Všetko naopak
S časom sa dajú robiť veľmi zaujímavé kúsky... Aj keď sa tomu nie vždy dá uveriť.
- Ale prosím ťa, dobre vieš, že je to hlúposť. Obrátiť čas naruby - si ty vôbec normálny???
- No dovoľ! Náhodou to vôbec nie je ťažké. Časový reverzer som mal hotový za dva týždne.
Už som to nemohol vydržať a vyprskol som smiechom.
- Tak sa pochváľ, ako to funguje, ty "objaviteľ" - povedal som ironicky.
- Jednoducho. Aha, taký kváder. Ako vypočítaš jeho objem?
- Predsa dĺžka krát šírka krát výška. Teda a krát b krát c. Ale čo to má...
- Hej, to je v trojrozmernom priestore. Ale čo v štvorrozmernom?
- Prosím ťa, už sa nehraj na Einsteina.
- Tuším, že nevieš. Je to a krát b krát c krát d. Logické, nie?
- Keď myslíš... Ale čo to d?
- Čas. Teda časová jednotka.
- Myslíš sekundu?
- Ale choď. Myslím chronón. Každé teleso má určitý počet chronónov a všetky nám známe telesá majú toto déčko rovnaké - čo však neznamená, že okolo nás nie je množstvo telies s odlišným počtom chronónov. Ale stačí rozdiel nepatrného zlomku a my ho nemôžeme vnímať. To máš ako keby boli dva štvorce na jednej rovine a potom by sa jeden z nich posunul o kúsok nad alebo pod túto rovinu. Tým pádom by okamžite prestal vzhľadom na túto rovinu a druhý štvorec existovať.
Zhrozene som sa naňho pozrel. Chudák - a kedysi to bol taký rozumný človek... Ale aspoň je s ním sranda.
- A ako chceš ten čas vrátiť? - spýtal som sa zlomyseľne.
- Keď bude déčko záporné, čas pôjde dozadu.
- To chceš zmeniť to - ehm - déčko?
- Nie. Jednoducho celý objekt v priestore vynásobím mínus jednou.
Zasa som sa rozosmial. Predstavil som si totiž objekt v priestore, neviem, prečo ma napadol práve slon, ako sa jeho rozmery násobia mínus jednou. Takou veľkou, vystrihnutou z kartónu...
- Neviem, čo je ti na tom také smiešne - zahriakol ma.
- Ále... che-che... A čo tak ho vynásobiť nulou... ha-ha-ha..škyt.
- To by nebolo ktoviečo - objekt by zaraz prestal existovať...
- Fí, to je nebezpečné...
- Nie je. Lebo reverzer dokáže akurát násobiť mínus jednou.
Rozhodol som sa ukončiť tento nezmyselný rozhovor.
- Dobre, zasmiali sme sa, ale teraz už vážne. To, čo mi tu chceš nakecať, je síce pekné, ale totálne vyšinuté. A táto mašina je tiež pekná hlúposť. Nechápeš, že to nemôže fungovať?
- Nie, - zamumlal - nielenže môže, ale aj bude. Zavolal som ťa, aby si tu bol, keď to prvýkrát spustím a... Bolo to s ním naozaj zlé. On tomu fakt veril. Musel som mu dokázať, že sa mýli:
- Fajn. Tak to tu teda stlačím... - siahol som na zelený gombík na povrchu prístroja.
- Počkaj! Ešte som nezameral smerový lúč a...
Stlačil som. Inak by ešte pol hodinu mlel o tom, aký geniálny objav spravil. Hlupák!
Čo nepochopil, že čas sa obrátiť nedá? A vôbec... ...cebôv A ?áden ťitárbo as sač ež ,lipohcopen oČ...
Rastislav Rihák