Trest

Pozerala som na hviezdy, zatiaľ čo na mojich hodinkách ukazovalo polnoc. Bolo príliš neskoro na to, aby som dokázala zmeniť svoj osud.
Podporte scifi.sk
Pozerala som na hviezdy, zatiaľ čo na mojich hodinkách ukazovalo polnoc.
Bolo príliš neskoro na to, aby som dokázala zmeniť svoj osud. Kričala som a prosila o záchranu, ale nikto nepočúval. Nikto mi nemohol pomôcť. Bolo príliš neskoro. Nemala som kam ujsť. Bola som uprostred lesa a sama.
Spoločnosť mi robil len vietor a vysoké stromy, ktoré siahali až do nebies. Boli tu už od čias minulej civilizácie.
Začalo sa ochladzovať a pritiahla som si bundu ešte bližšie k pokožke. Látka sa mi odierala o moje čerstvé jazvy, ale snažila som sa si tu bolesť nevšímať. Oproti tomu, čo prichádzalo bola ešte slabý odvar.
Rozhodla som sa, ale osudu postaviť vztýčenou hlavou. Vykročila som hlbšie do lesa. Nehodlala som čakať na svoj koniec bez boja. Chytila som do ruky nožík, ktorý som mala skrytý za opaskom a bola pripravená sa brániť.
Z poza stromov sa ozývalo syčanie a ja som sa prudko otočila zamerala som sa na svoj cieľ zatiaľ, čo mi pred očami unikla ešte väčšia hrozba.
Skôr než som stihla zaútočiť ma zozadu za rukáv chytila neznáma entita. Bolo to zvláštne. Vôbec som ju nepočula prichádzať.
Snažila som sa jej vraziť lakťom do hlavy, ale než som sa nazdala, tak sa zmenila na dym. Ten sa mi dostal do dutín a ja som sa začala dusiť. Padla som na kolená, zarývala nechty do mokrej hliny a snažila sa držať každej škriepky života, ktorá mi zostávala.
To pred týmto ma varovali? Bol toto môj trest za to, že som sa postavila som sa na zlú stranu?
Koniec som očakávala. Bola by som hlúpa, keby som verila, že mi to Bohovia dokážu odpustiť. Nerobila som správne rozhodnutia a toto bola cena za moje hriechy. Na mojich rukách som mala až príliš cudzej krvi.
Zavrela som oči a snažila sa myslieť na niečo pekné. No zrazu ten koniec, čo som mala na dotyk ruky neprichádzal.
Bola som prinútená ich znova otvoriť, keďže som ničomu nerozumela a predo mnou som zbadala postavu s diabolským úškrnom. Na jej hlave boli rohy a namiesto rúk mala obrovské pazúre.
„Myslela si si, že toto je koniec moja zlatá? Vitaj medzi nami príšerami v nekonečnom pekle. Zabudni na tvoj doterajší život, pretože dnes si poslednýkrát človekom.“

Veja

Veja
Môj obľúbený žáner je sci-fi a v poslednej dobe mám obľubu aj v dark fantasy, ktoré rada píšem aj čítam.

Diskusia

Tom Hotep
Toto bolo trošku zvláštne chaotické. Aj keď viem, že nie je jednoduché napísať niečo za hodinu a čas nás tlačí, ale treba si aj tak po sebe veci prečítať. Niektoré vety som si musel prečítať dva krát, lebo mi nebolo jasné, čo tým chcel básnik povedať. Občas aj také tie logickejšie chybičky, ako napríklad: Nikto by si po tom, čo ho niečo chytila za rukáv nejaká entita, nepovedal: Bolo to zvláštne. :D Každopádne nápad to bol dobrý, chce to len prax.
31.08.2024
Veja
diky :), úprimne som veľmi nestíhala to podrobnejšie kontrolovať, takže to mohlo byť aj lepšie.
31.08.2024
BlackTom
Toto by výborne fungovalo ako súčasť väčšieho celku ;)
31.08.2024
YaYa
Na mňa je to asi trochu málo konkrétne. Ale na PNP fajn.
04.09.2024
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.