Okraj šiat zašušťal v spletitých chodbách tichého hradu. Ivon sa pozrela z okna na prázdne nádvorie. Vráti sa vôbec? Jej brat Dreo sa vydal po stopách matky, krásnej kráľovnej Aveli, ktorá odtrhla jediné jablko zo stromu smrti a miesto toho, aby ho ponúkla nevlastnej dcére, nechala si ho a odišla z krajiny. Od tej chvíle nič nie je správne. Preto princ Dreo vyrazil za matkou, aby ju priviedol späť do ríše. Musí dať jablko tej, pre ktorú bolo určené.

„Haló, milosťpani, ste duchom prítomná?“ ozvala sa myška Bielinka.

Ivon sa spamätala a uprela pohľad na podlahu.

„Som v poriadku, pravdaže, ale viac nebudem čakať, musím sa vzoprieť osudu.“

„Pôjdem s tebou,“ ihneď zareagovala Bielinka a vybehla princeznej na plece.

Princezná osedlala koňa a vydala sa na cestu, musí nájsť strateného brata a napokon aj neposlušnú matku. Mala pocit, že sa v poslednej dobe každý, koho poznala, snažil vzoprieť svojmu osudu.

Myška jej vliezla do brašny a spokojne sa tam uvelebila.

Cesta prebiehala bez zbytočných komplikácií. Keď sa začalo zmrákať, utáborili sa na čistinke, kde si Ivon pripravila provizórny prístrešok. Netrvalo dlho, než sa ocitla v ríši snov.

Prebral ju krik, ktosi volal o pomoc.

„Nechoď, zaiste tam na teba číha nešťastie. Nezabúdaj na to, že som tu, aby som ťa vystríhala pred každým nebezpečenstvom,“ kládla jej na srdce drobná kamarátka.

Ivon vedela, že Bielinka bola vykúzlená v deň jej narodenia, aby na ňu dávala pozor, ale nemohla si pomôcť. Ten krik bol taký zúfalý, po chrbte jej prebehli zimomriavky.

Vydala sa hlbšie do lesa, navôkol bola nepreniknuteľná tma. Šla za zúfalým volaním o pomoc. Nohy sa jej zaborili do mäkkej pôdy. Zmeravela. Cítila, že ju ktosi chytil za nohy a potom za lýtka. Ten nešťastník sa vďaka nej dostal z bahuriny. Chytila ho za ruku a ťahala za sebou lesom späť k prístrešiu.

Mesiac zasvietil na čistinku a ona uvidela jeho nádhernú tvár. Na hlave sa mu skvela zlatá korunka. Zazubil sa na ňu a žmurkol, keď si všimol, že je z neho celá preč.

„Ako ste sa sem dostali?“ opýtala sa ho.

„Bol som na lovu, keď sa mi odrazu splašil kôň a ja som sa ho vydal hľadať. Objavila sa predo mnou deva nevídanej krásy, bežal som za ňou a pri tom zablúdil. “

„Ste kráľovskej krvi,“ skonštatovala Ivon.

„Zaiste, musí to byť zrejmé na prvý pohľad,“ nadvihol obočie a pobozkal ju na ruku.

Flirtoval s ňou, aj keď priznal, že ešte pred chvíľou ho uchvátila iná žena. Ten nebude čakať, kým sa Dreo vráti s matkou. Miesto toho, aby vyslobodil zo sklenenej truhly snehobielu krásavicu, zapletie sa s inou. Ivon sa pozrela na myšku, a myška sa pozrela na ňu. Bolo im jasné, že myslia na tú istú vec. Bielinka vybehla princeznej na rameno.

„Čo teraz? Však ten sa ožení aj s mátohou, keď bude vyzerať k svetu,“ ozvala sa myška.

„Možno, ale čo teraz?“

„Vezmeme ho k nám na hrad a tam ho pred dievčencami ochránime,“ navrhla Bielinka.

„To je dobrý nápad.“

Princ sa nenechal dlho prehovárať, nemohol z krásnej princeznej spustiť zrak. Ako tak spolu cválali na vraníkovi, museli zastaviť, lebo im lesnú cestičku skrížili trpaslíci. Ivon od smradu, ktorý sa od nich tiahol, skrčila nos. Zanedbaní boli, len čo je pravda. Košele ufúľané, nohavice roztrhané. Čo sa to deje, či sa o vás Snehulienka prestala starať?

„Jój, tá má teraz iné problémy.“

„Akože?“ zvraštila čelo Ivon.

„Ta s tromi deckami veľa roboty. Vydala sa, už dávno pri nás nebýva.“

„Čože?!“ vykríkli Ivon a Bielinka zborovo.

*

Princ a Ivon sa zblížili. Nová kráľovná si už kvôli kauzalite hlavu nelámala. Po hraniciach rozmiestnila stráže, aby sa jej brat a matka nemohli vrátiť domov. Prevzala vládu nad Zeleným kráľovstvom Veru, nie nadarmo sa hovorí, že jablko nepadá ďaleko od stromu.