Cesta
Je to prvotina. Taký krátky príbeh o tom, že nie každý musíme mať rovnako dlhú cestu...
Prosím o toleranciu...
"Keď príde čas a svoje mená opäť dostanú,
veční pútnici čo rozhodnúť sa chceli.
Koniec ohlási sa vtedy a otvoria sa brány,
A oni zasa budú smieť čo nesmeli..."
Ulica je prázdna, pustá. Ešte včera tu ľudia hromžili na meškajúce autobusy a dnes je prázdna. Prázdna ako ja. Prechádzam sa po nej, po popraskanom asfalte zanesenom vrstvou blata. Pripomína vyprahlú zem ktorá akoby si zúfalo pýtala trochu vlahy. Ale vlaha nieje to čo tu chýba. Blato je ešte mokré a mazľavé. Páchne tu rybina a stopy blata sa dajú nájsť až po druhé poschodie namokvaných budov.
Bolesť, odporná, ostrá.
Preblesne mi hlavou a ochromí ma. Spája sa so spomienkou ktorá sa mi náhle vynorí pred očami.
Voda. Zúrivá šialená masa vody sa valí ulicami mesta. Po rokoch sa uvoľnila z betónových pút priehrady a teraz opitá slobodou sa nedá ničím zastaviť.
Ľudia kričia a zúfalo sa snažia skryť. Pobehujú pred prívalovou vlnou sem a tam úplne bez šance na úspech. Možno iba preto aby si mohli navrávať že niečo predsa len skúsili...
Ja nekričím, nepobieham a neskúšam čosi. Všetky sily a myšlienky smerujem k záchrane. Musím, niesom totiž sám!
Spomienka odznela. Rozplynula sa v páchnucom vzduchu ktorý sa nedotknutý záchvevom vetra vznášal nad malým námestím.
Torzo budovy s chýbajúcou prednou stenou sa ako zvyšok pokazeného zubu, z ktorého ostal iba obvod a celé vnútro je preč týči k blankytnej oblohe. Predná stena a aj strop neodolali prívalu a z vnútra budovy sa stala jedna veľká kopa sutín. Ľudia čo boli dnu mali len málo šancí. Trčiaci oceľový skelet akoby sa načahoval za odpadnutým murivom.
Tá budova mi je známa, no netuším ako vyzerala pred tým ako prišla povodeň.
Ešte i tak však námestíčku dominuje socha jazdca, "rytiera záchrancu" má na sedle pred sebou prevesenú postavu. Akoby sa vracal z boja a viezol mŕtvolu svojej lásky... Pristupujem bližšie a pozerám na mŕtve telo, zjavne ženské. Obalené blatom a nejakými slizkými rastlinami sa ponáša na vodnú žienku vytrhnutú z bezpečia močiara. Bojím sa jej dotknúť a pri tom cítim že musím. Moja ruka sa blíži k zvesenej hlave. Z vlasov ešte stále odkvapkáva akýsi sliz. Vlasy!
Nechávam ruku klesnúť dolu a s obrovskou úľavou sa odvraciam od nehybného tela. Ja hľadám dlhšie vlasy.
Ďalší záblesk. Príval vody, márne sa mu snažím vzdorovať. Živel je mocnejší, mocnejší ako my všetci. Tentoraz sa po uliciach veziem vo vlnách a nie v buse.
Kŕčovite niečo zvieram v ruke. Niekoho. Neviem si spomenúť koho...
Svetlo zvonka znova preniklo do sveta mojich spomienok. Stojím v blate pred budovou naklonenou do ulice akoby sa snažila podobať na podmytý breh.
Som slabý. Sily mi už ledva stačia na pomalé čvachtavé kroky. Vchádzam a víta ma smrad. Radšej sa ho nesnažím identifikovať.
Budova ani nieje taká rozľahlá, ale popadané časti muriva a vodou usporiadaný nábytok z nej urobili bludisko. Šuchcem sa tam a späť hľadajúc cestu ako potkan, čo cíti syr za sklom akvária.
Zazrel som to. Malý schúlený ľudský balíček kdesi v rohu. Leží tam, ešte žije. Pomaly sa k nej blížim a snažím sa aby jej čľapotajúce vlnky v plytkej bahnitej vode nešpliechali na tvár ktorá je blízko hladiny. Sadám si vedľa nej a z posledných síl sa ju snažím pritiahnuť. Sedím opretý o stenu, inak by som už ležal, a jej hlavu mám v lone. Trasúcimi sa prstami sa snažím jemne utierať blato z jej hebkej tváre. Viem že ma cíti. Údery srdca odratúvajú posledný odpočet. Slzy sa mi kotúľajú po lícach raziac si malé kľukaté cestičky špinou. Tieto slzy niesu slzami smútku a neprichádza po nich uvolnenie. Sú to slzy prázdna a nepomáhajú.
Tma zahalila môj zrak. Znova som vo víriacom živle. Strháva ma pod hladinu. Stále ju držím. Druhá ruka sa snaží nahmatať hocičo o čo by sa dalo zachytiť. Bezúspešne. Vzduch v pľúcach je mi už úplne zbytočný. Kyslík sa minul. Zrazu nás silný prúd Zdvíha vysoko na hrebeň vlny. Šmátrajúca ruka sa znova zachytí. Bolesť. Ale udržal som nás. Pomaly sa snažím pritiahnuť a zisťujem, že som zakotvil v cudzom byte. Kdesi na druhom poschodí. Predná stena sa zosunula pred dom a vytvorila tak perej, ktorá nás sem dopravila. Ešte stále sa snažím pritiahnuť. Roxorový skelet o ktorý som sa zachytil vyzerá ako zvyšky ciev po vytrhnutej končatine.
Zachytávam pohyb. Hlúčik ľudí sa krčí na opačnej strane domu. Jeden z nich sa rozbieha k nám. Výborne potrebujem pomoc.
Kopanec do hrude ma posiela nazad do náruče vĺn. Jeho krik sa mi cez hukot vody zdá byť akým si šeptaním satyra. "Vypadni, už je nás tu dosť!"
Hĺbka nás vťahuje a vypľúva a mláti nami až kým nestratím vedomie a voda silu.
Srdce ešte pomaly bije, je neuveriteľne silná, aj preto ju milujem. Zopár hlasov sa začína ozývať po ulici. Ľudia vykrikujú a snažia sa nájsť tých čo besnenie prežili. Toto už však nieje naše mesto. V jeho plnej sláve sme sa vyhrievali na výslní a v zániku ho nasledujeme.
Tlkot srdca už nepočuť a jej nádherná tvár sa obracia ku mne.
"Snívalo sa mi o tebe. Boli sme v raji a boli sme šťastní."
Jej sladký hlas je po hodinách ticha ako liečivá náplasť. Hladím ju po snehobielej pleti, vlasoch tmavých a lesklých. Jemné rúčky sa okolo mňa obtáčajú a ja ju zdvíham plný sily a nádeje. Biele svetlo z príbehov nám otvára cestu a bytosť na druhom konci zosobňuje silu, hrdosť a lásku. Spoznávam ho, je to Peter. Jeden z mojich potomkov...
"Vítam Vás!" Počujeme obaja a jeho pery sa vôbec nehýbu.
"Už sa ani nedivím, že ste sa našli. Vždy sa nájdete..."
Jeho hlas mi ukáže cestu k minulým spomienkam. Je ich veľa, priveľa... Od počiatku vekov až dodnes.
Pertov úsmev je však smutný.
"Budeme musieť nazad?"
"Ešte nenastal čas." Znie jeho odpoveď a ja viem so skalopevnou istotou, že sa musíme vrátiť.
Peter ešte viac zosmutnel. "Bolo to vaše rozhodnutie Adam. Ešte to vydrž, už to nepotrvá dlho."
Konečne. Povzbudivé slová od Petra sa nepočujú často. Koniec už musí byť naozaj blízko.
Sme možno jediné dve duše, čo sa naň úprimne tešia.
Klára sa usmievajúc na svoje dieťatko, malého Adamka lúči s pôrodnicou. Manžel im vybavil miesto v opevnenom dome v horách. Je to vlastne bunker a zároveň pracovisko. Ono byť zamestnancom armády má svoje výhody. Spolu s kolegyňou tam v rámci projektu výskumu prežitia v bunkri budú žiť a pracovať so svojimi rodinami. Nikdy by s tým nesúhlasili, ale teraz keď sa pristúpilo na otvorený útok na arabov a Čína predviedla najväčší testovací jadrový výbuch. Ešte aj tie chemické zbrane, ktoré vyľudnili metro v L.A.
V podzemí bude pre Adamka a Evku asi najbezpečnejšie. Len aby to nedopadlo tak, že sa budú prizerať zániku všetkého...
Fenek
Diskusia
Nicki
pouzivas velmi originalne a zaujimave prirovnania (napr. to s tymi cievami sa mi velmi pacilo), zaciatok pekny, putavy, ale chybalo mi tam akesi napatie, vyvrcholenia napatia, koniec by si zasluzil prepracovanie (viac vysvetlit, nemam v tom celkom jasno)
inak palcek hore - len tak dalej
15.05.2006
pouzivas velmi originalne a zaujimave prirovnania (napr. to s tymi cievami sa mi velmi pacilo), zaciatok pekny, putavy, ale chybalo mi tam akesi napatie, vyvrcholenia napatia, koniec by si zasluzil prepracovanie (viac vysvetlit, nemam v tom celkom jasno)
inak palcek hore - len tak dalej
15.05.2006
Saťo
Ja ti neviem, ja ti neviem, Asi tomu narizumiem , asi je to umenie :-))) Ale traz vazne. Aj s toleranciov by som tomu dal tak za 5 jednak preto ze mi to nerezalo a jednak preto ze: Na uvod sa mi to zdalo byt stasne neosobne potom zase starsne osobne a zaver bol ako z niecoho ineho. Aspon mne sa tak zdalo. A s tymi prirovnaniami suhasim.
15.05.2006
Ja ti neviem, ja ti neviem, Asi tomu narizumiem , asi je to umenie :-))) Ale traz vazne. Aj s toleranciov by som tomu dal tak za 5 jednak preto ze mi to nerezalo a jednak preto ze: Na uvod sa mi to zdalo byt stasne neosobne potom zase starsne osobne a zaver bol ako z niecoho ineho. Aspon mne sa tak zdalo. A s tymi prirovnaniami suhasim.
15.05.2006
draculin
Takze do tretice a tolerantne:) Ok,tie prirovnania boli fajn,dobre navodzovali atmosferu zmaru a znicenia..ale vsetko to islo do prazdna! Tusim je dobrym zvykom pisat "poviedky" bez deja,hrdinov a aspon minimalneho pribehu.Mozno som osprosteny po vikende,ale absolutne som nepochopil spojenie vacsej cati poviedky a posledneho odstavca..islo o preskocenie casu?Ehm,no - mohol by si ratat s tym,ze nie kazdy citatel bude nastaveny na tvojej vlne a vsetko pochopi:) treba nieco hodit polopatisticky.V zasade mi ale pointa aj zmysel poviedky unikli.. A uplne subjektivne, strasne nemam rad texty co mi len utocia na city a nic viacej
:)
15.05.2006
Takze do tretice a tolerantne:) Ok,tie prirovnania boli fajn,dobre navodzovali atmosferu zmaru a znicenia..ale vsetko to islo do prazdna! Tusim je dobrym zvykom pisat "poviedky" bez deja,hrdinov a aspon minimalneho pribehu.Mozno som osprosteny po vikende,ale absolutne som nepochopil spojenie vacsej cati poviedky a posledneho odstavca..islo o preskocenie casu?Ehm,no - mohol by si ratat s tym,ze nie kazdy citatel bude nastaveny na tvojej vlne a vsetko pochopi:) treba nieco hodit polopatisticky.V zasade mi ale pointa aj zmysel poviedky unikli.. A uplne subjektivne, strasne nemam rad texty co mi len utocia na city a nic viacej
:)
15.05.2006
kAnYs
Mno. Musim pochvalit. Na to ze je to prvotina mas celkom zvucnu stylistiku, aj ked mi trochu vadilo ze je to v prvej osobe (niekedy to pomoze ked chces vyjadrit nieco co sa odohrava v inom casovom useku ako zvysok, v tomto pripade to ale bolo podla mna zbytocne) Co sa tyka pribehu, moc ho tam teda ozaj nebolo, ale to ako si podla mna zvladol opisy prostredia ta vytrhlo. Chvalihodne :)
15.05.2006
Mno. Musim pochvalit. Na to ze je to prvotina mas celkom zvucnu stylistiku, aj ked mi trochu vadilo ze je to v prvej osobe (niekedy to pomoze ked chces vyjadrit nieco co sa odohrava v inom casovom useku ako zvysok, v tomto pripade to ale bolo podla mna zbytocne) Co sa tyka pribehu, moc ho tam teda ozaj nebolo, ale to ako si podla mna zvladol opisy prostredia ta vytrhlo. Chvalihodne :)
15.05.2006
Katarína Pivarčiová
som sa normalne zlakla ze to bude dobra poviedka...:) ten zaver to ale pokaslal. ked som zbadala svateho petra bolo jasne ze sa ti to vymklo z ruk. ked uz niekde motas bibliu treba to dotiahnut, inac mas gyc ako vysity. novodobi adam a eva... fajn, ale klara tam nemala co robit, po prve, netusim kto to je, po druhe to meno tam nepasuje. nemusel si jej vobec davat meno:) celkovy chaos z ktoreho sa vyzna len autor. a ta vyhrazka na koniec... hroza. nemozes tam nieco take dat, hrozne to bije do oci. ak uz chces moralizovat tak nenapadne. ten cvachtajuci sa chlapik bol malicky adam alebo jeho otec?
15.05.2006
som sa normalne zlakla ze to bude dobra poviedka...:) ten zaver to ale pokaslal. ked som zbadala svateho petra bolo jasne ze sa ti to vymklo z ruk. ked uz niekde motas bibliu treba to dotiahnut, inac mas gyc ako vysity. novodobi adam a eva... fajn, ale klara tam nemala co robit, po prve, netusim kto to je, po druhe to meno tam nepasuje. nemusel si jej vobec davat meno:) celkovy chaos z ktoreho sa vyzna len autor. a ta vyhrazka na koniec... hroza. nemozes tam nieco take dat, hrozne to bije do oci. ak uz chces moralizovat tak nenapadne. ten cvachtajuci sa chlapik bol malicky adam alebo jeho otec?
15.05.2006
SARS
Všetko, čo malo byť povedané, už sa povedalo. A čo dodať? Škoda slov :( btw: tá štylistika má užasla ;).
15.05.2006
Všetko, čo malo byť povedané, už sa povedalo. A čo dodať? Škoda slov :( btw: tá štylistika má užasla ;).
15.05.2006
Nicki
uz to mam!!! ten zaver je vlastne len spomienka na minulost, na to, co bolo! To vysvetluje Klaru, aj to ostatne.
16.05.2006
uz to mam!!! ten zaver je vlastne len spomienka na minulost, na to, co bolo! To vysvetluje Klaru, aj to ostatne.
16.05.2006
draculin
ehm? nemohol si predsa spominat na svoj vlastny porod :(..iba ak dejovy flashback..preco sa autor nezlutuje nad nami,prizemnymi citatelmi co mame radi full service a neuviedol to aspon jednou vetou? :)
16.05.2006
ehm? nemohol si predsa spominat na svoj vlastny porod :(..iba ak dejovy flashback..preco sa autor nezlutuje nad nami,prizemnymi citatelmi co mame radi full service a neuviedol to aspon jednou vetou? :)
16.05.2006
SARS
Našiel som trochu času na podrobné prečítanie. Náboženský podtext je mierny a príliš všeobecný. Záver? A čo tak: Adam sa znovu vrátil ;).
16.05.2006
Našiel som trochu času na podrobné prečítanie. Náboženský podtext je mierny a príliš všeobecný. Záver? A čo tak: Adam sa znovu vrátil ;).
16.05.2006
Saťo
Nech bol ten zaver myslney akokolvek, aj tak bol na nic. Ked uz chces preskakovat z prvej osoby do tretej osoby tak to ma cele nejako vyzerat (pribeh).
16.05.2006
Nech bol ten zaver myslney akokolvek, aj tak bol na nic. Ked uz chces preskakovat z prvej osoby do tretej osoby tak to ma cele nejako vyzerat (pribeh).
16.05.2006
žjuvka
Hm, nič moc. No moje osobné znechutenie azda vyplýva z akéhosi odlišného poňatia cesty v mojom súkromnom slovníku, mne to jednoducho evokuje iné veci. Ale keď si odmyslím ten názov, tak to ide. Sakra, čakám na druhotinu, treba porovnať....
17.05.2006
Hm, nič moc. No moje osobné znechutenie azda vyplýva z akéhosi odlišného poňatia cesty v mojom súkromnom slovníku, mne to jednoducho evokuje iné veci. Ale keď si odmyslím ten názov, tak to ide. Sakra, čakám na druhotinu, treba porovnať....
17.05.2006
cyberstorm
Mne sa to nahodou pacilo. To ze tam nebolo nejak moce deja a nebolo to akcne (pacil sa mi ten kopanec do hrudi a prirovnania s opismi) mi vobec, ale vobec nevadil. Na druhu stranu suhlasim, ze to bolo trosicku prazdne, teda ten zaciatok. Potom uz ani nie. Taka prijemna mala poviedocka, precitat, pousmiat sa nad pointou a zbudnut (zial, v daka mojej malej pameti asi zabudnem. Len malo poviedok mi ostava v gebuli aj po viac nez roku precitania). Ale inak fajn. A co sa tuka toho Adamka a Klary na konci. Je to fajn, ale osobne si myslim, ze trochu miesas nabozenske smery (sice, v dnesnej dobe New Age), teda ak som to spravne pochopil, a tiez mi to pripomenulo trochu legendu o Vecnom Zidovi.
18.05.2006
Mne sa to nahodou pacilo. To ze tam nebolo nejak moce deja a nebolo to akcne (pacil sa mi ten kopanec do hrudi a prirovnania s opismi) mi vobec, ale vobec nevadil. Na druhu stranu suhlasim, ze to bolo trosicku prazdne, teda ten zaciatok. Potom uz ani nie. Taka prijemna mala poviedocka, precitat, pousmiat sa nad pointou a zbudnut (zial, v daka mojej malej pameti asi zabudnem. Len malo poviedok mi ostava v gebuli aj po viac nez roku precitania). Ale inak fajn. A co sa tuka toho Adamka a Klary na konci. Je to fajn, ale osobne si myslim, ze trochu miesas nabozenske smery (sice, v dnesnej dobe New Age), teda ak som to spravne pochopil, a tiez mi to pripomenulo trochu legendu o Vecnom Zidovi.
18.05.2006
Lemon-Fenek
Ahojte všetci, ktorí ste boli takí dobrí a svojou troškou krityky reagovali na ten môj paškvil.
Zdraví Vás FENEK aj keď pod iným loginom, nakoľko ten starý som zabudol. Admin tejto úžasnej stránky ma okašľal a tak som si po týždňoch pokusov o vzkriesenie založil radšej konto nové.
Takže príbeh je naozaj zlátanina, ktorá mala byť pôvodne dvoma rozdielnymi príbehmi.
Ale:
Snažim sa tu opísať ako dvaja ľudia prídu o život. Prídu pred nebeskú bránu, tam ich nepustia dnu, ale musia sa vrátiť nazad, kým svet neskončí, lebo sú to Adam a eva. "Tí čo boli prví, budú poslednými".
Ospravedlňu jem sa za nie príliš epický príbeh, budem sa snažiť polepšiť.
Každopádne ďakujem za konštruktívnu kritiku a budem sa snažiť poučiť sa ...
FENEK - Lemon (kto videl mafijanske historky II bude vedieť...)
18.09.2006
Ahojte všetci, ktorí ste boli takí dobrí a svojou troškou krityky reagovali na ten môj paškvil.
Zdraví Vás FENEK aj keď pod iným loginom, nakoľko ten starý som zabudol. Admin tejto úžasnej stránky ma okašľal a tak som si po týždňoch pokusov o vzkriesenie založil radšej konto nové.
Takže príbeh je naozaj zlátanina, ktorá mala byť pôvodne dvoma rozdielnymi príbehmi.
Ale:
Snažim sa tu opísať ako dvaja ľudia prídu o život. Prídu pred nebeskú bránu, tam ich nepustia dnu, ale musia sa vrátiť nazad, kým svet neskončí, lebo sú to Adam a eva. "Tí čo boli prví, budú poslednými".
Ospravedlňu jem sa za nie príliš epický príbeh, budem sa snažiť polepšiť.
Každopádne ďakujem za konštruktívnu kritiku a budem sa snažiť poučiť sa ...
FENEK - Lemon (kto videl mafijanske historky II bude vedieť...)
18.09.2006