„Vael, šliapni na plyn a vypni to skurvené rádio!“

Džíp sa rútil džungľovou cestou a spod kolies mu vylietala hlina a drobné kamene. Dôvod prekročenia priemernej rýchlosti dupal niekoľko metrov za ním.

Obrí dvojnohý jašter s roztvorenou tlamou plnou zubov ako meče. Jeho zúrivý rev sa miešal so streľbou z automatickej pušky. Šofér prudko mykol volantom, aby sa džíp vyhol diere.

„Predkovia, chceš ma zhodiť, špicaté ucho?“ hundral trpaslík, ktorý pri tom manévre takmer vypadol.

„Ospravedlňujem sa, dobrý priateľu,“ pohodil hlavou Vael, aby si dostal dlhé svetlé vlasy z očí. Pokúšal sa z vozidla vytlačiť ešte nejakú tú rýchlosť navyše, ale tento model džípu nepatril medzi najnovšie. Aj keď to platilo o všetkej technike, ktorá prežila Katastrofu.

Jašter sa približoval a neúmyselne dupal do rytmu piesne Welcome to the jungle, znejúcej z rádia na palubnej doske.

„Pri nakvasenom obsahu trenírok deda Svena!“ neprestával hundrať trpaslík medzi výstrelmi. „Zo všetkého, čo mohlo zrodenie Novej Zeme prežiť, museli byť skurvené albumy AC/DC. Kto má tú hrôzu počúvať? Prečo si nemohol nájsť radšej niečo od Davida Hasselhoffa? To bola muzika.“

„Guns N` Roses.“

„Čeho?“

„Hrajú nám Guns N` Roses, nie AC/DC.“

„Pri predkoch, ako keby to nebolo jedno!“

Cvaknutie obrích čeľustí len pár centimetrov od jeho brady trpaslíkovi pripomenulo, že ich momentálny problém nebola hudba. Strčil do samopalu nový zásobník a spustil na obludu čerstvú dávku. Streli však nezmenili svoj doterajší postoj a neškodne sa odrazili od šupín.

„Chcelo by to prieraznú muníciu,“ podotkol elf.

„Nehovor!“

„Chyť sa niečoho!“

„Čo vravíš?“

Džíp nadskočil, trpaslík vletel do nákladného priestoru a samopal mu vypadol z rúk.

„Si v poriadku, Olaf?“ vyzvedal Vael. „Nejako si stíchol.“

„Ehm, ale hej.“ Trpaslík sa smutne díval za vzďaľujúcim sa samopalom. Chvíľu ticha nahradila chvíľa kriku, keď sa roztvorená tlama opäť priblížila k džípu. Hmatal okolo seba po niečom, čo by mohol použiť ako zbraň. Najprv mu ruka padla na drevenú debnu, dôvod ich výletu. Tá mu teraz nepomôže. Vedľa nej však ležala drevená násada. Zovrel ju v momente, keď mu do ucha kvapla obria slina.

Než sa zuby zacvakli, ohnal sa krompáčom a trafil obludu presne medzi dva zuby. Jašter zaskučal a zastal.

„Paráda!“ zakričal elf. „Neviem čo si spravil, ale dobrá práca!“

„Ešte by si sa sťažoval. Mimochodom, budeme potrebovať nový krompáč. A aj samopal.“

„Neboj sa. Len čo v Nebolone odovzdáme tú debnu, tak si kúpime celý zbraňový arzenál aj banícku výbavu.“

„Čo v nej vôbec je?“ Trpaslík sa oprel o krabicu a snažil sa nájsť nejaký znak alebo nálepku, ktorá by mu odpovedala.

„Netuším a je mi to jedno,“ uhladil si Vael obočie. „Dôležité je, že dostaneme zaplatené... Hviezdy na oblohe! Už je tu zas!“

Netvor sa zbavil bolestivej prekážky v zuboch a pokračoval v prenasledovaní. Vyzeral ešte naštvanejší než predtým.

„Jašterica jedna vytrvalá!“ Olaf prehľadával nákladný priestor a hľadal nejakú zbraň. Našiel len panvicu, vidly na špekáčiky a dva kondómy.

„Dobrá správa!“ zajasal elf. „Pred nami je záchrana.“

„Aká zách...“ Trpaslíkové oči sa od prekvapenia roztiahli na dvojnásobok svojho rozmeru.

Rútili sa k priepasti.

„To to ako chceš preskočiť?“

„Samozrejme!“

„Si sa posral?“

„Ešte nie. Ale v blízkej budúcnosti...“

Kolesá prestali rozrývať zem a točili sa naprázdno vzduchom. Rev motora prehlušil naštvaný rev jaštera a panický krik posádky džípu.

Či to bol dobre vypočítaný skok alebo zásah bohov Novej Zeme, vozidlo bezpečne pristálo.

„Jebal ti pes mater,“ uľavil si Olaf a rozvalil sa, ako bol nízky a široký, v nákladnom priestore. „Len čo dorazíme do Nebolonu, vychľastám im tam všetku kormu, čo tam majú.“

„A ja budem potrebovať čisté nohavice,“ oznámil Vael. „A zrejme aj nový poťah na sedadlo.“