„Je to zázrak siedmej ríše na Zemi. Uzrel som vo vesmírnych zrkadlách novú nádej Volgarov. Pozemšťan sa vymanil z útrob Ubraxa. Dokázal ho premôcť.

„Vyvolený!“ kričali Volgarci a chystali vesmírne lode na odlet.“

„Nájdeme Zem?“ opýtal sa Minister Vodcu.

„Nájdeme, len musíme inam než ukazujú naše hologramy. Zem už prešla zničením a bolo prehltnutá čiernou dierou, aby sa objavila na inom mieste galaxie, kde začala jej revitalizácia.“

„Kde?“ vyzvedal Minister.

„Práve v tom je ten problém, Zem sa teraz nachádza za bermudským trojuholníkom,“ každý kto sa ju pokúsil nájsť uviazol vo vesmírnom vrakovisku.“

„Všetci Volgarci bláznia, chystajú sa na cestu, ako ich zastavíme?“ trápil sa Minister.

„Nezastavíme. Už je nás len hŕstka, nemá zmysel chrániť viac našu planétu, tento boj s Ubraxmi sme prehrali. Musíme hľadať novú nádej. Ten chlapec to dokáže, on ich porazí.“

„Blázon!“ vykríkol Minister, zvraštil čelo a zaspätkoval, ocitol vo vysokej tráve. Z hliny povstal Ubrax a vydal sa za ním.

Volgarci sa vzniesli do vzduchu a o malú chvíľu sa ich plavidlo stratilo v mračnách.

„Povedz mi niečo o vyvolenom,“ túlila sa k Vodcovi Eurecheba.

„Ten chlapec sa volá Meni,“ žije u žltej rieky a dokáže premôcť každého Ubraxa, ktorý sa mu dostane pod ruku.

„Neuveriteľné,“ povzdychla si.

*

Vesmírna loď sa triasla a rinčala, akoby z nej mala vypadnúť každá súčiastka. Volgarovia sa k sebe túlili a modlili sa k Vesmírnym vlnám, aby bola ich loď ušetrená.

V bermudskom trojuholníku vládla akási prazvláštna anomália, ktorá ich loď spomaľovala a rozkladala. Nedokázali si to vysvetliť ani Konštruktéri. Situácia sa zdala byť beznádejná, keď sa zrazu objavil obrovský záblesk, akoby kdesi neďaleko vznikol nový svet.

V tej chvíli ich loď vymrštilo pred a ona presvišťala trasou medzi vrakmi lodí, asteroidmi a hmlovinou až na koniec nebezpečného pásma. Až v rukách Pilota dostala ich cesta reálne obrysy, guľaté obrysy modrej planéty, ktorú bolo možno sledovať na obrazovke.

„Nádherná,“ vzdychla si Eurecheba.

*

Brodili sa popri rieke dlho než natrafili na hľadanú rybársku osadu. Pozorne si skrčení v tráve prezerali ľudí. Boli oproti nim takí malí a slabí. Chabý vzrast, útle postavy a žiadne technické vybavenie. Ako je možné, že Ubraxov premohol tvor pochádzajúci z takého ničotného plemena.

Vtom ho zbadali, ako sa vyvolený plaví smerom k brehu. Medzi Volgarmi to zašumelo. Ako chlapca získať na svoju stranu, aby bojoval za nich. Vynorili sa spoza vysokej trávy, zlaté náramky a ľahká ligotavá zbroj sa na slnku leskla.

Postým obyvateľom rybárskej osady vypaľovala zrak. Padli pred Bohmi na kolená a vzdávali im úctu.

Iba Meni sa im neklaňal, držal hlavu zdvihnutú vysoko. Vodca sa k nemu priblížil a vykríkol: „Nemožné! Minister?!“

„Nakoniec sa mi podarilo z planéty utiecť, pomohli mi zrkadlá. Keďže ste sa zdržali v bermudskom trojuholníku, stihol som zabiť dosť Ubraxov. Na Zemi sú slabší a pomalší, ich slabinou sú uši. „Kvôli zakriveniu ste mohli obraz mojich hrdinských činov vidieť skôr než sa stali. „Vitajte v novom domove,“ ukázal na krajinu vôkol. „Bude sa vám tu páčiť, ľudia sú milé stvorenia. Určite si ich obľúbite...