Strieborný had sa ovíjal dedičke impéria okolo ruky, a pod prameňom čiernych vlasov pomaly smeroval ku krku. Zasyčal, ale hrozba v tom iste nebola. Nebol to žiaden škrtič, tým si bol istý aj právnik ako on. V živote nemal domáce zvieratko, bol na ne alergický. Ale aj tak nechápal, prečo niektorí ľudia zachádzajú až tak ďaleko, že si za maznáčika vyberú niečo, čo mohlo byť pokojne zastúpené robotom a nikto by to nespoznal.

„Volá sa Quicksilver.“

-- Čo ma je po tom, ako sa ten poondiaty plaz volá! – vyprskol na podprahovom kanáli, ale vďaka dlhoročnému tréningu si na tvári udržal profesionálny, mierne povzbudivý úsmev.

-- Skúste ju k tej informácii naviesť oblúkom -- radil mu asistent. -- Zistili sme, že toho hada dostala na narodeniny presne pred troma rokmi, koreluje to s niekoľkými zásadnými zmenami v organizačnej štruktúre korporácie. --

V zornom poli videl niekoľko ďalších členov podporného tímu. V kancelárii vládla frenetická aktivita. Zvýšil transparentnosť aby mu obraz neprekážal. Emocionálny analyzér bežal vľavo dole, výsledky sa pomaly ale iste približovali k zelenému okraju spektra: Arianna vraví pravdu.

„Meno mu vymyslel váš pán otec?“

„Ja. Pretože mal takú farbu. Ocko vravel, že keby sa mu niečo stalo, len ja budem mať prístup k firme, pretože iba mne verí. Myslím keby sa niečo stalo ockovi, nie hadovi.“

„Rozumiem. Vraveli ste, že nikdy nepoužíval počítače?“

„Áno, všetko riadil cez implanty. Bol na seba veľmi hrdý, ako sa napriek veku stíha adaptovať na nové technológie.“

Lenže v implantoch sa nič nenašlo. Priam cítil, ako mu minútu za minútou uniká vidina tučnej odmeny za hladký priebeh dedičského konania. Ale na to, aby ste niečo mohli zdediť, k tomu najprv niekto musí mať prístup. Ktokoľvek, čokoľvek – človek alebo stroj.

-- Citujem: Tí supi nedostanú nič. Celý život sa ma snažili iba podraziť a ošklbať. Všetko bude tvoje. A dávaj veľký pozor na Silvera, je to krásny had, a vieš, hady sú veľmi užitočné. Bojujú za nás proti každej hávedi. Koniec citátu. Táto informácia pochádza od domácej AI. Niekoľko dní bola napichnutá špionážnou firmou. Opýtajte sa, či je možné, že s tým ten had nejako súvisí. Analýza vykazuje pravdepodobnosť nad šesťdesiat percent. Máme ešte dve ďalšie smery s vyššou pravdepodobnosťou -- našepkával mu asistent, rapotal ako papagáj na kokaíne.

-- Dúfam že to nebolo drahé. Toto som si mohol aj domyslieť -- hneval sa naoko, hoci rozumel, že tento druh informácií sa kupuje ako mačka vo vreci. Alebo skôr klbko hadov, často sa dozviete aj to, čo ste nechceli vedieť.

Starý Francis vytrel zrak úplne zo všetkým. Širšej rodine, spoločníkom aj investorom. Vraj to urobil veľmi nenápadne, všetky kľúčové prvky a procesy korporácie naviazal na fiktívny tím výkonných riaditeľov. V skutočnosti ale za špagátiky ťahal len on. Alebo čo bolo ešte pravdepodobnejšie, virtuálna osobnosť, ktorá ho vedela dokonale napodobniť. Lenže po tom, čo zomrel, všetci stratili prístup a osobnosť, ak naozaj existovala, sa neozvala.

-- Posratý kontrol freak. Tak makajte, skontrolujte všetko čo vám napadne, a aj to ostaté. Prečo má slečna také zvláštne meno? Nejaká mytológia, skryté významy? --

-- Otec Arianny bol krétsky kráľ Minós. Nechal vybudovať labyrint a uväznil v ňom Minotaura, poločloveka polobýka. --

Otec tejto Arianny bol skôr kráľ kreténov, pomyslel si v duchu. Takto pokašľať budúcnosť svojho jediného dieťaťa! Mohlo sa to stať nedopatrením? To ťažko, neumrel náhle. A hlúpy iste nebol. Nemohlo to tak byť. Niečo mu stále uniká.

Rozhliadol sa. Dom bol zariadený naozaj minimalisticky. Okrem telesteny, zobrazujúcej prírodné scény, nevidel nikde žiaden terminál alebo akékoľvek iné bežné domáce zariadenie.

„Pracoval tu, na gauči,“ pokračovala po niekoľkých sekundách. „Niekedy som ani nevedela určiť, či náhodou nespí.“

„Vravíte, že sedel, ťahal za neviditeľné nitky, a niekde ďaleko vo svete hýbal obrovskými, dôležitými vecami. A nielen na Zemi ale aj vo vesmíre.“

„Bol prvý, kto zoptimalizoval ťažbu asteroidov. A už ho nikto nikdy nedohonil.“

Históriu poznal každý. Prvý asteroid, čo vyťažili, splatil všetky investície a umožnil zdesaťnásobiť flotilu.

„Takže ani meno, ktoré ste vymysleli hadovi, nemalo ďaleko k rodinnému striebru. Pekné. Quicksilver. Živé striebro.“

Had znova zasyčal.

„Je to zábavné, ale naučil sa syčať, keď počuje svoje meno!“ smútok na tvári možno-niekedy-raz-bohatej-ak-to-neposerieme dedičky na okamih vystriedal úsmev. „Pozrite! Quicksilver!“

Had zasyčal.

„Veľmi šikovné! Toto predsa plazy bežne nedokážu. Ale čo ja, ako právnik, o tom už môžem vedieť. Na práva zvierat sa nešpecializujem,“ usmial sa.

Detektor v ľavom spodnom rohu blikol, pretože odhalil anomáliu. Had syčal zakaždým presne tisíctristotridsaťsedem milisekúnd.

„Quicksilver!“ zvolal neveriaco.

Had zasyčal.

Vďaka bohu za špecializovanú AI, ktorá rozmýšľa aj za nás, pomyslel si.

-- Sledujete? Máme to! --

„Nezhadzuje šupiny? Čím ho kŕmite?“ opýtal sa Arianny.

„Neviem, stará sa o neho robot. Mám ho zavolať?“