Aktualizácia nájdená

PNP
Podporte scifi.sk
Milana naplo. Steny sa vlnili, podlaha tancovala. Na svet sa pozeral skreslene a jeho žalúdku sa to zúfalo nepáčilo.
Milan mal, našťastie, prax a jeho mozog tiež. Obaja tušili, že veľmi pravdepodobne nezomiera, len vnemy klamú.
„Bohovia, čo zas domrvili…?“ pýtal sa Milan nahlas. Hlavu si držal v dlaniach a každé otvorenie oka musel dobre naplánovať. Otváral vždy len jedno, striedavo, aby sa vyhol pokrútenej perspektíve, ktorá mu plietla zmysly.
„Ukončiť program?“ pýtalo sa priestranné okno s výhľadom na pokojné, možno trochu príliš zelené, more.
„Hej, hej, ukonči,“ mrmlal Milan pomaly a mávol rukou súhlasne.
„Ukončiť program?“ pýtal sa elegantný koberec so zložitým príbehom nakresleným vo svojom dlhom vlase.
Milan mávol.
Koberec ešte sekundu vyzeral vábivo pohodlne, potom, spolu s oknom, zmizol.
„Ukončiť program?“
„Áno!“ zahulákal Milan podráždene na kriedami počmáranú tabuľu plnú výpočtov.
„Ukončiť progra-?“
„Ale okamžite!“ precedil cez zuby Milan a cítil ako v ňom rastie nenávisť voči knihami prekypujúcej stene, ale mala šťastie - v ďalšom okamihu rezignovane zmizla.
Podlahu aj steny pokrývala štvorcová mriežka. Na jednej strane miestnosti boli nenápadné dvere, na druhej sedel človek masírujúci si oči. Inak nič a nikto.
Milan si grgol.
„Pardon, uh, dobre,“ prehovoril do prázdna. „Tak to skúsme znova?“ vyhlásil nedôverčivo a postavil sa na neisté nohy. Mriežkovanie priestoru mu pomohlo zastabilizovať vnímanie. A mama sa mu smiala, keď to tu začal maľovať!
Svet okolo neho sa točil o čosi menej, ale k dverám to mal stále zúfalo ďaleko.
„Aktualizovať?“ opýtal sa priestor okolo. Nezdalo sa, že by bral „nie“ ako odpoveď.
* * *
Jemne zaťukala na dvere. Z Milanovej izby vychádzali dávivé zvuky už akosi pridlho.
„Milan? Žiješ?“
Zabúchala poriadne.
Teraz musela byť opatrná. Vnútri mohol byť hluk, napätá situácia a Milan stratený v nej. Možno práve skúša lekcie kungfu alebo prežíva stret s vesmírnym monštrom. Tá najnovšia virtuálna Realita bola nebezpečne realistická! A dvere sa, žiaľ, otvárali do miestnosti...
Stlačila kľučku. Plynulo, sebaisto, ale pripravená dvere nazad zabuchnúť. A vošla.
„Oh?“
Okolo nej sa zmietali divoko pokrútené tvary, farebné šmuhy a svetelné záblesky. Bežali v prudko sa meniacom tempe po stenách, strope, aj podlahe. Temer oslepovali svojou intenzitou a zmätkom. Pokúšali sa o absolútne podmanenie diváka. Musí uveriť klamu, že to celé nie je len neveľká izba bez nábytku ale-
Cvak. Rozsvietila.
„Máš tu strašný vzduch. Kedy si si naposledy vyvetral?“
Milan ležal na podlahe, bledý. Niečo zamumlal. Nerozumela mu poriadne.
„Nerozumiem?“ zneistela.
Otvoril oko a zaškúlil na matku ustarostene stojacu nad ním. Veľmi pomaly a unavene ukázal do vzduchu, kamsi nad jej hlavu. „Aktualizovať?“ zasmial sa Milan smutne a škaredo si grgol. Tvary a farby rozsvietené svetlo izby len trochu znejasnilo. Ich tanec okolo vôbec nepoľavoval.
Milanova mama nerozumela tej novej modernej technike. Nechcela, aby filmy vystupovali z displeja či moderátor talkshow sedel v jej obývačke. Aj okno má byť len a len ozajstné a žiadne iné! Nerozumela tej novej modernej technike až tak, že ju nedokázala vnímať. Tam, kde deckám padala sánka od úžasu, ona len smutne pokrútila hlavou. Kam ten svet speje?
„Milan, musíme sa vážne porozprávať o tvojej chorobnej snahe používať beta verziu Reality!“ vyhlásila a vyhodila poistky.

xius

xius
Milovnik dun, bullet-time a 8-bitovych hier. Chcel by viac pisat, podcasovat a streamovat, ale rad a vela sa vyhovara.

Diskusia

Veles
Pekné, páči sa mi to :D
28.12.2024
Martin Chabada
Super.
28.12.2024
mayo
tento text vo mne vyvolal technofóbnu náladu a takmer fyzickú nevoľnosť, bravo! úplne beriem, že mamka vidí len ničnehovoriace farebné šmuhy. tá posledná veta by šla trocha vylepšiť, aby to nepovedala tak strojene. a možno lepšie "šla vyhodiť poistky", lebo boli asi ďalej, alebo proste vytiahla kábel zo zástrčky. nevadí, také drobnosti je za hodinu ľahko prehliadnuť.
28.12.2024
Lucika
Super nápad, páčilo sa mi to :) také trefné
28.12.2024
Roman Ďuriga
Dobre to bolo, až do zmienky o poistkach som si to predstavoval ako Dreamatorium zo serialu Community... len teda tam si museli vsetko predstavovat :)
https://community-sitcom.fan dom.com/wiki/Dreamatorium
I nak az z vekom docenujem taketo témy, heh kedysi takto museli na mna pozerat rodicia a to som sedel len pri PC :D
29.12.2024
Vivid
Zaujímavý nápad. By ma zaujímalo čo to hral za hru, keď mu bolo zle a nevedel rovno stáť, simulátor opitosti? Či to sú bežné vedľajšie účinky ?
29.12.2024
Vivid
Zaujímavý nápad. By ma zaujímalo čo to hral za hru, keď mu bolo zle a nevedel rovno stáť, simulátor opitosti? Či to sú bežné vedľajšie účinky ?
29.12.2024
Vivid
Zaujímavý nápad. By ma zaujímalo čo to hral za hru, keď mu bolo zle a nevedel rovno stáť, simulátor opitosti? Či to sú bežné vedľajšie účinky ?
29.12.2024
mayo
sú to pravdepodobné účinky takej hry, lebo mozog dostáva protichodné informácie od oka a stredného ucha. preto je človeku zle napríklad na trenažéri v autoškole (mne nebolo, až kým sa ma inštruktor neopýtal, či mi nie je, a vtedy už veľmi rýchlo bolo). obraz sa hýbe, ale stredné ucho nezaznamenáva pohyb, a preto to mozog vyhodnotí ako "určite sme zjedli otrávené huby, von s nimi a to hneď". :D alebo obrátene, keď sa vezieš autom ale si vzadu a kukáš do mobilu, tak stredné ucho vníma pohyb, ale oko nie, výsledok je rovnaký.
29.12.2024
xius
@mayo: Hej, spot on, ta posledna veta bola zufaly vykrik a dala by sa napisat ovela lepsie. :)
@Vivid: Ono mu z hry zvycajne zle nebolo, ale aktualizoval hru cez beta kanal a bola v nej chyba - zle vykreslovala okolie, co viedlo k pocitu umierania ako vysvetluje mayo.
Dakujem za paradnicke komentare, ste hviezdy! Idem citat. :)
30.12.2024
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.