1.Plán

Zemské velenie, planéta Mars

„Pán generál!“, ozval sa plukovník Horvath pred vrchným veliteľom zemských vojsk maršalom Merikom. Merik bol veteránom z mnohých vojen, od obyčajných občianskych nepokojov až po zúrivé vojny o suroviny s cisárskymi armádami. Vyšplhal sa z obyčajného podporučíka, svojimi činmi, k najvyššiemu vrcholu veliteľského rebríčka. Človek by si predstavoval hotového elegána s nablýskanými šatami. No Merik si na nič také nepotrpel. Postavou pripomínal tlstého trpaslíka, ale inteligenčne nemal konkurenciu. IQ mu neklesalo pod 190. Ľudstvo nemohlo mať lepšieho armádneho veliteľa. Bohužiaľ nie je všetko zlato čo sa blyští. Ak bol na jednej strane talent jeho génia, na opačnej stála moci chtivosť a konfliktnosť. V tom to všetko bolo. Merik chcel vyvolať vojnový konflikt konfliktov. „Prinášam konečné informácie o stave a pripravenosti vojska.“ Vysoký plukovník s čiernymi okuliarmi predstúpil pred stôl nadriadeného a položil dokumenty na okraj stola, tak aby čo najmenej rušil zasneného veliteľa. Zasalutoval a na pätách urobil čelom vzad a odišiel z izby zatvoriac za sebou dvere. Merik otvoril oči a uprel pohľad na žltkastú obálku, ktorej obsah pripomínal skôr encyklopédiu, ako štatistické údaje. Generalisimus bol puntičkár ako vyšití. Nikdy nechcel údaje v elektronickej podobe, všetko musel mať na papieri. Schmatol dokumenty, poťažkal ich v rukách a začal s listovaním. Študoval celé dni a noci. V týchto chvíľkach striedaných s občasným prerušením kôli prestávke na fajčenie a jedlo, mu v hlave vykryštalizoval brilantný plán. Jeden večer náhle odišiel od cigary z balkóna za svoj stôl.

Sakra, keď mi toto vide bude to bomba. Zmačkol tlačítko na telefóne. Ozvala sa jeho sekretárka. „Prosím pán generál. Čo môžem pre vás urobiť?“ Merik si odkašľal, lebo cigarety mu spôsobovali ťažké problémy s dýchaním. „Zavolajte celý generálny štáb do mojej vily.“ „Samozrejme pane.“ Cítil neuveriteľné vzrušenie z celého nápadu. Už aby prišli. Vstal od stola a prešiel k stolíku na ktorom mal pripravený pohárik so špeciálne jemným matroxom, ktorý vyrábali len pre generálov. Vrhol dve kocky ľadu do plného pohára a všetko pokapal citrónovou šťavou. Zodvihol pohárik a vyšiel na balkón. Drink položil na zábradlie hneď vedľa zlatého popolníka. Rozbalil si kubánsku Havanu a odštipol špičku cigary s mašinkou, ktorú mu doniesli až z Anglicka. Z pravého vrecka vojenského kabátca vytiahol strieborný zapaľovač. Pripálil si a pozrel na večernú oblohu pozorujúc jasne svietiace hviezdy. Všetky budete moje. Pri tejto myšlienke sa mu na tvári vyčaril žiarivý úsmev. Típol s pola dofajčenú cigaru a odišiel do postele.

Merik vstal s vychádzajúcim slnkom. Prvé čo každé ráno robil bola zdravotná cigareta, ktorú nikdy nevynechal. Potom sa ustrojil do vojenského overalu a išiel na raňajky do jeho altánového salónku, kde ho už očakávalo užšie velenie armádnej elity. K altánku vykračoval pomaly. Generáli zasalutovali a sadli na svoje miesta. Všetci mlčali. Čakali než Merik začne. Sadol si na obvyklé miesto a schmatol kus chleba. „Páni zavolal som vás, pretože potrebujem prediskutovať vojenské záležitosti.“, neustále sa sústredil na krajec, ktorý si mazal pečienkovou paštétou. U veliteľov nastalo veľké rozrušenie z povedanej správy. „Podľa mojich zistení je naša armáda plne pripravená k boju a...“, na chvíľku prestal, lebo odkusoval z chleba. „ mňa napadla myšlienka o frontálnej ofenzíve na našeho severného vesmírneho suseda, Toriánske cisárstvo. Chcem obsadiť väčšinu surovinových zdrojov tohto národa, z ktorého budeme mať veľký prospech. Navyše to bude dobrý odrazový mostík k ďalším agresívnym výbojom.“ Dopovedal a zdvihol zrak na veliteľov. Všetci si vymieňali vzrušené pohľady. Generál Hirinský sa osmelil a oslovil Merika. „Pane, na takýto návrh sme všetci úpenlivo čakali, ale nezaháľali sme.“ Každý do jedného súhlasne prikyvoval. „ Všetci tu prísediaci velitelia vypracovali podrobný plán ofenzívy, ktorý by mal spĺňať aj tie vaše najtvrdšie podmienky.“ Vytiahol z oceľového kufra krabičku v ktorej bol schovaný ultradisk. „ Je mi len ľúto, že vám to musím predať v takejto forme.“, položil pred neho disk. Nastalo ticho. Merik vybral disk z obalu a strčil ho do prehrávača pri stole. „Musím sa priznať, že ste ma prekvapili tou iniciatívou a príde mi vhodné aby som sa na to ihneď pozrel.“ Len čo dopovedal posledné slovo objavil sa nad stolom holograf s plánmi útoku. „Interesantné páni. To nadmieru prevýšilo moje očakávanie.“ Vytiahol cigaretu a zapálil si. „A kedy môžeme počítať s úderom?“, tázavo sa spýtal generálov nadvihujúc obočie. „Už tento Silvester, pane!“, odpovedal urastený generál Henry, ktorému vojenský oblek sadol ako nikomu inému a jazva cez pravé oko dodávala jeho osobe vážnosť a určitý šarm. „Skvelé, tak sa pusťme do príprav.“ Uznal Merik, ktorý sa cítil nad mieru spokojný so svojimi veliteľmi. To bolo presne to na čo čakal. „A aby som nezabudol páni.“ Otočil náhle hlavu ku najmenšiemu generálovi: „Veliteľom prvého úderu budete vy pán Hirošito.“, Merik očakával reakciu. Hirošito od vzrušenia vyjaktal len niekoľko slov. „Bude mi cťou.“ Generalisimus súhlasne prikývol a nechal veliteľov samých. Zmizol vo vile. Posledné čo začul, boli hlasné blahoželania Hirošitových kolegov.

2. Predvečer búrky

Hviezdna loď Hyperion Silvester roku 2099

Prásk, prásk. Špunti z fliaš zo šampanského preleteli kabínov. „Na zdravie a na úspešný nový rok.“ Predniesol pred jednotkou Adams. „Jasne Michaelko, bude úspešný.“, Prišla k nemu seržantka Rodrigézová a štrngla si s pohárikom šampusu. Vypila pohárik a vášnivo ho pobozkala. Nevšímala si posmešky ostatných kamarátov. No on ale vedel, že len ticho závidia. Rosa bola najkrajšia baba na celej lodi. Na svojich 160 centimetrov bola až neuveriteľné vyspelá. Mala dlhé čierne vlasy ako čistý uhoľ. Tiahli sa jej po celom chrbte až po pás. Guľatá tvárička sa vždy usmievala. „Tak už prestaňte. Ide sa piť.“ Poznamenal Degerev. „Pravda, pravdúca.“, Krenston prikývol. Zasalutoval a vypil na ex fľašku tvrdého Matroxu. Zbytok jednotky padol únavou už pred polnocou. Povaľovali sa po dlážke ako prasce nevychované. Terens ležal na dlážke s pohárikom v náručí. Edgars driemkal v kútiku a náš doktor sedel a pozoroval všetko dianie jedným očkom v kúte kabíny. Po mnohých minútach bozkávania začala pôsobiť romantická hudba, ktorá znela z rádia. Tancovala ako bohyňa. V prítmí, ktoré nastalo, nevedno ani kto zhasol, sa pritisli tesne k sebe a ich pery sa spojili v jedny. Nevšimli si ani , kedy všetci odišli z miestnosti preč. Asi videli, že majú niečo za lubom. Presne to uhádli. Strhla z Adamsa šaty a prebehli hodiny vášnivého milovania. Bolestivé však bolo ráno. Len čo otvoril oči, zasiahla ho urputná bolesť . Hlava Michaelovi pulzovala ako splašená. „Sakra to je kocovina.“, každý pohyb navyše spôsoboval ukrutnú bolesť. Len, len čo ho malátne nohy doniesli do kúpeľky, kde studená sprcha vyriešila všetky problémy týkajúcich sa bolesti . Voda dopadala na rozhorúčené čelo, vychutnával každý pramienok tečúcej vody. Dokonale osviežila. Klopy, klop. „Ahoj Adams. Búrlivá noc čo?“, do sprchy vliezol Terens. „Búrlivá pravda svätá, len ti si akosi skoro odpadol.“, utieral si chrbát a čakal na odpoveď. „Ten Matrox, však vieš?“, smutno pozrel. „Tak, tak, preto som nemal ani dúšok. Mimochodom prečo tu oxiduješ a kocháš sa na mojom chlpatom pozadí. Hmm.“. očakával reakciu. „Ja nič, len že všetci velitelia družstiev majú prísť za plukovníkom do zasadačky.“ „Dík za doručenie a už môžeš ísť preč.“, prstom ukázal na dvere von. „Rozkaz.“, zdúchol preč ako lasička. Tak je to tu. Chvíľka na ktorú čakám. Ofenzíva. Navliekol rýchlo uniformu a tryskom letel do zasadačky. Nebola ďaleko od kajuty. Stačilo prejsť dlhou chodbou a výťahom rovno na prvé poschodie lode. Výťah otvoril dvere a vošiel dnu. „Dobrý deň Adams.“, pozdravil ma plukovník Mardok. Ten človek mal stále v ústach poriadne cigáro z ktorého viala príjemná vôňa tabaku. „Sadnite si, ste ako vždy posledný.“, poukázal na posledné voľné miesto na okraji stola. Michael zasalutoval a očami pozdravil kolegov a sadol na miesto.

„Páni, vítam vás. Máme tu česť zahájiť útok na banskú kolóniu Gama 12 v hniezdom systéme Hydra. A naša loď Hyperion bude stáť na čele tohto skvelého útoku.“ Miestnosťou preletel šumot prítomných. Všetci boli vzrušený, že pôjdu do akcie medzi prvými. „Nebojte sa milí kolegovia nebudú tam len Toriánsky baníci. Rozviedka hlási rozsiahle presuny nepriateľských síl. Na bubon nepríde pechota ani letectvo. Útok zahájime presne o 10 hodín od teraz. Naštelujte si prosím hodinky.“ Velitelia oddielov poslúchli a z očakávaním čakali ďalšie rozkazy veliaceho dôstojníka. „Prejdeme k plánu celej operácie.“, stisol tlačítko a objavil sa hviezdny systém. „Flotila začne prvú časť operácie Hlavolam. Vynoríme sa z poza tretej planéty Hister. Odkiaľ budeme nepozorovane smerovať k našemu cieľu prvej planéte systému Kordón. Len dúfam, že o nás nebudú vedieť. Lebo bude potrebný moment prekvapenia, pri ktorom plánujeme zneškodniť väčšinu nepriateľskej flotily. Mála poznámka. “, Mardok odkašľal. „ Povrch planéty nesmie biť poškodený bombardovaním. Nachádza sa tam totiž dôležité ťažobné zariadenie, ktoré potrebujeme. Jasné Henrix!!“, kruto pozrel na staršieho poručíka. „Ale pane? Čo si to myslíte.“ Henrix bol známy u všetkých veliteľov svojou úchylkou ničiť všetko čo sa dá na povrchoch planét. Na druhú stranu nemal konkurenciu v stíhacích súbojoch. Už v občianskej vojne pred zhruba desiatimi rokmi, dovádzal svojich súperov k šialenstvu. Preto je najlepšie stíhacie eso flotily. „Dobre, dobre pre tentoraz vám budem veriť.“ Mysliac si svoje. „Bližšie a presnejšie informácie o pechotnom útoku dostane každý oddiel presne za hodinu. Rozchod páni.“, otočil sa, hodil cigaretu do popolníka a odišiel do svojej kajuty. „Konečne.“, ozývalo sa zborovo. Všetci ešte hodnú chvíľu diskutovali, ale Adams sa ponáhľal späť do kajuty, kde už bol všetkými netrpezlivo očakávaný. Pred dverami zastavil a stisol gombík. Dvere sa nestihli poriadne otvoriť a už všetci začali klásť otázky, čo nové a kto bude viesť útok a tak stále dokola. Adams stratil nervy. „Ticho.“, skríkol a fungovalo to. Nastalo úplné ticho ako pred popravou. „Jedine vám môžem povedať, sme útočná flotila.“, očakával búrlivé reakcie, ktoré veru aj prišli. „Hurááá. Konečnééé.“, Degarev od radosti spadol zo stoličky. „Presnejšie informácie nám budú dodané, asi za 45 minút.“, pohľad mu popri tom ostal na fľaške likéru. „Dám si panáka.“, pohárik naplnil až po samý okraj. „Dneska ti z alkoholu nebolo moc dobre, že?“, Rodrigézová ho zo zadu objala. „Čím si sa pokazil, tím sa naprav. Tak to hovoril môj dedo a otec.“, filozofický pokus nevyšiel. „Vieš komu hovor, ak by sa mal toho človek držať, tak skončíš ako oni. Pod drnom.“, dotieral Krenston, ktorý závidel, že sa Rodrigézová vyspala práve s Michaelom a nie s ním. V duchu hádok a menších roztržiek prešlo tých pár minút ako voda. Pred koncom nebolo po škriepke ani náznaku. Všetci pili ako v jednom šíku. Nemôžu predsa vedieť či to nie je náhodou posledná akcia života a preto si ju treba užiť naplno. V schránke zašumotalo. „Tak a je to tu.“, Edgars bleskom vletel k dverám a vyzdvihol rozkazy. „Určené veliteľovi Adamsovi. Hmmmm.“, hodil dopis rovno do rúk Adamsovi. „Otvor to.“, Rosa si prisadla a pozerala na obálku. Pretrhol pečať a otvoril obálku. Vypadol briefingoví disk. „Vložíme ho do mašiny.“ Vsunul disk do mechaniky a obrazovka sa rozžiarila. Všetci pozerali na ňu ako zjednaný. Táto časť bola vždy najvzrušujúcejšou, pretože človek nikdy nevedel v ktorom slede bude. „Dobrý deň jednotka. Môžem vám pogratulovať. Boli ste vybraní ako jednotka prvého sledu. Váš cieľ je jednoduchý. Po vesmírnom strete budete zosadení na povrch planéty v blízkosti ťažobného zariadenia pod kódovým názvom Trácia 3. Komplex bude dobre bránení a bude za potreba logického myslenia. Počet nepriateľov neznámi. Spadáte pod majora Gregorova, ktorý velí prvej vlne. Za 20 minút sa hláste v zbrojnici a potom smerujte rovno do nástupnej zóny. Brífing koniec.“ Obrazovka otmavla a disk zmizol nenávratne v mechanike. „Tak jednotka pochodom chod zbrojnica.“, pokýval rukou Michael. „No tak dobre poďme.“, lenivo vyzíval Terens. Prešli priamo bez zastávok až do zbrojnice, kde bolo pripravené množstvo výzbroje. Výber zbraní bol ľubovoľný. Mohli si vybrať zbraň akú len srdce žiadalo. Túto výsadu mal z jednotiek málokto. Len elitné oddiely nemali štandardnú výbavu a náš oddiel patril k najlepším. U Adamsa to bolo jasné, ako náhle jeho oči zbadali klasickú zbraň AK-149B, výber bol jasný. Tento kúsok páli 190 rán za sekundu, dostrel niečo šesťsto metrov, laserový zameriavač a rozšírení zásobník energetických striel. Čo viac si duša mariňáka môže priať. Degarev ostal verný svojmu guľometu Eteron, prezýval ho tiež uspávačka. Keď ňou zahral, tak všetci naokolo zaspali večným spánkom. Nikoho nepoznám, kto by lepšie zaobchádzal s ťažkými zbraňami ako on. Krenston náš lekár má najradšej automatickú brokovnicu z firmy Briliant. Hoc neviem načo si ju vyberá keď je väčšinou vzadu v bezpečí. Možno čaká na vhodnú chvíľu kedy ju použije. Edgars má tiež presne vymedzený vkus. Jeho obľúbencom ostáva podľa neho upravený dragúnov. Všetci sa mu za to smejú, že zo sebou vláči takú vykopávku. No on je neoblomný a tvrdí, že tie nové stoja za starú belu a po úprave na tesla strely nemá konkurenciu na zemi a ani vo vesmíre. Terens sa blíži môjmu vkusu. Má rád úplne všetky automatické palné zbrane. „Tento krát si beriem KT-56.“, mľaskol a poťažkal si ju v rukách. „Áno to bude tá správna.“ Z výberu si robil rituál, ktorý nikdy neporušil. Náš jediný kvietok v skupine Rosa, má jednoducho najradšej verziu desert eaglu z 2050 roku. S každým v jednej ruke je smrteľná. Pre každý prípad má ľahký samopal typu Fox. Keby prišli väčšie problémy ako sa očakávajú. Po dozbrojení sa plazmovými granátmi a inými libôstkami, prešli do hangáru, kde očakával netrpezlivo mužstvo už major Gregor s ostatnými oddielmi. „Zase posledný poručík Adams.“, zúrivo po marinácku zreval . „No čo sa dá robiť.“ Viem že nemá rád drzé odpovede, ale keď to človeka baví. „Akože ste to vravel poručík.“, zvráskavená tvár na mňa vážne pozrela. „Zaraďte sa a držte huby.“ Tíško sa postavili na miesta a počúvali. „Konečne všetci.“, Gregor reval ako zmyslov zbavený. „Nemyslite si , že to bude prechádzka ružovou záhradou. Nepriateľ nás bude očakávať a navyše budeme bez leteckej podpory. Preto kurva chlapi, kto pôjde pomaly toho osobne zastrelím za dezerciu. Rozumeno?“, skončil srdcervúci prejav. Jednotka hlasno odpovedala: „Áno pane, podľa rozkazu.“, tak to mal rád. „To ma teší vy zablšenci. Konečne môžeme prejsť k naše mu hlavnému bodu programu.“, pozrel ešte raz na jednotku a stisol tlačítko na panely. „To je vždy tak naprúdený?“, spýtal sa Krenston. „Nie, nie len keď ideme do akcie mi. He, he, he.“, Edgars mu vrelo odpovedal. „Psst, bude zle.“, skončila to Rosa. Zatiaľ sa na bočnej stene miestnosti objavila holografická projekcia. „Pozrite sa pozorne. Náš cieľ je jasný. Banské ťažobné zariadenie. Nesmú ho zničiť inak stratíme z globálu cenné náleziská Matrikovej rudy.“, prestal. Vzal pohár s vodou a odpil. „Trochu mi vyschlo v krku. Späť k veci. Transportéry nás vysadia dva kilometre severne na náhornej plošine. Odtiaľ budeme viesť frontálny útok. Zhruba po hodine od naše ho úderu sa vylodia vojská druhého sledu kilometer južne od ťažobného centra. Plán je jednoduchý, ale ťažký. Povrch ako vidíte je skalnatý a vzduch je nedýchateľný. Použijeme preto bojovú výstroj vesmírnej maríny. Nepriateľ bude používať všetky prostriedky ktoré mu terén dopraje. Čiže odstrelovači a partizánsky štýl boja. Tak bacha. Ešte drobná zmena. Útok začne už o necelú hodinu. Pilot zle vypočítal rýchlosť letu. Nevedel sa asi dočkať ofenzívy. Zaslúžil by si metál chlapec jeden.“ Na veliteľových tvári sa vyčaril úsmev, no v zapätí zmizol a pokračoval ďalej. „Dobre. Pripravte sa na odchod do transportérov.“ Natiahol čapicu na hlavu a odišiel z hangáru. „Dobre poďme teda hodiť na seba obleky.“, zavelil Michael a všetci poslušne nasledovali. Zo zoradiska do skladu a z neho priamo do nákladového priestoru, kde už čakali pripravené transportéry. „Tak sa pozrite. Nie sú nádherné tie naše mašiny.“ Degarev obdivoval transportéry. Každý dokázal odniesť 5 oddielov po šesť mužov. Plus samozrejme posádku a výzbroj. Všetky mali vo výzbroji tri vulcano miniguny a sadu rakiet.. Na predu bola pilotná kabína, za ňou nasledovala transportná miestnosť spolu s malým muničným skladom. K trupu boli pripojené krídla, ktoré spolu dávali lietadlu trojuholníkovi tvar. Na krídlach boli umiestnené dva motory. Boli to len obyčajné 13 machové trysky, nie výdobytok modernej doby skokové turbíny. Skokovými boli vybavené len niektoré bombardéry, bojové a materské lode, pretože boli dostatočné veľké na to aby uniesli systém atómových reaktorov. Transportéry našej lode boli natreté na strieborno so zlatými hviezdami na krídlach a trupe. Vošli smelo dnu. „Posadajte si na miesta.“, zavelil spolubojovníkom a ostatným vojakom v transporte. Adams mal totiž najväčšiu funkciu. „Hej poručík akú ochranu majú transporty.“, opýtal sa neznámy vojak. „To ja neviem, daj pokoj!“, zavrčal na neho s plnou verbou , hoc všetko vedel do posledného puntíku. „Tak a je to tu.“, dvere sa začali zatvárať. Trošku popri tom zavŕzgali. V megafóne sa ozval major. „Nasaďte si všetci helmy, prekontrolujte výzbroj a muníciu, ide sa na vec. Najprv sa pokočkujú naši stíhací a útoční piloti a keď vyčistia vzduch, tak začneme s výsadkom. Stretneme sa dole v dole.“, škripot a ostalo ticho. Ucítili silný otras, flotila vyletela práve z hyperpriestoru.

3. Prvý stret = prvé úmrtia

Veliteľská loď S.S. Killer. Čas ostávajúci do vyletenia z hyperpriestoru T ‒ 20 minút.

Na mostíku lode sa odvíjali búrlivé prípravy k vyleteniu z hyperpriestoru. „Pilot uberte z doterajšej rýchlosti a nažhavte skokové motory.“ Zavelil generál Hirošito. Ito Hirošito sa stal veliteľom celej akcie celkom jednoducho. Vybral ho Merik za výsledky, ktoré vykazoval v bojoch ale na druhú stranu nebol tak vysoko postavený v rebríčku. Takže bol postrádateľný. „Rozkaz!“, zreval pilot a stláčal tlačítka na svojom panely s takou rýchlosťou až aj generál ostával v údive. Veliteľ vstal zo svojho kresla nevnímajúc si posádku. Zastavil pred veľkou grafickou projekciou, ktorá vychádzala zo stredového kruhu na mostíku. Celkovo mostíky armádnej flotily postavili tak aby mali tvar kruhu. Na projekcií premýšľal plán celého útoku. Ako by sa to len vylepšilo. Dumal vo svojom vnútre. Na nič však neprišiel. Všetko vyzeralo dokonale naplánované. Hirošito prešiel od projekcie priamo ku komunikačnému dôstojníkovi. „Poručík pripravte signál na začatie operácie, na môj signál.“ „Rozkaz veliteľ.“ Poručík sa chytil za práve sluchátko kôli prichádzajúcej správe. „Veliteľ !“, oslovil generála. „Čo je?“, znudene, už zo svojho kresla, sa spýtal. Veru zatiaľ žiadne vzrušo. „Lode Kalisko a Hyperion sú už v plnej bojovej pohotovosti. Ostatných osem lodí bude v najbližších minútach pripravených tiež.“, dopovedal a venoval sa ďalej komunikácií medzi loďami.

„Tak, výborne.“ Itova spokojnosť dosahovala maximálnej úrovne. „Zapnite ma do éteru.“, generál vstal z kresla a postavil sa priamo pred holoprojektor. „Teraz veliteľ.“, poručík zapol prístroj. „Tu generál Hirošito. Začíname. Kódové heslo ‒ hlavolam je rýchlo riešiteľný. Držte sa všetci priamo inštrukcií. Koniec.“

V tom momente vyletela celá flotila čítajúca 11 bojových lodí z bezpečia hyperpriestoru. Objavili sa tesne za treťou planétou Hister. Presne podľa zadaného plánu.

„Spustite rýchlo sken systému.“ Vzrušene zavelil Ito zvedavý na silu nepriateľa. Srdce mu mierne búšilo od vzrušenia. Dúfal, že sken nepotvrdí údaje rozviedky. Rukou poklepkával na pravom držadle operadla. Vojak, ktorý sedel za počítačom skenujúcim priestor, ostal ako vodou obarený. „Vvveeliteľ!“? vrieskol na plné hrdlo. „Čo? Aký problém!. Buďte sakra konkrétnejší!“ Generál zle pozrel na vojaka. „Flotila nepriateľa je omnoho väčšia ako sme očakávali.“, skoro panicky odpovedal. Itovi sa rozšírili zorničky. To boli tie zázračné slová na, ktoré jeho myseľ reagovala. „Koľko ich je? Ráčite mi to povedať pán vojak.“ Začínal byť už celkom rozčúlený z neschopnosti vojaka. „Okolo 26 bojových lodi.“ „To je celý operačný zväz.“ , Ito vyskočil z kresla. „Zavolajte ostatné lode. Musíme zmeniť plán.“ Poskočil k holografu. „Všetkým veliteľom zmena cieľov operácie. Doterajšie ciele na dobytie planéty sú až sekundárne. Opakujem sekundárne. Primárny cieľ sa stáva flotila nepriateľa. Ako ste už všetci zistili je omnoho väčšia.“ Na chvíľu prestal aby sa trochu nadýchol. No okamžite pokračoval. „Musíme zaútočiť priamo na ne. V prvom údere musíme vyradiť aspoň desať lodí. Inak bude s nami zle.“ Komunikáciu prerušilo hlásenie z lodi Kalisto. „Tu plukovník Weber. Nepriateľ spozoroval spaliny z motorov, ktoré sa objavili na okraji planéty Hyster a vysiela sem 7 plavidiel. Aké sú rozkazy, pane?“ Plukovník čakal na odpoveď Hirošita. Tá neprichádzala a čas ubiehal veľmi rýchlo. „Pane, približujú sa. Objavia nás.“ Dočerta, čo mám robiť. Nakoniec našiel odhodlanie. „Zaútočíme, nech to stojí čo to stojí.“ „Rozkaz.“, ozvalo sa zo všetkých veliteľských mostíkov.

Prvý voj tvorili lode Kalisto, Hyperion, Star a Mc Gregor. Za nimi nasledovali všetky ostatné a na úplnom konci ostal Killer. Úderný klin tvorený štyrmi loďami vyrazil z tieňa Hysteru. Nepriateľ hoc očakával návštevníkov nedokázal plynulo zareagovať na taký prudký úder. Paľba z Kalisto zneškodnila 3 nepriateľské križníky priamymi zásahmi do čelných častí. O ostatné križníky opätovali paľbu. Strhla sa prestrelka. Mala za následok tvrdý stret tzv. ťažkej kavalérie. Lodné kanóny a rakety z oboch flotíl si uštedrovali smrteľné rany.

„Generál.“, oznamoval vojak od radaru. „Naše križníky ako tak vyhrávajú. No už sem smerujú posily nepriateľa o sile 10 lodí.“ „Aké typy.“, pýtal sa. „Sú to križníky a stíhacie lode.“ Nedá sa nič robiť. „Vyšlite stíhačov a našu druhú vlnu. Kapitálna bitka sa odohrá tu.“ Vojak prikývol a odišiel.

Zatiaľ Hyperion a Star zneškodnili ďalšie štyri križníky. Flotila sa teda mohla sformovať do klinovej formácie. Čelo si tentokrát zabral Mc Gregor a v strede ostal Killer. Na krídlach boli Star a Hyperion, pretože už mali predsa pár šrámov na viac. Neschopná boja ostala len Kalisto. Zasiahli jej pohonnú jednotku a muselo ostať na mieste. No veliteľ na Kalisto bol aj tak pripravený kryť prípadný ústup a sám sa obetovať.

Toriánci leteli vo voľnom zoskupený, rýchlo postupujúc k ľudom. Ako prvý vyleteli stíhači cisárskych síl. Vytvorili roj, ktorý mal znemožniť priamy útok na lode. Hirošito odpovedal rovnakou mincou lebo vedel, že má v zálohe jedno veľké eso. Najlepšieho veliteľa stíhačov Heinrixa.

S.S.Hyperion - hangár

„Heinrix“ Kričal Mardok. „Do mašiny!“ „Jasné šéfko.“, vstal od stola a pobehol ku stíhačke. Vyšplhal po schodíkoch. Usadil sa v kresle nasadzujúc helmu. V tom prišiel kopilot Polter. „Hádaj kto prišiel?.“ „Vitaj a sadaj.“ Polter poslúchol. „Počúvaj Heini dneska to bude podľa tvojho gusta. Čóó?“ Trochu zavtipkoval. „A jé jé. Si píš“ Zatvoril pri diskusií kabínu a naštartoval motory. „Ide sa na vec. Všetci sú už vonku.“ Kopilot už len dodal : „Predsa to najlepšie až na koniec.“

Stíhač riadený Heinrixom vyletel z hangáru. Rýchlo sa pripojil k svojej peruti. „Sme radi, že ste konečne prišiel veliteľ.“ „V poho chlapi.“ Odpovedal Heinrix. „Pripravte sa a rovno do nich“ Formácie stíhačov sa zrazili zhruba rovnakej vzdialenosti od oboch flotíl. „Tak ideme na to.“ Heinrix začal manévrovať medzi nepriateľmi. „Polter priprav rakety.“ Zavelil stískajúc tlačítko od energetických rotačných guľometov na kniply. Strieľal po torianskej stíhačke zo žltými pruhmi na krídlach, čo znamenalo veliteľský stroj. „Počúvaj Heiny mám to. Už len tvoj povel.“ Oznámil. „Už budem mať jedného zameraného“ Torianec manévroval so svojím strojom raz doľava a potom doprava. Pokúsil sa aj o jednu piruetu, ktorú dokázal Heinrix včas zachytiť. „Ale je mrštný ten vtáčik.“ Kopilot len ticho prikývol. „Nóóó, teraz.“ Polter vystrelil raketu typu tajfún. Strela nasledovala cieľ. Toriánsky pilot urobil zo pár úhybných manévrov, ale nestihol uniknúť. Dostál zásah po ktorom nasledoval menší výbuch. „Tak a máš to parchante.“ Bláznil od radosti nad zostrelením veliteľského stroja. „Tieto nové rakety sú super. Nikdy neminú svoj cieľ.“ Polter poznamenal. Stratu veliteľa Toriánci pocítili ihneď. Morálka im poklesla o sto percent. „Všetkým stíhačom. Tu Heinrix. Ako ste videli ich veliaci je dole. Tak ich rozbite.“ Podporil spolubojovníkov a hneď sa vrhol do víru bitky. Heinrix strieľal s vulkánom ako na strelnici. Zasahoval jeden stroj za druhým. Heinrixovi stíhači začínali získavať početnú prevahu. Síce pomaly ale predsa „Zatiaľ pohoda.“ Heinrix zostrelil ďalší stroj. „Nie?“ „Jasné, žiadny problém.“ Uznal Polter. „Do prdele!“ „Čo je Polter?“ „Prichádzajú ich posily“ poznamenal kopilot. „Koľko asi.“, úplne pokojne reagoval zostreľujúc cudzí stroj. „Tak šesťdesiat.“ „Pohodička. Mám jeden dobrý nápad.“ Heinrixovi sa vyčaril úsmev na tvári. „Zase niečo šialené ako ťa poznám. Nie?“ Polter začal tušiť čo má na mysli. „Vletíme priamo do nich.“ Čertovsky sa smial. „Tak poďme.“ Polter nenamietal, lebo vedel, že nemá možnosť výberu. Nie s Heinrixom. Nasmerovali stroj priamo do prichádzajúcich stíhačov. „Na môj povel vypáľ trhavé strely.“ „Máme síce len dve, no ale keď ich zamieriš do týchto dvoch zhlukov narobí to poriadnu galibu.“ Navrhol Polter. „Presne na to myslím.“ Zrýchlil na najvyššiu rýchlosť. „Tí blbci nereagujú.“ Poznamenal kopilot. „Ich smola nás podceniť.“ Už sa priblížili na dostrel zbraní nepriateľa, ktorý spustil paľbu. Držali však ďalej formáciu lebo sa nechceli zdržiavať s jedným stíhačom. Heinrix dokázal priam baletácky letieť medzi salvami. „Na páľ Polter.“ Priblížili sa k svojím cieľom na dostatočnú vzdialenosť. „Pál!“ Polter stisol. Rakety vleteli priamo do dvoch zoskupený stíhačov a spôsobili enormné škody, pretože poškodené stroje narážali jeden do druhého „To bola trefa Heini. Padlo ich najmenej 20.“ Pochvaľoval kopilot. „Dávaj bacha idú nám na chvost. Radšej sa vrátime. „Jasné.“ Len čo otočili stroj, zazreli ako im na pomoc letia stíhače, ktoré vybojovali víťazstvo. „Meníme plán.“ „Už chystám guľomet Polto.“ Stíhačka vyletela prudko smerom nahor a zbavila sa prenasledovateľov. „To by bolo.“ Nažerte sa poriadne vy svine. V duchu kričal. Heinrix strieľal po Toriancoch s vulkánom. Troch zasiahol priamo, jeden sa katapultoval a ďalšieho zasiahol Polter raketou. „To je dneska moja milá ranec.“ Vtipkoval Heinrix. Ovládala ho bezstarostná nálada. „Veliteľ“ „Čo je?“ „To bolo skvelé čo ste dokázali.“ Odzneli slová uznania od prilietavajúceho stíhača. „No problém hoši.“ Prenasledujte zvyšok. Ani jeden nesmie uniknúť.“ Grupa asi 70 stíhačov poslúchla a vletela na ustupujúceho nepriateľa. „Tak a máme na chvíľu odfrk.“ Oznámil Polterovi. „Neviem prečo ma škrabe zadnica, že pôjdem dneska s tebou ešte na výlet.“ „So mnou?“ Lišiacky poznamenal.

Hlavná fáza bitky mala na program ešte len prísť. Toriánci sformovali všetkých 19 plavidiel zatiaľ čo Hirošito mal iba 10. Všetci čakali na pravú chvíľu. Tá prišla v momente keď sa stíhače dostali zo zorného poľa a uvoľnili bojový priestor. Flotily nažhavili motory a pustili sa proti sebe.

Iniciatívu prevzali toriánske útočné križníky. Vystrelili salvu ďalekonosných striel na Itovu flotilu. Na mostíku Killera zavládlo rušno. „Pán generál letí na nás 80 rakiet.“ Ozval sa zástupca. „To nie je moc príjemné.“ Poznamenal Ito. „Čo má flotila spraviť?“ Z vážnou tvárou pozrel na rakety. „Paľbu opätovať alebo vyslať proti nim energetické návnady? Pane.“ Otočil sa k čelom k Itovi očakávajúc povel. Hirošito bleskurýchlo zavelil „Musíme minimalizovať škody z tých striel. Nemôžeme si dovoliť straty. Tak radšej tie výboje.“ Odpovedal zo svojho kresla. Na to ešte dodal: „A zo všetkých lodí!“ „Rozkaz!“, Kruger stiskol komunikátor a zadal príkazy. O pár sekúnd neskôr vyleteli z lodí energetické výboje smerom k približujúcim sa strelám. Postupne zneškodňovali rakety. Niektorým sa podarilo prejsť cez bariéru, no stými si poradili palubné laserové guľomety vulkáno.

Ito sedel spokojne vo svojom kresle a prstom naznačil aby spustili odvetnú salvu. Z odpaľovacích komôr krížnikov vyletela séria rakiet. Tórianci nemohli nič robiť, iba dúfať. Manévrovať sa nedalo a energetické strely nemali. Spoliehali sa len na palubné delá, podobné ľudským no menej efektívnym. Torianské delá strieľali mohutné laserové gule, ktoré neboli presné, avšak mali dlhší dosah ako ľudské vulcano guľomety. Navyše po zásahu robili nepríjemne poškodenia.

Toriánsky delostrelci neboli žiadny borci. Všetci boli nasilu naverbovaní, vlastne celá ich armáda bola násilne mobilizovaná. Preto bojové výkony cisárskej flotily stáli za starú belu. Na rozdiel od plnej profesionálnej armády ľudí.

Na mostíku generála Ita vládla nervozita. Jediná salva mala rozhodnúť o početnej nevýhode. Rakety rýchlo napredovali k Toriáncom. Delostrelectvo sa ich snažilo zostreliť, bez efektu. Väčšina zasiahla ciele, na ktoré boli vyslané.

„Kruger hláste škody nepriateľa.“ Netrpezlivo zvolal Ito na zástupcu. „Chvíľočku.“ Kruger odpovedal neustále pozorujúc holopanel. Počítač začal vyhadzovať informácie. „Už je to tu.“ Vážne poznamenal. „Tak ako. Koľko sme poškodili?“ Generál vstal z kresla a prišiel ku Krugerovi k holopanelu. „Pozrite sa na to sám, pane!“ Zástupca ukázal rukou na počítač. „Dobre.“ Ito preskúmaval prichádzajúce informácie. „Kruger, je to dobré.“ Pokýval hlavou. „Pane?“ Všetci zmeraveli a pozorovali generála. „Deväť ich je dole a pár ich je poškodených.“ Vystrel sa a pristúpil ku komunikačnému prístroju. „Všetkým veliteľom, klinová formácia, paľba voľna a rýchli postup vpred.“

Flotila na čele s Killerom vypustila tentoraz menšiu salvu rakiet a priblížila sa na dostrel toriánskym diel. Okamžite Itova skupina pocítila salvu energetických výbuchov.

„Pokračujte a pripravte všetky vulkány.“ Fanaticky zavelil Hirošito. „Rozkaz“ Zástupca prikývol.

Nepriateľská paľba zasiahla priamo Opus a Striker. Opus vybuchol ihneď po zasiahnutí mostíka. Strikera zasiahli do motoru a palivovej nádrže, ktorá spôsobila mohutný výbuch. Zvyšky lodí narážali do ostatných fungujúcich plavidiel a spôsobili menšie poškodenia.

„Generál hlásim stratu dvoch krížnikov.“ Nahlásil podporučík za holopanelom. „To nevadí.“ Sfúkol informáciu z vedomia. Viacej ho zaújmala vzdialenosť dostrelu vulkánov. „Jedna z lodí nepriateľa bola zničená zásahom troch striel, pane.“ Ohlásil Kruger. „Pane sú na dostrel.“ „Výborne plnou silou do nich.“ Rukou ukázal Krugerovi aby mu uvolnil holopanel. Začal osobne pozorovať priebeh boja.

Killer zahájil paľbu vulkánmi priamo na veliteľskú loď Toriáncom. Ostatné nasledovali jeho vzor. Vznikla tak hustá sieť laserových prúdov, ktorým sa nedalo vyhnúť.

Delostrelci od Toriáncom takisto nezaháľali . Odpovedali rýchlejšou frekvenciou energetických striel.

Itova flotila zasiahla a zneškodnila päť krížnikov. Toriánci zasiahli Star, Shadow a Hastat, ktoré postupne povybuchovali.

Toriánci z nevydareného stretu začali rýchlo ustupovať k planéte Kordón, kde sa chceli preskupiť a pripraviť k poslednému boju.

„Pane snažia sa uniknúť.“ Oznámil Kruger. „Za nimi, pripravte salvu rakiet.“ „Pane to potrvá nejaký čas.“ Protirečil zástupca : „Musíme prebiť všetky komory.“ „Dobre. Ale ako náhle bude možné páľte bez vyzvania. Ohláste to aj ďalej.“ Ito nariadil od holopanela. „Pane!“ „Čo chcete!“ Ito zdvihol hlavu od obrazovky. „Máme tam ešte letku stíhačov o sile okolo 65 strojov.“ Poznamenal Kruger. „Pošlite ich tam.“ Ito odobril bleskurýchlo návrh a pokračoval v pozorovaní diania.

Stíhači leteli pripravení zasiahnuť do boja vo voľnej formácií smerom k planéte Kordón. „Heinrix čo budeš dneska robiť po bitke?“ Znudene sa spýtal Polter. „Vieš čo, ani neviem. Asi sa ožeriem.“ Heinrix pozeral po flotilách. „Radšej sa pozri tamto, naše lode spustili paľbu na nepriateľa.“ Poklepal na okno, aby sa Polter prebral. „Fíha, tam musí byť sranda.“ Prikývol Polter. Z diaľky zazreli tri výbuchy, ktoré nasledovali za sebou. „To tuším dostali naše?“ Váhovo povedal Heinrix. „Tutovo, že naše.“ Tresol rukou do kolena. „No, zdá sa mi to alebo ustupujú?“ Prerušil ticho tentokrát pilot z vedľajšej stíhačky cez vysielačku. Heinrix spozornel. „To je ten moment, na ktorý čakáme.“ „Čo že?“ Nechápavo poznamenal Polter. „Všetkým stíhačom, pripravte sa k útoku na krížniky.“ Vyslal do éteru. „Bez rozkazov?“, ani nestihol dopovedať a z Killera sa ozval zástupca veliteľa Kruger. „Veliteľ Heinrix zoberte stíhače a prenasledujte lode. Potrebujeme čas na prebíjanie.“ „Rozkaz, pane!“ Radostne poslúchol. „A aby som nezabudol.“ „Na čo pane“ „Máte povolenie na použitie rakety X.“ Kruger sa odmlčal. „Super. Počul si Polter.“ Otočil hlavu na neho. „Že váhaš ideme.“

Stíhacia eskadra dosiahla nepriateľskú flotilu až pri planéte Kordón. Generál Ito nervózne pozoroval stíhačov na holopanele a očakával Krugera s informáciami o dobití raketových síl.

„Heinrix všetkým stíhačom, kryte môj postup. Potrebujem sa dostať blízko krížnikom a použiť špeciálnu raketu.“ Keď skončil, chytil knipel a zrýchlil na maximum. „Ide sa na vec.“ Tíško riekol Polter. Eskadra vletela priamo medzi krížniky. Hustá paľba energetických gúľ zasiahla pár stíhačov. Poväčšine dokázali všetci kľučkovať medzi nimi. Všetko sa však začalo komplikovať. Z jedného toriánského krížnika vyletela skupina stíhačov. Bola to elitná jednotka z veliteľskej lode, ktorá sa vrhla na zemské stíhače. Heinrixova stíhačka sa bez všimnutia dostala z bojovej vravy a začala hľadať vhodný cieľ. „Polter daj pozor. Máme len dva vulkány.“ Vyjadril obavy. „Buď v kľude a radšej priprav xko.“ Upokojil atmosféru kopilot. „Tamto tie tri lode pokope.“ „Máš pravdu ideálny cieľ.“ Heinrix začal zameriavať. V kabíne sa ozvalo pípnutie. „Šup ho tam!“ Heinrix vypustil raketu. „Všetci čo najďalej preč.“ Ani si nevšimol, že spolubojovníkom ubudlo na dvadsať. „Čo ste robili páni.“ Vyčítal stíhačom. „Boli dosť silní pane.“ V tom raketa X zasiahla hlúčik lodí. Výbuch roztrieštil všetky tri lode a poškodil vážne jednu loď vzdialenú neďaleko nich. „To bola šupa“ Neveriacky pozeral Polter na šrot, ktorý z nich ostal. „Tak, tak. Ideme domov.“ Heinrix spokojne začal sledovať približujúce sa križníky flotily.

Toriáncom ostala len jedna bojaschopná loď, ktorá spustila motory na plný výkon a namierila si to priamo k lodiam ľudí. Spustila paľbu zo všetkých diel a vystrelila ešte salvu rakiet.

Na mostíku Killera začali blikať varovné svetlá. „Čo sa to deje.“ Ustarostene pribehol Kruger ku generálovi. „Tí parchanti strieľajú so všetkým čo majú. A ešte akoby im to nestačilo namierili si to priamo na nás.“ Srdnato poznamenal a prenechal Krugerovi holopanel. „Nedá sa nič robiť. Všetky lode páľte na nepriateľský krížnik a pripravte sa na náraz.“ Sadol si do kresla a očakával výsledok. Streli presne zasiahli nepriateľskú loď, ktorá sa zmenila postupne na rožhavenú masu kovu. Avšak jedna zablúdená raketa zasiahla aj Killera. Výbuch s ním nebezpečne otriasol. „Kruger analyzujte škody.“ Ito nervózne poklepkával na operadle prstom. Znepokojovala ho približujúca sa kopa žeravého šrotu. „Tak bude to do prdele!!“ Zhiakol na Krugera. „Pane naššee motory sú zzničené!!!“ Panicky pozrel na generála. „Čo ste...“ Ito vstal. „Okamžitá evakuácia a zapnite...“ Hirošito schytil reťaz okolo krku a vytiahol kľúč. Vsunul ho do otvoru a potočil s ním. „Kód CCC456.“ „Evakuácia spustená. Do stretu ostáva 56 sekúnd.“ Začalo sa ozývať po celej lodi. Všetci až na generála smerovali k záchranným modulom. Tento beh znamenal boj o život. Pretože moduly vystačili len polovici posádky. Počítalo sa stým, že evakuácia nastane, keď bude väčšina posádky mŕtva. S takýmto prípadom nik nepočítal. Čo znamenalo smrť trom tisícom vojakom.

Ito ostal sedieť na mostíku a sledoval približujúci sa šrot. Vedel, že ako kapitán lode musí opustiť krížnik ako posledný. Čiže jasný rozsudok smrti. . Posledné čo počul bola hlasná nula a varovné pípanie. Nastala zrážka. Masa zasiahla ako prvá mostík, po čom nasledoval výbuch a totálne zničenie veliacej lode.

S.S. Hyperion ‒ Veliteľský mostík

Posádka na mostíku pozorovala deštrukciu Killera v absolútnom tichu. Mardokovi spadla dolná čeľusť skoro až na podlahu. Nikto neveril vlastným očiam. Pred pár minútami by sa tomu zasmiali ako nepodarenému vtipu. Ale to všetko bola realita. Strašne krutá. S posledným výbuchom vyhasol život jednej z legiend flotily. Nový veliteľ prerušil dlhé ticho „Všetkým zostávajúcim lodiam. Preberám velenie, čakám na potvrdenie.“ Mardok čakal so sklonenou hlavou na ostatných veliteľov. Nemohol uveriť tomu, že sa stal tak náhle veliteľom. Zo zadumania ho prebrali hlasy. „Veliteľ Trocký z Mc Gregora potvrdzujem.“ Nasledoval ďalší hlas. „Veliteľ Stránsky z Jungmana potvrdzujem.“ Posledná sa ozvala vzdialená Kalisto. „Veliteľ Valois potvrdzujem.“ Mardok stiskol komunikátor. „Pokračujeme v operácií hlavolam. Vylodíme naše sily na planéte. Trocký, aby som nezabudol. Menujem vás za môjho nástupcu a vyčistite orbitu“ „Potvrdzujem“ Správu prijal a odmlčal sa. Mardok sa otočil k posádke. „Vedzte, že máme pekelné šťastie. Lode na ktorých sú výsadky ostali celé,“ „Tak pane tak.“ Prikývol neznámi vojak.

Mc Gregor bez problémov zneškodnil slabú planetárnu obranu a uvoľnil tak priestor pre inváziu na povrch planéty. Tri lode vleteli na obežnú dráhu Kordónu a smerovali nad miesto výsadku. Dosiahli ho o necelých desať minút. V tom momente ich dostihli stíhači vedení Heinrixom a nalodili sa na Hyperion. Potom éter začal niesť len jedinú vetu. „Mardok veliteľom, spustite výsadky.“

4. Čakanie.

V transporte vládla neznesiteľná nervozita. Každý člen týmu dúfal v skoré ukončenie tohto trápenia. To, ale nechcelo prísť a nechcelo. Čakanie nikdy nepridá na morálke mužstva. Čím dlhšie tým sa to viac horší a tu to nebolo inak. Tou čiermou ovcou sa stal panikársky spojár Henrikson. Z počiatku to nedával najavo, ale pribúdajúce minúty ho zmenili až na neuverenie. Z kľudného a vzorného vojaka ostal pochybujúci spolubojovník.

„Pán poručík Adams!“ prerušil takmer večné ticho, ktoré bolo dovtedy na palube. „Čo chceš?“ Mrzuto odpovedal, lebo ho prebral z driemot. Pre svoje potešenie nezabudol riadne zívnuť s príslušnými zvukmi. Spojár sa však nenechal odradiť. „Mali by ste vedieť, že sme pekne vo veľkej konskej riti, len aby ste vedeli.“ Michael sa tentoraz úplne prebral. Unúval sa otočiť hlavu ku spojárovi a nahnevane ho napomenul: „Čo ste to vraveli vojak? Dobre som počul!“ Rukou odpojil pás, ktorý ho až doteraz istil. Vstal a postavil sa priamo pred rozklepaného spojára. Degarev to spolu s Edgarsom veselo pozorovali. Dokázali sa až na neuverenie baviť na účty cudzích ľudí. „Ppane to všetko jje na frekvencií.“ Vyjaktal zo seba sediac na sedadle ako kus nešťastia. „To všetko vám môže byť jedno. Váš jediný rozkaz je sedieť na riti a čakať na povel, kedy ho zdvihnete. Ostatné je zakázané a tabu.“ Zo zvýšením hlasom nariadil a pokračoval v drezúre vojaka. Adams mal na mysli ako ho kedysi učil vo výcvikovom stredisku inštruktor. Ak niekto pochybuje je extrémne dôležité určený cieľ, čo najrýchlejšie spacifikovať. Existujú dve cesty. Prvá je cesta fyzických trestov. To nebolo možné, lebo v transporte nie je miesta na zvyš. Tak musela zákonite nasledovať cesta číslo dva. Adamsova najobľúbenejšia, cesta psychického teroru, ktorá efektívne a bez problémov eliminovala všetky náznaky zbabelého chovania.