- AKÁKOĽVEK PODOBNOSŤ SO SITUÁCIOU NA SLOVENSKU JE ČISTE NÁHODNÁ -

Posledné lúče slnka pohasli v diaľke za mestom. Prázdne ulice mesta boli iba slabo osvetlené blikajúcimi neónmi. Všetko vyzeralo dokonale pusté. Iba odpadky, rozfúkané vetrom, ukazovali známky akej-takej civilizácie.

Zrazu niečo jemne zaškrípalo. Tichý tieň sa prekĺzol cez dvere a opäť ich pomaly zavrel. Vedel, že dnes mu to musí vyjsť. Dnes, alebo nikdy. Inak to bude znamenať koniec. Ten najhroznejší koniec, aký si človek dokáže predstaviť...

Zakrádal sa opustenou ulicou, využívajúc každý tieň či nerovnosť povrchu na lepšie maskovanie. Mal pred sebou dosť dlhú cestu a nemohol si dovoliť stretnúť nikoho. Keby sa tá správa rozšírila...

Keď sa to dozvedel, úplne ho to šokovalo. Netušil, že také niečo je azda ešte možné. Za posledný týždeň však šťastie nemal.

Vedel, že teraz je všetko na ňom. Osud jeho, i jeho rodiny. Iba na ňom. Teda... Na ňom a ešte na... Siahol do vnútorného vrecka a nahmatal ju. Hej, bez nej by bol stratený. Chladný dotyk ho upokojil. Je to dobrá vec, taká vzduchová pištoľ. Účinná a tichá.

Vyhýbajúc sa osvetleným uliciam sa pomaly priblížil k okraju mesta. Tu bol ten sklad. Jeho posledná šanca. A nie len jeho...

Vybral pištoľ a odskrutkoval pažbu. Vložil plynovú bombičku a pažbu priskrutkoval späť. Ozvalo sa jemné cvaknutie poistky a tlmené zafučanie. Zdá sa byť v poriadku. To bolo dôležité. Ak by zlyhala v rozhodujúcom okamihu, znamenalo by to koniec.

Vytiahol krabičku s brokmi a vybral jeden z nich. Bol to špeciálny lovecký typ s ostrou medenou výplňou. Medený hrot sa v tele obete stlačí a vykoná nenapraviteľné škody. Maximálne účinné strelivo. Ale teraz išlo o všetko a on to dobre vedel. Vložil brok do vzduchovky a zaistil ho. Tak, to by bolo. Teraz by to chcelo nejaký vhodný úkryt.

Rýchlo sa porozhliadal dookola. Bedne nahromadené v kúte skladu sa zdali byť najideálnejšie. Vliezol medzi ne a pohodlne sa usadil. Možno bude musieť čakať veľmi dlho, možno sa nedočká vôbec. Ale skúsiť to musel.

Tmu preťalo jemné cvaknutie poistky. Všetko teraz záviselo od jeho prstu na spúšti a od vystihnutia vhodného okamihu.

Opatrným pohľadom skúmal celý sklad, kúsok po kúsku. No, uvidíme...

Čakal dlho. Bol unavený a nemal dosť síl. Avšak z pozornosti neochabol ani na chvíľu. Zmysly mal napäté a čakal...

Ozvalo sa slabučké zašuchotanie. Srdce mu poskočilo od nervozity a rýchlo začal zrakom prehľadávať sklad. Tak predsa! Kde však len môže byť? A čo ak to nie je ona?

Vtom ju zbadal. Stála iba niekoľko metrov od neho a niečo hľadala. Zrejme niečo, čo nevidela už veľmi dávno a niečo, po čom túžili aj všetci obyvatelia Zeme. Niečo, čo už takmer neexistovalo...

Pomaly a pozorne zamieril. Nesmie minúť, inak... Trochu sa mu zatriasla ruka pri predstave, čo by sa mohlo stať, ak by nezasiahol. Nadýchol sa, privrel oči a opäť zamieril. Teraz...

Ticho v sklade prehlušilo zafučanie vzduchovky. Zásah! Bol nadšený. Rýchlo vybehol z úkrytu a zdvihol ju. Nádhera! Konečne úspech! A bol to riadny kus! Vydrží im aspoň päť dní! Celej rodine!

Usmial sa a pri predstave, že sa všetci konečne poriadne najedia, zdvihol mŕtvolu krysy zo zeme...