Pred rokom a pol ma priali do CIA ako zvláštneho agenta. Mal som zabrániť Teroristom a iným šialencom s mocenskými sklony produkciu zhubných vírusov alebo ich vypusteniu do ovzdušia. V tej dobe som však ani netušil, že nepracujem pre CIA ale vlastne proti nim. Vyvrcholilo to pred dvoma mesiacmi.

S Doktorom Keanom sme práve pracovali na víruse zvanom CS1.6 ktorý vznikol zmutovaním AIDS a H5N1. Vyrus bol založený na baktériách, ktoré po infikovaní behom siedmych tyždnov postupne upchávajú obehovú sústavu. Takže v prvých fázach si ani neuvedomujete že ste infikovaný a postupom času sa začínate nadmerne potiť, začne sa vám točiť hlava, zahmlievať pred očami a vrcholí obrouskymi teplotami a následnou smrťou. Takže po šiestich týždňoch prežívate peklo na zemy.

Za úlohu som dostal získať všetky informácie o víruse, včetne chemického vzorca a výrobného procesu a taktiež existujúcej protilátky. Nezamýšlal som sa na čo je CIA spôsob vyrobí a bez zbytočných otázok som sa odobral za Mykom, ktorý mi mal odovzdať všetko co som k akcii potreboval.

„Nazdar Myke, co máš pre mna dnes?“ Spýtal som sa.

„Nó, mam tu jeden plazmagun, C-štvorku a par štandardných vecičiek.“

Myke mi prezradil podrobne informácie o „objekte“ .Predtým som mal úlohy typu fotografovať alebo odpočúvať nanajviš ukradnúť nejaký bezvýznamný fascikel s nejakými čarbanicami, áno vtedy som to bral takto. Ale dnes som mal vniknúť do výskumného centra teroristov a ukradnúť DVD s dátami. Bola by to všedná akcia keby to DVD-cko nebolo uložené v trezore zo stenou hrubou 1.2 metra a nebolo by strážené štrnastimi plne ozbrojenými mariňákmy. Poslednou zastávkou pred akciou bola nasieva pilota Bruce-a.

„Caves Bruce, dnes mame pred sebov dlhu cestu, tešíš sa?“

„Dlha by bola keby sme cestovali autom ale my ideme vrtulníkom, dúfam že nemáš strach z výšok zlatko.“

„O mňa strach mat nemusíš.“

Až do tejto chvíle sme vždy jazdili autom a teraz to bola helikoptéra, ale ja som to samozrejme bral ako spestrenie prace.

„Ako dlho nám bude trvať cesta?“

„Za 20 minút pristávame.“

Tých 20 minút som si užíval letu, až kým sa nám v dohľade neobjavila obrovská vysvietená budova. Bruce zapol tichý let a my sme preleteli ponad budovu a pristali sme asi 500 metrov od nej.

„Veľa šťastia.“

„Diky, budem ho potrebovať.“

Ešte chvíľu som pozoroval Brucov odlet a o par sekúnd som ostal sám . Rozhliadol som sa po okolí, bola tmavá hmlysta noc, čo hralo v môj prospech. Nasadil som si prilbu a prepol som ju na „termal mód“ , takže som mal možnosť vidieť všetko v okolí CO vyžarovalo telesne teplo. Pri hlavnom vchode boli dvaja strážnici. Rozhodol som sa neísť hlavným vchodom ale zo zadu. Keď som sa chystal odštiknúť oplotenie, v prilbe sa mi ozval hlas.

„Urob to a si mŕtvy!“

„Doktor Keane?“

„Keď porušíš elektrický obvod v zábradlí spusti sa alarm a ty nemáš šancu.“

„Nemohli ste sa ozvať skorej?“

„OK, prepáč.“

Vtedy mi hlavou preblesla skvela myšlienka. Preštikol som najnižší článok oplotenia a utekal som k hlavnému vchodu. Teraz tam bol iba jeden strážca. Vytiahol som plazmovú pištoľ a nastavil ju na omráčenie. Stojaci nič netušiaci strážnik bol pre mňa veľmi jednoduchí cieľ. Vystrelil som po ňom iba jeden naboj, nebol som v situácii kedy si môžem dovoliť plitvat. Mal som iba tri zásobníky plazmi. Zobral som mu vysielacku a kľúče od miestnosti kde bol trezor. Vstúpil som do miestnosti s trezorom. Všetky stráže boli aktuálne pri prerušenom zábradlí, mal som teda veľmi málo času. Dorazil som k trezoru a zistil som že trezor je na číselný kód. Vedel som že strážnici otvárajú a kontrolujú trezor každých 45 minúť. Zapol som teda „termal mód“ opäť a ukázalo sa že som mal obrovské šťastie. Strážnici museli prednedávnom otvárať trezor lebo pri pohľade na klavestnicu som zretelňe rozoznal ktoré tlačidlá boli stlačné a dokonca podľa otieňu červenej farby som vedel aj presné poradie číslic. Čas hral proti mne a tak som konal čo najrýchlejsie a zhrabol som DVD-cko a utekal. Pri behu som si môj „plazmagun“ prepol na úroveň „drtič“ a utekal rýchlo ako sa len dalo. Keď som vybehol z budovy v diaľke som počul dupot nôh a krik. Bruce bol už pripravený s helikoptérov za málim lesom. Vedel som, že pri normálnom behu by ma strážnici dobehli ešte pred lesom, rozhodol som sa preto vyhodiť všetko, čo som nepotreboval. Počas behu som vybral C-štvorku, načasoval na 45 sekúnd a pustil na Zem. Za 45 sekúnd sa ozval obrovsky výbuch a ľudský rev. Pohľadom do zadu som zbadal že z 10 strážnikov ostali iba 4. „Skvela trefa!“ ozval sa Myke v prilbe. Potom som vyhodil dva clonové granáty s veľmi silným slzným plynom. Vedel som že mam vyhraté. Keď som v poriadku dobehol na čistinku za lesom kde na mňa čakal Bruce, zo srdca mi spadol betónový panel. Nasadol som do helikoptéry a pozdravil Bruca.

„Tááák, som naspäť.“

„Bolo to o chlp“

„Hračka“ povedal som s pobavením.

Počas letu som si na zadnom sedadle pustil DVD, ktoré som ukoristil. S toho, čo som videl mi spadla sánka. V tej sekunde sa mi obrovské kusy puzzle v hlave začali skladať a všetko do seba perfektne zapadalo. Na obrazovke sa zjavila obrovská fotka Dr. Keana s kompletným životopisom. Dočítal som sa že Dr. Kean je vlastne obávaný terorista ktorý ma v plané nebezpečný vyrus použiť v svoj prospech. Prezeral som cele DVD najrýchlejšie ako sa len dalo. Dostal som sa k protilátke keď mi po chrbte prešiel mráz. Zabudol som na kameru zapnutú v prilbe. V okamihu ked som už chcel niečo urobiť mierila na mňa Bruceva „plazmaGuN“. Vypol som kameru v prilbe a snažil sa vyjednávať. Po chvíli som to však vzdal, bolo to zjavne beznádejné. Po pristátí ma spútali a doviedli k Dr. Keanovi.

„Tak tu ho máme, zvedavca“ Povedal Kean.

„Nechaj ma istí Kean, nikomu nič nepoviem“ Zaklamal som s úmyslom prežiť.

„Ty dobre vieš, čo je pre mňa jednoduhšie“

„Ale mam pre teba špeciálnu úlohu, budeš moja testovacia krysa“

Najprv som jeho úmyslu nechápal, no netrvalo veľmi dlho a pochopil som že ma chce infikovať vírusom CS.1.6. Do žil mi vpichol striekačku zo žltkastou tekutinou. Vedel som že ak niečo neurobím tak mi ostáva maximálne 7 tyzdnou života. Začal som si teda obzerať okolie. Na stole oproti mne stali skúmavky s protijedom. Bol som však pevne spútaný a rozhodol som sa počkat na lepšiu situáciu. Po čase ma zavreli do malej miestnosti a čakali kým sa začnú prejavovať príznaky. Po štyroch týždňoch čakania som sa celý prepotený rozhodol niečo urobiť. Zavolal som strážnika a popýtal trochu vody. Strážnik bol však obozretný a odmietol. Po ďalších dvoch týždňoch som vyzeral už veľmi zle. Skúsil som ten istý postup a popýtal som si vodu. Keď sa strážnik pozrel na moju tvar pochopil že neznamenám žiadnu hrozbu. Strážnik nehal otvorene dvere. Bol až priveľmi dvôverčivý. Musel som sa prekonať a postavil som sa na nohy, potichu som otvoril dvere a skryl som sa v skrini na zbrane. Strážnik vstúpil do miestnosti kde som bol zajatý. Využil som situáciu a zavrel som za ním dvere. Rýchlo som zamieril k stolu s protijedmi. Na stole bola už iba jedna striekačka s protijedom, povodne ich tam bolo aspon 20. Každú sekundu sa môj stav zhoršoval tak som si rychlo vpichol protijed do žíl. Bol som prekvapený ako protijed rýchlo účinkuje. Teplota sa plynúcimi sekundami znižovala a zrak sa mi zaostroval. Zo skrinky na zbrane som zobral „plazmagun“ a nastavil ho na stupeň „drtič“ rozbehol som sa do garáže, vyrazil som dvere a v miestnosti stal prekvapený Bruce. Snažil sa vyjednávať ale nedal som mu šancu, ako nedal šancu on mne pred par týždňami a zasiahol som ho do hrude. Nasadol som do auta a utiekol.

Po troch dno som skontaktoval CIA a vyrozprával som im môj príbeh. Prepadové komando prepadlo centrálu Dr. Keana ale nanešťastie už bolo neskoro. Budova bola beznádejné prázdna. Vstúpil som do skutočnej CIA a dnes som na stope Dr. Keana.