybrať víťaza pre mňa bolo ako určiť najlepší tím šiestej okresnej ligy vo futbale.

Emócie patria aj k hrám a je vyhlasovanie víťaza v tejto kategórii už pre mňa taký úsmevný folklór. Pretože, kto aspoň raz netresol do stola pri nejakej hre (Solitér sa nepočíta ), ten akoby ani žiadnu nehral. Rovnako som teda očakával, že práve multiplayer hry ovládnu túto kategóriu a skoro sa im to podarilo. Na záver sa ale tešila hra v režime singleplayer Black Myth – Wukong.

Víťazná hra je totiž de facto „boss fight simulator“, čo jej neuberá na zážitku, ale zasa, donúti vás premýšľať a siahnuť na dno svojich fyzických aj psychických síl. Pretože môžeme byť frustrovaní, ako len chceme, niečo nás vždy donúti sadnúť a „prejsť ten level ťažký ako sviňa“. Skrátka, tieto hry cielia aj na náš limbický systém (boj alebo útek) a robia to dobre.

A hoci ja som pôvodne nominoval a hlasoval za Ghost of Tsushima – Director’s Cut, s víťazom som spokojný. V poli porazených ešte ostali tiež celkom zaujímavé tituly ako Tekken 8, DRAGON BALL: Sparkling! Zero a 3v3 FPS titul s možnou deštrukciou prostredia The Finals (týmto venujeme tichú spomienku cheaterom v Counter Strike s aimbotom a wallhackom :-D).

Tak ako k hrám patrí aj dobrý vizuál, aj hudba, ktorá ju sprevádza vie často posunúť zážitok na novú úroveň. Preto som rád, že je oceňovaná aj táto stránka. Tu si ale opäť trošku pofrflem, pretože nominácie neboli najhoršie, niektoré z nich priam excelovali, ale výhra pripadla trošku prekvapivo titulu Red Dead Redemption, remaku pre PC.

Nevravím, že by som nemal rád atmosféru divokého západu, ale táto výhra má pre mňa v konkurencii hier ako Frostpunk 2, Horizon Forbidden West(TM) Complete Edition, Silent Hill 2 Remaster a milej vizuálnej novely Fate trošku horkú pachuť. Ale, komunita rozhodla, vox populi – vox Dei. Mimochodom, aby bola moja schizofrénia v tomto smere dokonalá, nominoval som Horizon a hlasoval za Frostpunk 2.

Samozrejme, ani tento rok nemohlo chýbať hodnotenie, ktorá hra nám priniesla najlepší príbeh. Prepracované postavy, uveriteľná logika prostredia a nepriateľov, jasné motivácie jednotlivých strán a cieľ (ktorým niekedy môže byť aj cesta), to všetko sú veci, ktoré v hre vždy oceníme.

Tento rok sa toto ocenenie ušlo titulu Black Myth – Wukong, ktorý tak bral už tretie víťazstvo v rámci tohoročných Steam Awards. Hoci víťazovi tlieskam, tu už musím dodať jemné ale – naozaj je to najlepší príbeh? Chápem, vývojári sa inšpirovali románom „Cesta na západ“, ale práve to, že je to viac-menej „boss fight simulator“, mi trošku uberalo na čare príbehu.

Najmä, keď mu na päty šliapal môj favorit – Ghost of Tsushima – Director’s Cut. Chápem ale dôvody, prečo zrejme nakoniec na prvé miesto nedosiahol. Jednak je to hra, ktorá prvýkrát vyšla v roku 2020, a navyše, zrejme jej reputáciu pošramotila „woke aféra“ s ohlásením voľného pokračovania Ghost of Yutei, kde hernej komunite vadilo, že by ste mali hrať za hlavnú postavu ako ženu. Nevravím, že to bolo prvoradé, ale myslím si, že pre mnohých to predstavovalo dôvod, prečo to Ghostovi nehodiť.

Päticu finalistov uzavreli S.T.A.L.K.E.R. 2 – Heart of Chornobyl, zástupca JPRG hier a ďalší člen do rozsiahlej série Final Fantasy(TM) XVI a pre mňa celkom zaujímavá hra Mouthwashing, v ktorej sledujete a ovplyvňujete osudy piatich členov posádky Tulpar, odsúdených na pomalú smrť v neznámej časti vesmíru počas večného súmraku.

Hoci som túto, pre československé publikum nesmrteľnú, hlášku použil inde, toto je kategória hier, ktoré zapnete a len si užívate, že popri tom všetkom zhone nemusíte vlastne nič robiť. Nechápte ma zle, aj tu môžete v hre uspieť alebo zlyhať, záleží od konkrétneho titulu, ale nemusíte prekonávať rekordy, body alebo súperiť s toxickou komunitou. Stačí si vyložiť nohy a voilà.

Víťazom sa nakoniec stal Farming Simulator 25. Musím priznať, vizuál je krásny, navyše možnosť kooperatívneho režimu vám umožňuje relaxovať s ďalšími kamarátmi alebo inými hráčmi (premýšľam, ako by tento titul ustál kompetetívny multiplayer :-D). Čo sa mi ale nepáči, je, že máme Season Pass a má to mať viacej „seasons“? Naozaj ideme ryžovať ešte aj na traktoroch a zemiakoch?

No, ale aby som len nefrflal. Toto finále bolo veľmi príjemné – veď v hre House Flipper 2 si môžete vyskúšať renovácie domu a vyšperkovať nové bývanie do dokonalosti (a nemusíte si zapnúť TV JOJ), WEBFISHING zasa láka na pokec, zatiaľ čo hráte za mačku a chytáte ryby. Titul TCG Card Shop Simulator zasa priniesol splnenie sna nám všetkým, ktorí sme hrali a hráme nejakú kartovú hru typu Magic the Gathering a podobne. Akurát, že my sme teraz boli tí, ktorí zarábali na hráčoch a predaji balíčkov či kusových kartičiek. Môj hlas ale dostala hra Tiny Glade, v ktorej budujete stredoveké mestečko a plníte rôzne výzvy.

Počas článku som niekoľkokrát spomenul, že sa hovorí o kríze „videoherného priemyslu“. Aj keď nám minulý rok nadelil mnoho dobrých titulov, je tu niekoľko zdvihnutých prstov a varovaní, ktoré by sa nemali ignorovať, pretože aj tieto veci ovplyvňujú vývoj hier a ich následné prijatie komunitou.

Snaha zahrnúť do hier „reprezentáciu súčasnej spoločnosti“ nebýva vždy najšťastnejšia, najmä ak sa navyše robí polovičato a nevhodne. Ukážkovým príkladom bola do veľkej miery oprávnená kritika „samuraja černocha“ v najnovšom Assasin’s Creed. Hoci sa v tom čase daný človek skutočne v Japonsku vyskytoval, samurajom nikdy nebol, čo nielen japonskí fanúšikovia zreteľne dali Ubisoftu najavo.

Naopak, hra, pri ktorej to komunita už zbytočne hrotila, bol práve nový Ghost of Yutei, kde si to vývojári predsa len trošku lepšie postrážili, no po afére Ubisfotu už komunita išla zotrvačnosťou.

Hoci si zrejme niektorí vývojári povedali, že aj zlá reklama je reklama, dovolím si použiť myšlienku môjho kamaráta, že diverzita môže byť aj v historických hrách, ak je urobená správne. Ak sa nachádzate v bohatom prístavnom meste, v ktorom sa čulo obchoduje, je tam logicky zmes rás, kultúr, náboženstiev a spoločenských zvykov. Ale ak máte komunitu, ktorá medzi seba len tak niekoho nepustí, asi si tam ťažko ospravedlníte napríklad výstrelok, ktorý si dovolil Ubisoft.

Asi každý z nás zažil doby, keď sme si pri pohľade na programy v počítači povedali, že sme si splnili jeden detský sen – „byť pirátom“. Hoci som aj ja občas nejakú hru stiahol po tom, čo som začal mať vlastný príjem, tak sa môj postoj zmenil. Sťahovanie nelegálnych hier mám už dávno za sebou, pretože nechcem riskovať nejaký vírus alebo kybernetický útok. A v neposlednom rade, ak sa mi hra nepáči, tak si ju nekúpim. Ale ak vývojári fakt makajú, rád ich podporím.

Tu ale robia medvediu službu často aj investori a zahrnutie tzv. mikrotransakcií. My ako hráči sme ochotní dať za hru aj nemalé sumy, ak vidíme, že to má zmysel. Preto komunita berie veľmi ťažko, ak má pocit, že predstavuje len stroj na peniaze.

Trpia tým navyše aj malé indie štúdiá, ktoré vďaka súčasným možnostiam dokážu priniesť neraz titul konkurujúci AAA hrám. Takto ich ale chamtivosť iných zadupáva do zeme, čo je rozhodne škoda.

Hoci si tento rok nepamätám lapsus typu Cyberpunk 2077, aj tak je potrebné zdôrazňovať, že buď hry trpia na zásadné vady, ktoré potom musia vývojári opravovať, alebo sa donekonečna vydávajú datadisky.

Druhú kategóriu stelesňujú najmä hry od štúdia Paradox Entertainment. Ak ohlásia novú hru, pokojne počkajte pár rokov a vo výpredaji kúpite všetky datadisky za cenu pôvodnej hry. V opačnom prípade rátajte aj s trojcifernými sumami.

Ale za toto nesieme zodpovednosť aj my ako komunita, že to stále akceptujeme. A aby som bol trošku za pokrytca, stále dotujem Stellaris, lebo je to srdcovka.

Nový herný engine nám síce priniesol zvýšené nároky na herné počítače a konzoly, ale zasa, mnohé hry sa posúvajú na nový level. Hororovky, trilery, príbehové tituly, ale aj virtuálna realita a mnohé ďalšie hry, to všetko zrejme teraz čaká raketový skok a ja sa len teším, čo všetko ešte v hrách zažijeme.