Bob bol len jedným z vojakov Univerza. Mal na planéte Or svoj pokoj, svoje miesto a dúfal, že na neho božský veliteľ vojenských jednotiek zabudol ako na smrť. Občas sa so skupinkou vojakov ukázal v dedine, aby miestnych sedliakov utvrdil v tom, že Univerzum na nich dohliada a nehodlá si nechať tento kút vesmíru vyšklbnúť z ostrých pazúrov.

Vždy keď sa ocitli medzi miestnymi, prekvapila ho ich pohostinnosť, sami toho veľa nemali, ale vždy sa aj s tým málom potravín s okupantami podelili. Možno z nich mali strach.

Náčelník Zú vždy pred ďalším sústom zapišťal a potom sa ústami lemovanými chápadlami nalepil na tanier.

Bob sa na neho s nevôľou pozeral. Za tú dobu, čo tu žil, si na nechutných miestnych tvorov už zvykol a predsa ho v istých chvíľach vyviedli z miery. Nech to bolo, ako chcelo, bol rád, že je u nich na planéte pokoj.

Náčelník prizval vojakov k stolu, a oni sa nenechali dlho prehovárať. Pochutnávali si na obilnej kaši a zeleninových plackách.

Na obzore sa odrazu objavil nepatrný záblesk. V Bobovi hrklo. Nie, nechce odtiaľto preč, kamsi do ohnivého pekla výkrikov a zúfalstva, aby riskoval život pre ktoviečo a pre ktovie koho. Bolo mu na Ore dobre.

„Budeme to musieť preskúmať,“ ozval sa rotmajster Li.

Že to práve jeho trápi, zamračil sa kapitán Bob, ale aj napriek tomu prikývol. Položil lyžičku vedľa taniera, postavil sa a rukou naznačil posádke, aby sa od teplého jedla zdvihla. Vojaci neochotne vstávali od stola, pričom niektorí z nich precedili pomedzi zuby aj voľajakú tú nadávku.

Ako tak kráčali zalesneným priestorom planéty Or za neidentifikovateľným predmetom, trhali zo stromov šťavnaté Šervi, ovocie podobné pozemským čerešniam.

Bob, ktorý stál v čele výpravy, rukou naznačil, aby sa zastavili. Boli na mieste. Z úkrytu sledovali vesmírnu loď, ktorá pristála na rozsiahlom lúčnom priestranstve. Chvíľu spočíval objekt v nečinnosti, a potom sa dvere otvorili.

Z vesmírneho plavidla sa vyplazila trojica obrovských robotických hadov. Za nimi z lode vypochodovala princezná Né. Spoznal ju ihneď. V minulosti sa zúčastnil na korunovácii faraóna Rá, jeho deti sedeli na zlatých trónoch za ním a jedným z nich bola aj princezná Né.

Vôbec si nedokázal predstaviť, čo robí jej milosť na takej zapadnutej planéte. Vydal sa ju pozdraviť. So sebou vzal z opatrnosti len rotmajstra, zvyšok posádky nechal v skrýši. Čosi sa mu na tom celom nepozdávalo.

„Zdravím Vás, najdrahšia Né, princezná svetla,“ uklonil sa hlboko k zemi.

Rotmajster za ním v prejavoch úcty nezaostával.

Né sa na nich pozrela, pričom mala v tvári výraz, ktorý prezrádzal, že ju prítomnosť vojakov Univerza neteší, dokonca otravuje. Jeden s hadov sa vymrštil do výšky a priblížil sa k nej. Niečo mu pošepkala. Než stihla zavrieť ústa, had zaútočil na rotmajstra a v silnom zovretí ho drvil tak silno, že úbožiak ani nedokázal zakričať.

Bob okamžite pochopil, že má vziať nohy na ramená. Né si evidentne prišla pre planétu, aby tu všetko ovládala tak, ako jej súrodenci na iných planétach. Mnohé z detí slávneho Rá mali svoje svety, o ktoré sa s ľuďmi či mimozemšťanmi nehodlali deliť.

Bob bežal, ako zmyslov zbavený, vedel, že sa za nim plazí skupina nemilosrdných zabijakov. Samozrejme sa vydal iným smerom, než sa schovávala jeho posádka. Zvláštne, že miesto toho, aby sa v džungli schoval a hľadel si vlastného života, premýšľal len nad tým, ako zachráni miestnych. Mohli mu byť predsa ukradnutí.

Podarilo sa mu prekliesniť hustým neprehľadným terénom džungle a uniknúť nepriateľom. Vbehol do dediny a kričal na miestnych. Snažil sa im vysvetliť, čo sa deje, že musia čo najrýchlejšie opustiť dedinu a ukryť sa v lesoch.

Náčelník zapišťal a ukázal za neho. Tam sa do výšky zdvíhal prenádherný kovový had.

Bob padol na kolená a lúčil sa so životom.

Náčelník začal vydávať akýsi bzukot, podobný tomu včeliemu. Had sa krútil, akoby tancoval. Nakoniec sa priplazil k Zúovi a nechal sa hladkať ako milý krotký maznáčik.

Bobovi klesla sánka prekvapením, niečo také by mu nenapadlo ani vo sne. Mimozemšťania, o ktorých si myslel, že sú to tie neprimitívnejšie stvorenia vo vesmíre, ovládajú robotické stvorenia. Niečo také za celý život nezažil. To znamená, že ich tu miestni celú dobu iba trpeli, pretože im nechceli ublížiť. Ako pozemšťan netušil, ako si to má vysvetliť.