Jozef Žarnay (*1944, Humenné) ja absolventom pedagogickej fakulty, učiteľ a nestor slovenskej fantastiky. Celú svoju profesionálnu kariéru strávil ako pedagóg Prešova a v okolí, nečudo teda, že aj svoju literárnu tvorbu zasvätil deťom a mládeži.
Do fantastiky vkročil v 1973 románovou prvotinou Tajomstvo Dračej steny (1973, 1980; č. 1981), v ktorom je vedecký a technický moment potlačený na minimum. Traja chlapci preniknú do vnútra skaliská zvaného Dračia stena a nájdu tam hviezdolet mimozemskej civilizácie, schopný cestovať časopriestorovým tunelom. Chlapci odtiaľ podnikajú výpravy na vzdialené planéty a opäť sa vracajú do rodnej obce. Na tento román voľne nadväzuje Prekliata planéta (1977). Hrdinovia sa v ňom dostanú na planétu, ktorej životné prostredie je silne znečistené. Román Kolumbovia zo základne Ganymedes (1983) je už technicky vierohodný. Popisuje dobrodružstvo skupiny chlapcov a dievčat na neznámej planéte, ktorá je poznačená následkami ničivej vojny: tí, ktorí prežili, sa dali dôsledne netechnologickou cestou vývoja. Detskej dobrodružnej fantastike ostal verný aj po revolúcii. V 1990 vydal časovsku pre mládež s názvom Časolet a na dlhú dobu sa odmlčal.
Prvou žarnayovkou 21. storočia sa stali Signály ľadového sveta z roku 2007, voľné pokračovanie Kolumbov zo základne Ganymedes, ktoré vznikli rozšírením pôvodnej poviedky Volanie ľadového sveta (č. IN: Návrat na planétu Zem, 1984). Nasledovala vydarená zbierka detektívnych, hoci jednoduchších scifi poviedok Vesmírne prípady (Artis Omnis, 2015). Na autora ide o texty dosť atypicky určené dospelým čitateľom, ktoré zároveň rámcujú Žarnayovú tvorbu ako takú. Zatiaľ posledným titulom, ktorý na Slovensku vyšiel, je reedícia jeho najslávnejšie titulu Tajomstvo Dračej steny, ktorú v roku 2024 pri príležitosti autorovho životného jubilea vydáva v novej redakčnej i grafickej úprave vydavateľstvo Artis Omnis.
Žarnayova tvorba bola niekoľko krát sfilmovaná. V roku 1980 vznikla na motívy Tajomstva Dračej steny rovnomenná televízna inscenácia, čo koniec-koncov platí aj v prípade už spomínanej poviedky Volanie ľadového sveta z r. 1983. Najúspešnejšou adaptáciou sa však stal celovečerný film {i,Tretí šarkan{ (1987), ktorého scenár bol inšpirovaný románmi Tajomstvo Dračej steny a Prekliata planéta a ktorý ovplyvnil nejedného fanúšika fantastiky v posledných rokoch Československa. (Zdroj: ArtisOmnis, Legie, Wiki)