"Zbojníci prišli! Pálenô priniesli!" nesie sa správa dedinou. Od úst k ústam sa novina nesie, z chalupy do chalupy, na poliach i za potokom, všade znejú tie isté slová. Čo sa práve robilo, na zemi leží ladom pohodené, húfne sa zbiehajú všetci sťa kŕdeľ holubov na pole čerstvo osiate.

"Zbojníci! Zbojníci sú tu!" kričia nezbední chlapci, čo papekmi kŕdle sliepok rozháňajú, cez ploty rezko preliezajú, ba i na stromy sa štverajú, len aby novinu prví svetu oznámili.

"A či i Jurko prišiel?" pýta sa švárna Zuzka a rumenec jej líca polieva. Nečaká na odpoveď, razom sa s ostatnými dolu stráňou poberá. Tam sa davom pretíska, na špičky nôh sa stavia, len aby lepšie videla. Áno, zazrela ho, stojí tam uprostred driečnych junákov. Batôžtek na pleci, zbraň za opaskom, smelý a nebojácny zbojnícky kapitán.

"Nože ukáž, Jurko, čo si nám priniesol! Čo nové ste tam v šírom svete napálili, o čom tu my ešte ani nechyrujeme?" rečie richtár a zadumane poťahuje z fajky. Čo ako hľadí na plné batôžky, ani jeho bystré oko nerozozná, čo sa v nich skrýva.

"A čože také by sme pálili," odvetí Juraj, "keby nie to, čoho je nám tu všetkým najviac treba? Programy od výmyslu sveta, na vážnu prácu i na zábavu, pre detváky i pre starcov. Najnovšie verzie, zbavené náhodných i úmyselných chýb, bez časovaných bômb a vírusov, ktoré nebudú posielať vaše osobné údaje po sieti autorom, nezahltia celý váš počítač a nebudú vás každý deň otravovať správou, aby ste si zohnali novú verziu."

Sotva to dopovie, prevráti batôžky hore dnom a na stôl sa sypú lesklé a okrúhle svetelné disky. Každý si vezme jeden a už ho aj uteká vyskúšať domov. Keď sa ľudia rozpŕchnu, hodí sa Zuzka zbojníkovi okolo krku a na pery mu vtíska horúci bozk.

Hľadia hôrni chlapci s obdivom na svojho kapitána a radujú sa z jeho štastia. Len jeden pár očí na neho krivo hľadí. To je Gajdošík, ktorému švárna Zuzka tiež kedysi do oka padla, no ona si Juraja pred ním vyvolila. Čierne sa chmáry vôkol jeho srdca ovíjajú a po rozume mu zlé prechodí.

---

Hľadá sa

Juraj Jánošík

(známy aj ako Terchovský Cracker)

podozrivý z nasledujúcich trestných činov

....

Kto menovaného odhalí a prispeje k jeho zadržaniu,

získa odmenu 200 000 zlatých

a najnovší software podľa vlastného výberu!

Kto by však menovanému pomáhal unikať spravodlivosti,

sám bude potrestaný podľa paragrafu ...!

---

Slzy vždy stečú po Jurajovom líci, keď si spomenie na svojho nebohého otca. Po celý život ťažko pracoval, sotva si však na krajec chleba zarobil. Ak si aj dačo uchoval, hneď páni nejaký nový zákon vymysleli, zase čosi ďalšie bolo treba platiť a vrecká opäť prázdne zostali.

Na život nikdy nešomral, statočne znášal svoju biedu. A keď aj najhoršie bolo, jednostaj si len opakoval slová, ktoré mu dávali nádej: demokracia, právny štát, spravodlivosť. Takto sa životom pretĺkal a malému Jurkovi vždy hovorieval: "Syn môj, ži poctivo, dodržiavaj zákony a nariadenia, váž si pánov, ktorí ich tvoria, pretože oni sa snažia urobiť tento svet lepším. Každý z nás je slobodný a všetci máme rovnakú šancu na úspech. Tvoje šťastie je iba výsledkom tvojej pracovitosti, dielo tvojho rozumu a tvojich rúk. Sám rozhoduješ o svojom osude."

Jedného dňa ho náhle choroba zrazila na kolená. Privolaný lekár prezrel chorého a vyhlásil, že bez rýchlej operácie niet nádeje na prežitie. Operáciu mohla zaplatiť iba poisťovňa v meste. Juraj ihneď napísal elektronický list a priložil k nemu kópie potrebných dokladov. Poisťovňa mu vzápätí odoslala žiadosť, ktorú bolo treba vyplniť, aby sa operácia mohla vykonať.

Nech sa Jurko snažil, ako len vládal, nepodarilo sa mu žiadosť na počítači otvoriť. Bodaj by sa aj podarilo, keď mal v počítači textový editor Slovo 21, zatiaľ čo dokument bol uložený vo formáte Slovo 22. Daromne prosil, aby mu poslali dokument v staršom formáte, pretože nemal peniaze na najnovšiu verziu programu, páni z poisťovne sa mu vysmiali, že vraj so žobračou sa nebavia a keď nie je schopný splniť jasne stanovené podmienky, nemá nárok na úhradu operácie.

Spolu s utrápenou matkou predali dobytok, polia i celý svoj majetok okrem strechy nad hlavou a za utŕžené peniaze kúpili inštalačný disk Slovo 22. Dokument vyplnili a odoslali naspäť.

O dva dni im prišlo nové písmo s ďalšou priloženou žiadosťou. Ani túto nemohli otvoriť, pretože vyžadovala tabuľkový editor Tabuľka 22, zatiaľ čo na ich počítači používali ešte len verziu Tabuľka 20. Keď sa to dopočul Jurajov otec, zavrel oči a skonal.

Keď bolo po pohrebe, nasrdil sa Juraj a vykríkol: "Veď počkajte, páni! Za toto vy ešte stonásobne zaplatíte. Môj otec žil podľa vašich zákonov, platil vám, čo ste si zapýtali, takmer ste ho z kože zodrali a na ostatok do hrobu priviedli. A to všetko preto, lebo vám veril a poslúchal vás. Taká je vaša vďaka, také sú vaše zákony. Namiesto srdca máte kreditnú kartu a človek je vám len toľko hoden, koľko vám ešte vládze zaplatiť.

Veď len počkajte, páni! Kašlem na vaše zákony, na vaše právo, na váš poriadok. Nebudem ja viac tancovať, ako vy pískate. Ani deravý grajciar viac odo mňa nedostanete. Keď krivda po úradoch chodí, pravda sa nájde u zbojníka."

---

"A či pravdu hovoríš?" zahrmí dráb na judáša, ktorý sa s ohnutým chrbátom plazí pri jeho nohách. Na zemi sa váľa ako slizký červ a keby sa náhodou obtrel o jeho uniformu, naskutku ho dá zbičovať a vyhodiť za dvere. Ale ak hovorí pravdu, mohlo by z toho vzísť aj nejaké povýšenie. Len nech sa mu ten odporný tvor stratí čo najrýchlejšie z očí.

"Pravdu, čistú pravdu, veľkomožný pánko," prisviedča lotor Gajdošík a ešte hlbšie sa ukláňa, až nosom prach na dlážke utiera. "Vždy v prvý pondelok v mesiaci sa zastaví vo svojej rodnej dedine a prinesie plný batoh najnovšieho softwaru."

"Ilegálneho softwaru?" zaujíma sa fiškáľ a čosi si značí na pergamen. Ležiaci udavač mu nie je hoden ani jediného pohľadu.

"Pravdaže ilegálneho," snaží sa Gajdošík. "Kopírovaného, napaľovaného, cracknutého. Niekedy aj so zdrojovými textami, aby sa mladí crackeri mali na čom učiť."

"Chce naučiť chudobu programovať, aby nám cez hlavy prerástla," poznamená fiškáľ. "Veď my už si s ním poradíme."

---

Na známosť sa dáva širokej verejnosti,

že Juraj Jánošík

(známy aj ako Terchovský Cracker)

bol dolapený a odovzdaný do rúk spravodlivosti

vďaka rýchlemu a odvážnemu zásahu softwarovej polície.

Menovaný bol odsúdený na doživotný trest odňatia slobody

a bude pripojený za pravé rebro k Internetu,

kde bude poskytovať odborné poradenstvo

používateľom programov Slovo 23 a Tabuľka 23.

Jeho spoločníkom boli vymerané nižšie tresty,

prevažne trest smrti.

Upozorňujeme všetkých používateľov počítačových programov,

že zárukou pravosti a kvality softwaru

je pôvodný inštalačný disk

(chránený nenapodobniteľným hologramom)

a "zmluva koncového používateľa".

Softwarové zbojníctvo v konečnom dôsledku

vždy poškodzuje používateľa,

pretože bráni voľnej hospodárskej súťaži

a zvyšuje ceny softwaru.