Lapený v labyrinte,

východ márne hľadám.

Niet Arianninej nite,

osamote po ceste pátram.

Ženie ma túžba,

či strach zo zlyhania?

Jak prázdna nádoba,

bojím sa prasknutia.

Na hrane balansujem,

podo mnou Styx nečujne tečie.

Na mieste prešľapujem,

tento moment, do nekonečna sa vlečie.

Skočiť,

Či neskočiť?

Ukončiť trápenie,

duši pokoj dopriať?

Či Stvoriteľovi napľuť do tváre,

napriek Jeho vôli vytrvať?

V kruhu sa točím,

na stovke rôznych miest.

Snáď ešte niekoho z vás zočím,

na križovatke osudových ciest?

Načo sa snažím?

Kvalita je mizerná,

posolstvo sa stratí,

a výsledok žiaden.

Keby však skončím,

rana zostane otvorená,

zarytá do morku kostí,

cítili by ju každý deň.

Fantasy to nie je,

scifi len sotva.

Horor?

Heh, kiežby len vymyslený.

Uchronia nám zostala¹.

___________________________________________________________________________________________________________

¹Pre osobnú potrebu, vážení čitatelia. Prosím, nevšímajte si to.