Prach stúpal od dopadajúcich čižiem a servomotory v nohách ticho bzučali. Na hrubom koženom opasku viselo puzdro s revolverom. East si upravil klobúk a zdvihol svoje kybernetické oči k oblohe. Dvojica sĺnk už bola takmer na vrchole. Vytiahol cigaru z úst a odpinkol ju do napájadla pre protokone, kde ticho zasičala.

Obyvatelia mestečka Spacers Hope zatvárali okenice domov, len čo prešiel okolo. East sa uškrnul.

„Len sa skrývajte, zbabelci,“ zamrmlal si pod husté fúzy.

Medzi budovami oproti sa vynoril jeho súper, dlhý kabát obopínal robustnú postavu. Aj z tejto vzdialenosti East videl, ako sa jeho sokovi na jašterej tvári zužuje a rozširuje štvorica nozdier.

„Nick Slither je nervózny,“ kútiky úst sa mu opäť skrivili dohora. „Kto by to bol povedal?“

Dvojica sa blížila k radnici. Ručičky holografických hodiniek sa už takmer v pozore objímali.

„Dnes sa to skončí,“ sľúbil si East a zapraskal kovovými hánkami.

Zastali od seba na dosah ruky. Dva pári neľudských očí sa na seba nenávistne dívali.

„Budešššš sa odtiaľto plaziť ako prašššivý pesss, ktorým sssi, Clintwood!“ precedil jašteran medzi zuby ako malé nože.

„To je predsa tvoja parketa, Slither,“ škeril sa East. Nick zúrivo zašvihal chvostom ako bič.

„To sssa ešššte uvidí!“

Nad ich hlavami zablikali holografické hodiny a ručičky splynuli v jedno. Nickova ruka zmizla v záhybe kabáta, Eastova pod titánovým pončom. Hneď na to mierili na súpera.

„Nalievaj!“ podával Nick fľašu silnej whisky. East ju prevzal a podal jašteranovi jeden z dvoch štamperlíkov. Kybernetickými zubami odhryzol vrchnák a vypľul ho kamsi nabok. Zlatistá tekutina zmizla najprv v štamperlíkoch a hneď na to v hrdlách.

„Dobrá,“ prikývol East. „Ale jedna nám stačiť nebude.“ Nick roztvoril svoj kabát v ktorom viselo sedem ďalších fliaš. East spokojne dolial. Toto bude dobrý duel.