Koho by si rád stretol, ak je práve toto tvoj obľúbený deň? Hodil kamienok do vody. Paráda. Jedna, druhá, tretia,... dvanásť,... dvadsať skoková žabka. Perfektné. Bol sám a sledoval miznúce vlnky na hladine. Z myšlienok ho vyrušilo šmykovanie bicykla niekde za blízkym krovím. Škýpanie bŕzd a priblblý smiech. -Jasný Ondro.- Vyhnalo ho nachvíľu z jeho spomienok. Rýchly beh, dva skoky a stál vedľa neho. Pozrel sa úškrnom, šľahol tričko aj retiazku na kamienkovú pláž a behom skočil do vody. Chcel namietať, ale stál ako prikovaný. Hľadel dlho rozmazaným pohľadom na hladinu. Pomalé kroky a tiché pískanie. Tľapkanie žabiek podišlo pomaly až za jeho chrbát. Prebehli mu po ňom zimomriavky. Chcel sa biť do hlavy, alebo kričať. Počkal na dlaň, kým sa mu dotkne pleca, aby ju razom mohol odsunúť prudkým pohybom ruky. Povzdych zaznel v jeho ušiach tak hlasno, že sa mu takmer roztrhal bubienky. Nemal silu sa pomaly vlhnúcimi očami pozrieť do tej ich. - Sú to blázni, ktorý riskujú život presne ako Mirkel. Stáči jeden prúd a sú pod hladinou.- Pošepkal potichu, aby sa z jeho hlasu nedala vyčítať bezmocnosť. Potočil mierne hlavu, aby pôsobil v pohode. Zrenice sa mu rozšírili a aj cez štipľavé malé slzičky v kútikoch očí ho zahliadol. Náhrdelník. Nemohol tomu uveriť. Prudko sa otočil a pozrel do jej očí a hneď na hladinu. Do jej očí. Úsmev sa mu roztiahol od ucha k uchu. Desivý úškrn mu šibalské myšlienky načrtol na všetky časti tváre. Obzrela sa jeho smerom a zahájila dych. Nezastaví ho. Vie to. Pozrela sa na hladinu. Rozumie plavec tomu, aký poklad nosieva na hrudi? Rozbehol sa a zdrapil náhrdelník s amuletom pevné do dlane a rozbehol sa smerom do krovia. Plavec nadvyhol hlavu. "Hej ty debil! Vráť sa ty priblblý zlodejíček." Nasrane plával smerom ku kamienkovej pláži. "Nevedela si mu niečo povedať, ty čubka! Čo tak zízaš?" Kaseia stála ako prikovaná, mraky na oblohe stmavli. Z ničoho nič do stredu vodnej plochy udrel blesk. " Si v pohode?" Chytil ju do rúk a mierne ňou potriasol. "Hej, veď si z toho nič nerob, aj tak to bol iba obyčajný šunt." V kroví nad nimi zaškrípal zvuk odlietajúceho štrku. "Ten neznajboh, omg,... " klial Ondro a bežal smerom k svojmu bicyklu. Kian už tam, ale nebol. Pádil čo mu sily stačili. Náhrdelník sa mu hompáľal na hrudi. - Blázon, nepozná poklad a má ho hneď pred očami.- Išlo mu hlavou. Pred ním sa vytvoril obraz a na ňom mnoho postáv v tmavých róbach. Všetko si prehrával v hlave už stokrát. Skok do vody, hvízdajúce modré majáky, neznesiteľné ticho po príhovore a jeho neustále otázky, na ktoré nenachádzal odpoveď. Spomalil. Zosadol a bicykel hodil na zem. Išiel smerom k stromu, aby našiel v kôre malý otvor. Chvíľu v ňom skúmal prstami akoby hľadal niečo dôverne známe. V diaľke zaznel ďalší blesk. Našiel miesto a jemne zatlačil. Stromom prešli fialové svietiace línie. - LED technológie, okašľať také parády.- Prižmúril oči a sňal si náhrdelník z krku. Strom sa mierne otvoril a na jeho ramená dopadli prvé kvapky dažďa. Vošiel dnu a strom sa zavrel. Poklikal pár gombíkov a amulet z náhrdeľníka zatlačil do prázdneho otvoru na palubnej doske. -Prepáč Kaseia, ak to nevíde už sa tiež asi nevidíme, ale musím to skúsiť.- Pomyslel si len tak pre seba na ospravedlnenie. Pozrel sa na prázdne sedadlo vedľa seba. "Idem po teba kamoško! Všetko čo sme spolu naštudovali Mirkel, nebude zbytočné!" Povzdychol si sám pre seba nahlas, zaklikol tri klapky stačil dva gombíky a otočil spínač.