B.T. Niromwell @Niromwell 21.10.2024
Podoba vody svojho času dosť rozmútila vody fantastiky. Podľa reakcií som čakala snivú alegóriu plnú symbolov s jemne a možno aj viac ako jemne znepokojivou romancou. Dobre, iste, do veľkej miery to tak bolo alebo by mohlo byť, keby som do toho nešla s týmito očakávaniami. Ak by mi bol predostretý bezmenný film a pustili by mi Podobu vody, isto by to bolo znepokojivé. Ale keď už človek vie, že pôjde o romancu medzi človekom a... (no, čokoľvek to je, vyzerá úplne ako Abraham Sapien z Hellboya), je to síce stále znepokojivé, ale keďže nestráca čas čudovaním sa, čo sa to na plátne deje, má čas všímať si dej a kulisy. Našliapnuté má film veľmi pekne. Prostredie a hrdinovia sú nám na začiatku predstavený veľmi príjemným, zaujímavým a hlavne nesmierne vizuálnym spôsobom, čo sa snúbi s faktom, že hlavná hrdinka Elisa je nemá. Tu musím povedať, že Sally Hawkins je skvelá voľba, ak postava nerozpráva, potrebujete niekoho s určitým vyžarovaním, kto je zároveň veľmi sympatický a žiari krásou bežného človeka, čiže sa s ním dá ľahko stotožniť, alebo aspoň príde divákovi dosť zaujímavý. U mňa toto pri hlavnej postave platí na sto percent. Dej je zároveň zasadený do polovice minulého storočia, čiže prichádza s akousi nostalgickou atmosférou doby, kde sa žilo akosi ľahšie, lebo romantizovať si ľudské úsilie a ťažkú prácu cez filter televíznej obrazovky je ľahké – tým chcem povedať, že na filmy spred niekoľkých desiatok rokov sa proste dobre pozerá. To, že Elisa býva nad kinom, prináša do filmu ďalšiu romantickú kulisu. Nádherne i keď minimalisticky je tu vykreslený jej najlepší priateľ, starý pán Giles žijúci vedľa. Obaja si život spríjemňujú, ako to ide, i keď majú svoje trápenia – Giles je homosexuál, ktorý si v danej dobe len ťažko hľadá známosti a Elisa celé dni pracuje ako upratovačka vo vedeckom ústave. Pohľad skrz optiku obyčajného človeka, nie veľkého, silného hrdinu, ale upratovačky, ktorú si nikto nevšíma, je skvelý nápad. Elisa je dokonalým pozorovateľom. Tu ale musím povedať, že začína presvitať na povrch prvá slabina filmu – všetci, čo nie sú úplne na tej dobrej strane, pôsobia absolútne nekompetentne až hlúpo. Začína to pri ľuďoch vo vedeckom ústave – to si fakt môžu upratovačky chodiť hore-dole okolo jedného z najlepšie strážených politických tajomstiev v Amerike a všetkým naokolo je to jedno? Elisa len tak náhodne nacupká do miestnosti s akváriom s naším vodným monštrom a to, že tam upratuje, ospravedlňuje, že tam trávi zjavne hodiny (veď tam ešte aj obeduje, panebože). Po prvé, túto prácu by najskôr robili vedci-junior, ktorí by sa postupne prepracovávali vyššie. Po druhé, upratovačky v hoteloch ženú, aby urobili jednu izbu pod 15 minút, pochybujem, že by to tam bolo oveľa inšie. Ďalej sa to prejavuje na vyslovených záporákoch. Generál s piatimi hviezdičkami kričí rozkazy, ktoré by možno aj mali zmysel, no nevysvetľuje ich logikými argumentami, ale len výkrikom: ja tu mám päť hviezd, ja tu velím! Podobne je to s postavou Richarda Stricklanda, ktorý sa na začiatku správa ako totálny idiot, pričom ku koncu filmu sa z neho stáva naozaj skvelý pravý desivý záporák, čiže tvorcovia to zjavne vedia, len nám v prvej polke až príliš chceli ukázať, aké je to hovädo, a tak išli po skratkách a ukázali nám len scény, kde sa správa tak, aby mohol byť ten zlý. Skratkovitosť je pritom presne to, čo tu chýba. Keby sa venovalo pár lepších scén záporákom, nemuseli by pôsobiť tak hlúpo. Keby bolo pár vetami vysvetlené, ako tie upratovačky vlastne fungujú, detto. Keby sme mali viac scén zbližovania sa monštra s Elisou, skôr by sme vedeli pochopiť, prečo ju to k nemu tak ťahá, lebo tie dve pár minútové scénky boli síce ok, ale dalo by sa to naozaj krásne vygradovať. Vzhľadom na akčnú linku na konci, monštrá a záporákov má film v podstate dosť superhrdinský feel. Ale možno to bude aj tým, že vizuálom nesmierne pripomína Hellboya. Je to naschvál? Je to spinoff? Fantázie sa medze neklamú. Podoba vody je príjemný film, ktorý dokonca ponúka zaujímavé témy na rozhovor, má krásne kulisy a sympatické postavičky. No nemôžem sa ubrániť pocitu, že nechýba málo a tento príbeh by sa dal vyrozprávať aj podstatne lepšie.