Bolo prekrásne ráno, prvého mája 2084. Epocha ľudskej námahy sa už dávno skončila, celý svet žil v Dobe Dokonalosti. Zjednotené ľudstvo planéty Zem vložilo dôveru do rúk kybernetických systémov, ktoré sa so strojovou vytrvalosťou starali o maximalizáciu globálneho blahobytu. Ľudské starosti boli odstránené, bremeno bolo preložené na plecia všemocného systému.

Onoho krásneho rána sa nečakane zrodila nová myšlienka v hlave jedného človeka (ktorého meno, pohlavie, vek, či ďaľšie identifikačné prvky nie sú pre tento príbeh ani zamak dôležité). Niečo, čo práve prebiehalo jeho vedomím, zarezonovalo so skrytou vlnou z podvedomia, sformovalo sa pod tlakom kolektívneho nevedomia, prehlo sa podľa vzorcov potláčaných komplexov a modifikovalo podľa okamžitej hormonálnej hladiny. Výsledkom tohto deja bol určitý nový pohľad na vec, ktorý mohol vyústiť do prekvapujúcich dôsledkov, keby ho jeho pôvodca bol mal príležitosť domyslieť.

Táto pozoruhodná myšlienka neunikla detekcii automatického mentálneho analyzátora (dôležitej pomôcky na prevenciu a liečbu duševných porúch). Mikroskopický prístroj zaznamenal priebeh a napätie mozgových vĺn, zachytil a zakódoval kľúčové body. Všetko potom odoslal do najbližšieho strategického centra, ktoré všetky získavané údaje vkladalo do simulačno prognostického zariadenia.

Výsledky simulácie boli alarmujúce. Strategické centrum vykonalo dôkladnú kontrolu všetkých alternatív. Výsledky boli s najvyššou prioritou odvysielané do globálneho riadiaceho centra. Riadiace centrum (ktorého akýkoľvek aspoň trochu výstižný opis prekračuje hranice ľudského chápania) strávilo najbližšiu tisícinu sekundy rozborom prijatej správy. Všetky globálne problémy boli medzičasom odsunuté nabok ako menej dôležité. Napokon bola odoslaná odpoveď. Situácia pripúšťala iba jediné riešenie.

Z najbližšieho bezpečnostného systému sa vysunul laser. Presne zamierený neviditeľný lúč prerazil lebku a preťal tenké spojivo medzi mozgom a miechou. Človek sa zosunul k zemi. Náhodní okoloidúci sa rozostúpili, aby uvoľnili miesto lekárskemu vozidlu, ktoré sa ako zvyčajne o niekoľko sekúnd dostavilo a pohltilo ležiacu postavu.

Príbuzní a známi sa neskôr dozvedeli, že išlo o nešťastnú nehodu, o ten povestný jeden prípad z milióna, keď je i dnešná vyspelá veda bezmocná. Vďaka systému absolútnej bezpečnosti a dôvery sa nenašiel nikto, kto by toto vysvetlenie spochybňoval. Na celú udalosť sa vzápätí zabudlo.

Iba globálne riadiace centrum vedelo, že v ten deň bolo ľudstvo šťastnou náhodou odvrátené od cesty, ktorá by v blízkej budúcnosti znamenala jeho totálny zánik a skazu planéty. Z rôznych dôvodov sa však rozhodlo túto informáciu nepublikovať.