Clive Barker (*1952), rodák z Liverpoolu, dramatik, režisér, výtvarník a spisovateľ, ktorý doslova vtrhol do literárneho sveta šiestimi zväzkami Kníh krvi, ktoré z neho najprv v Británii a vzápätí v Spojených štátoch urobili hororovú hviezdu. K tomu do značnej miery pomohlo dnes už klasické vyhlásenie Stephena Kinga: „Videl som budúcnosť hororu, volá sa Clive Barker.“
Než sa stal onou budúcnosťou hororu, bol Barker aktívny v divadelnom svete, a to ako autor aj režisér hier ako Frankenstein in Love a The History of the Devil, v ktorých prebleskovala jeho fascinácia všetkým temným a dekadentným.
Divadelné obdobie končí s vydaním poviedkových zbierok Books of Blood| (č. ako {i,Knihy krve) v rokoch 1984 až 1985. Tie najprv vyšli len ako paperbacky v nakladateľstve Sphere a ich prvé vydanie sú dnes vyhľadávanými zberateľskými kúskami. V českom preklade sa postupne vyšli prvé štyri (Laser, 1994 až 2005) v samostatných zväzkoch a neskôr všetkých šesť v dvoch omnibusoch (Beta, 2008/2009). Boli to práve tieto zbierky poviedok, ktorými na seba upozornil a ktoré výrazne ovplyvnili nielen horor ale i New Weird.
V roku 1985 mu vychádza prvý román The Damnation Game (č. ako Věčné zatracení), variácia na známu faustovskú tému. Rok na to publikuje v antológii Night Visions 3, zostavenou G. R. R. Martinom, slávnu novelu The Hellbound Heart (č. ako Hellraiser), ktorá zameraním a určitým splatterpunkovým nábojom, hoci už nie rozsahom, ako by patrila k textom z Kníh krvi. V oboch českých vydaniach (Mustang, 1996 a Carcosa, 2023) ju dopĺňa poviedka Věk touhy (orig. ako The Age of Desire). Po vyššie spomínaných rýdzich hororoch vydáva v roku 1987 rozsiahly román Weaveworld (č. ako Utkaný svět), ktorý sa čiastočne odohráva v autorovom rodnom Liverpoole a mieša horor s temnou fantasy z alternatívnych svetov. Nasledoval Cabal: The Nighbreed z roku 1988 (č. ako Cabal, resp. Noční rasa), román o Midiane, mieste netvorov, stratenom kdesi v pustatinách Kanady. O rok neskôr, stále v onom Barkerovom veľmi plodnom období, vychádza temná fantasy The Great and Secret Show (č. ako Veľké a tajné show, Mustang), prvý diel plánovanej trilógie Books of the Art (Knihy umění). Druhý diel série, román Everville (č. ako Everville), s detektívom Harrym D'Amourom (známy napr. aj z poviedky Poslední iluze v Šiestej Knihe krvi), vydáva v roku 1994. Do série spadá aj On Amen's Shore (1992), ide však o poviedku a tak tretí diel v podobe plnohodnotného románu je zatiaľ stále v nedohľadne.
Barkerovým najrozsiahlejším samostatným románom je Imajica z roku 1991 (č. ako Imagika, resp. Imajica), temné fantasy z prostredia rôznych paralelných svetov, pripomínajúci tak trochu legendárny Zelazneho Amber. Deťom je určený autorom samotným bohato ilustrovaný román The Thief of Always (1992, č. ako Zlodej duší). V podobnom duchu sa nesie i bohato ilustrovaná trilógia Abarat, pozostávajúca z románov Abarat (2002), Days of Magic, Nights of War (2004) a Absolute Midnight (2011) (č. ako Abarat (2004), Abarat: Magické dny, krvavé noci (2005) a Abarat: Absolutní půlnoc (2012)), ale určená skôr dospievajúcim čitateľom. Vo svojej ďalšej tvorbe sa čím ďalej, tým viac odkláňa od hororového žánru smerom k fantasy, čo potvrdzujú romány Sacrament (1995) (č. ako Mysterium) alebo Galilee (1998) (č. ako Galilea). Temnú stranu Hollywoodu skúma Coldheart Canyon (2001) (č. ako Coldheart Canyon). K tematike boja Dobra so Zlom sa vracia v krátkom románe Mister B. Gone (2007) (č. Pane B., zmizte). Spomeňme ešte fantasy juvenilia Mr. Maximillian Bacchus and His Travelling Circus z roku 2009, ktorá vyšla v limitovanom vydaní.
Zatiaľ posledným Barkerovym románom je The Scarlet Gospels (č. ako Šarlatová evagelia) z r. 2015, ktorý prepája mytológiu cenobitov, Pinheada/Pekelného kňaza z Hellraisera s postavou detektíva Harryho D’Amoura. Spojnicou medzi Hellraiserom a The Scarlet Gospels je novela Hellraiser: The Toll, ktorú podľa námetu Clivea Barkera (a s jeho ilustráciami) napísal Mark Alan Miller. Aj toto dielo vyšlo iba v limitovanom vydaní.
Väčšina Barkerových poviedok vyšla v Knihách krve. Z tých neskorších, ktoré Knihách krve nenájdete sa v preklade objavili štyri: Coming to Grief (1988, č. ako Smutek, IN: The best horror: povídky 4), The Departed/Hermione and the Moon (1992, č. ako Hermiona a měsíc, IN: To nejlepší z hororu a fantasy VI), Life After Death (1985, č. ako ako Posmrtný život, IN: Valčík s temnotou) a Pidgin and Theresa (1993, č. ako Pidžin a Theresa, IN: Osvícení v temnote). Jeho zatiaľ poslednou, avšak mamuťou zbierkou s vyše tridsiatkou poviedok, je Tonight, Again z roku 2015.
Na základe Barkerovej tvorby vzniklo niekoľko filmov; známy je predovšetkým Rawhead Rex a Nightbreed, oba podľa rovnomenných poviedok. Kultového statusu sa dočkala séria Candyman s Tonym Toddom v hlavnej roli, ktorá vznikla podľa poviedky The Forbidden (č. ako Zapovězené), a množstvo ďalších. Na motívy prvej a poslednej poviedky z Kníh krve vznikol pre streamovaciu platformu Hulu aj film Books of Blood (2020). Jeho najslávnejšou adaptáciou sa však stal pôvodný Hellraiser (1987), ktorý Clive Barker aj sám režíroval. Barkerova tvorba tiež prenikla do sveta počítačových hier, spomeňme len Undying alebo Jericho, Barker navrhol sériu akčných figúrok Tortured Souls a Infernal Parade (k obom v rokoch 2015 a 2017 vydal dlhšiu poviedku), napísal scenáre k niekoľkým komiksovým dielam i sériám komiksové zošity rozvíjajúce svet Hellraisera (Zdroj: vydavateľstvo Caracosa, upravené)