„Čert aby vzal túto Matematickú analýzu!“ povedal Marek sám pre seba, keď kráčal z internátu smerom k univerzite. V indexe mu chýbala posledná známka, aby mohol tento semester považovať za úspešne uzavretý.

V bruchu mu zaškŕkalo. Pozrel sa na hodinky. Do skúšky mu zostávalo niečo viac ako trištvrte hodiny. Pohľadom skontroloval autobusovú zastávku. Nikde ani nohy, najbližších desať minút nič nepôjde, zhodnotil. Nemusel dlho premýšľať a zabočil do úzkej uličky medzi vysokými domami. Keď už sa má prejsť, tak sa pri tom aspoň niečo zje.

„Dobrý,“ pozdravil a naklonil sa ku nízkemu okienku. Z búdky sa olupovali hrubé chrasty starej farby a nápis hlásajúci, že sa jedná o bufet s rýchlim občerstvením by nerozlúštil ani archeológ. Na druhej strane okienka sa v slabom svetle zjavilo umastené biele tričko, natiahnuté na masívnom pupku.

„Čo to bude?“ odpovedal pupok a z okienka sa vyvalil kúdeľ mastného dymu.

„Jeden Maxi Burger,“ a zo zadného vrecka nohavíc začal loviť peňaženku.

„A nechceli by ste radšej…“ prehovorilo opäť mastné tričko, „skúsiť našu novinku? Mega Maxi Burger. Že ste to vy, dám vám ho za zníženú cenu.“

Marek zostal zaskočený výrečnosťou bufetára. Za tie roky čo v Žiline študoval ho ešte nepočul povedať nič iné ako „čo to bude.“ Skontroloval hodinky. Zostávalo niečo okolo pol hodiny. Ešte jedna skúška a má pred sebou celé leto. Prázdniny. Konečne vypadne z tohto mesta. Zaslúži si Mega Maxi Burger, nech už je to čokoľvek!

„Jasné, vyskúšam tú novinku,“ odpovedal nakoniec Marek. Pupok s mastným tričkom na druhej strane okienka sa usmial.

Z búdky sa ozvalo zopár neurčitých zvukov a už sa z okienka naťahovala chlpatá ruka držiaca guču hnedého papiera. „Dobrú chuť!“ rozlúčilo sa brucho a Marek zaplatil, zobral umastený balíček a rezkým krokom pokračoval smerom ku univerzite.

„Doriti!“ zaklial a neúspešne sa pokúsil utrieť masť, ktorá mu kvapla na nohavice. Začínal lutovať, že predsalen nezostal pri osvedčenom Maxi Burgeri. Zvedavo začal rozbalovať hnedý papier. Odskočil, keď sa z neho vyliala ďalšia masť. Oblial si tričko a masť mu stekala až ku nohaviciam. „Takto mám ísť na skúšku? Ja sa na to môžem vysrať!“ zaklial a napriahol sa ruku smerom ku odpadkovému košu. Radšej bude hladný, ako toto. Papier mu však zostal prilepený na ruke. Začal ňou nervozne triasť, ale papierová guča nie a nie sa odlepiť. Namieto toho z nej cákala ďalšia masť. Stekala mu po tvári a rukách, pokúšal sa ju zotrieť. Čím viac sa snažil, tým jej z balíčka striekalo viac. Marek začal hystericky kričať a skákať. Ulička však bola prázdna. V tom sa na masti šmykol a udrel si hlavu.

Otvoril oči, ale všetko bolo rozmazané. Pokúsil sa vstať, ale neúspešne. Všetko bolo mastné, masť mu stekala z vlasov z oblečenia aj z balíčka s Mega Maxi niečím. V tom uvidel Marek ako sa ku nemu naťahuje ruka. Tie chlpy, tie chlpy poznal. Vedel že je dobre.

Cítil, ako ho ruka dvíha, prehadzuje cez rameno a niekam nesie. Ešte stále z neho stekala masť. Ale to čoskoro prejde, vedel to. Prestane tiecť, umyje sa, spraví skúšku a môže si začať užívať leto. Spokojne zavrel oči a nechal sa unášať príjemným natriasaním.

V tom sa ozvalo tresnutie dverí. Otvoril oči. Nevedel kde je. Štiplavý kúdol mastného dymu ho dráždil v pľúcach. Pokúsil sa zaostriť. Uvidel známe guľaté kontúry. Mega pupok v umastenom tričku sa zhýbal nad fritézou a Mareka si nevšímal. Pokúsil sa pohnúť, ale niečo nebolo v poriadku. Veľmi rýchlo si uvedomil putá, ktoré zvierali jeho ruky a nohy.

V tom sa v malom okienku zjavila akási tvár. Marek nevidel dobre, ale asi to bolo dievča, mladé. Niečo zaštebotalo.

„A nechceli by ste radšej skúsiť našu novinku?“ odpovedalo dievčaťu brucho a huncútsky sa zatriaslo.

„Rada skúsim niečo nové!“ odpovedalo dievča.

Pupok sa spokojne zahihňal a otočil sa ku Marekovi ležiacemu v kúte. Marek preglgol a zavrel oči.

Ozvalo sa niekoľko podivných zvukov a chlpatá ruka dievčine podala balíček hnedého, umasteného papiera.