Úsvit - časť 1. - Súmrak

Bol na začiatku konca. Čakala ho nadľudská úloha - vytvoriť nový začiatok...
Podporte scifi.sk
„No tak, pohni sa. Už sme mali byť dávno na ceste!“ Daniel popoháňal svoju ženu, vyberajúcu si vhodné oblečenie.
„Si si istý, že bude dnes pekne? V správach vraveli, že máme čakať prehánky. Vezmem si aj svetrík,“ trochu podráždene odvrkla Jane.
„Ako myslíš, ale uvidíš, že ti bude celkom zbytočný. Idem im zavolať, že budeme meškať,“ stepujúc na chodbe pozeral na hodiny, aby mohol Bradyovcom oznámiť približnú dobu meškania a neodpustil si ironickú poznámku: „A nezabudni sa namaľovať, aby si sa nám páčila!“
Jane prebehla okolo Daniela a zamierila do kúpeľne. Jeho mobil začal zvoniť presne v momente, ako chcel vytočiť číslo ich priateľov.
„To bol Adam, vraj kde sme, že už sme mali byť dávno u nich. Ako som vravel.“
Jane s hrebeňom v ruke prišla ku svojmu mužovi a s úsmevom na tvári sa spýtala: „Povedal si mu pravdu? Že sme si dali ešte jedno číslo a preto meškáme?“ Po týchto slovách odložila hrebeň, v letmom objatí ho nežne pobozkala, obula si topánky a otvorila dvere: „Tak, môžme ísť.“
„Máš všetko?“ Spýtal sa s úľavou Daniel, keď zamykal dvere.
„Myslím, že hej.“
„Určite? Nechcem sa z polcesty vracať pre nejakú drobnosť.“
„Neboj, mám všetko. Len aby tebe nič nechýbalo.“ Pousmiala sa Jane a sadla si do auta.
Daniel sa zarazil a rukou si pľasol po čele: „Vidíš, to víno zostalo v komore, hneď som späť!“ V momente zmizol v dome. No vo chvíli, ako sa vrátil von, zostal stáť vo dverách, ako prikovaný. Na obzore sa totiž objavila vedľa slnka ďalšia ohnivá guľa. Ale táto bola iná, táto sa totiž zväčšovala, približovala. Letela priamo na nich. Nemohol sa pohnúť a ani kričať mu nešlo. Len sa bezmocne prizeral, ako guľa zahaľuje celú oblohu a strháva všetko v dráhe svojho letu. Tlaková vlna zodvihla auto s Jane a vymrštila ho smerom na miesto, kde stál. No už bolo neskoro aj na akúkoľvek myšlienku.
„Nieeeeeeeee!!!“
„Len pokoj, Daniel, si v bezpečí,“ tíšila ho postava, ktorá práve vošla do kajuty. „Zasa tá nočná mora?“ Bola to Amy, lekárka na lodi Arianne a jeho priateľka, prisadla si na kraj postele a podávala mu vreckovku, aby si utrel spotenú tvár.
„Ďakujem. Ten sen ma prenasleduje, odkedy na nás tí bastardi zaútočili. V ten deň mala mať Jane tridsať rokov a ja som nebol pri nej! Nedokázal som jej pomôcť. Ona mala tridsať, ja som bol na Vege a chytal som utečencov!“ Daniel sa mierne naklonil, aby si napravil pokrčený vankúš, vzal si vreckovku a usmial sa. Bol to však silený úsmev, preto sa hneď vrátil k smutnému výrazu v tvári a zotrel si kropaje potu z čela.
„Už sa tým netráp, nik nečakal útok, nedalo sa jej pomôcť. Ani tým druhým, ktorí vtedy zahynuli,“ skúsila ho upokojiť psychologickou cestou. „Aj ja som vtedy stratila svojich najbližších, ktorí mi teraz veľmi chýbajú, ale snažím sa myslieť hlavne na naše poslanie. Na to, ako nájsť tých, ktorí to zavinili a vysporiadať sa s nimi.“
„Amy, všetko je jednoduché dovtedy, kým nezistíš skutočnú podstatu veci. Zatiaľ ani presne nevieme, s kým máme tú česť, až na to, že to budú dáki piráti. Možno Taarni. Máme len zopár obrázkov z orbitálnej sondy, na ktorých sú lode štyroch rás, ich predstavitelia však útok popreli a prisľúbili nám pomoc, ak bude treba. Dva neznáme typy lodí a dokonca jeden krížnik triedy C našej flotily!“ Medzičasom už vstal z postele, aby si natiahol zmeravené svaly a potom si prisadol k Amy, ktorá ho so záujmom sledovala. „Je to na naše súčasné pomery síce už vrak a s nami sa nemôže rovnať, ale práve ten bol hlavným strojcom útoku!“ Opäť vstal, prešiel na druhú stranu kajuty a rozhorčeným hlasom dodal: „Kvôli jeho prítomnosti sa neaktivoval bezpečnostný štít, tak ospevovaný našimi technikmi a práve preto sa stalo to, čo sa stalo!“
Amy so sklonenou hlavou, stále sediac na kraji jeho postele, sa ho spýtala, len trochu tichšie, akoby sa bála tie slová vysloviť nahlas: „Washington? Bol to Washington?“
Daniel zastal, pomaly sa otočil, podišiel k nej a kľakol si k jej nohám. Vzal ju za ruku a zatváril sa ustarane, akoby čakal presne túto otázku: „Bol to Washington.“ Zovrel jej ruku pevnejšie, pritisol si ju na hruď a druhou rukou jej pohladkal líce.
„Stratili sa pred 85. rokmi a nikto netušil, čo sa mohlo prihodiť.“ Jej roztrasený šepot nebolo takmer počuť, vzlykla a pokračovala ďalej: „Nakoľko v tej dobe všetky známe rasy akceptovali mierovú dohodu, tak sa vtedajšie velenie vyjadrilo v tom zmysle, že Washington má len technické problémy so signálnymi bójami. Ďalej sa tým netrápili. Prekliati byrokrati! Bohvie, čo sa stalo s posádkou. Otec mojej starej mamy tam slúžil.“ Kvôli plaču nemala síl pokračovať.
Arianne, bojový krížnik triedy M, nazvaný po starodávnych nosných raketách z dvadsiateho storočia. Konštrukčne sa podobal na starší typ s kódovým označením Andromeda, len bol dvakrát väčší, ale aj napriek tomu bol neskutočne obratný, čo mu, v spolupráci s revolučným antigravitačným štítom a arzenálom, nachádzajúcim sa na palube, dodávalo punc neohrozenosti. Už z ďaleka vzbudzoval rešpekt, ktorý využíval na nastolenie poriadku v nepokojných oblastiach. Vlastne za dva roky prevádzky, počas troch stoviek letov na mierové misie, zaznamenali len dva prípady, kedy sa druhá strana, väčšinou pirátske klany, pokúsila na túto "pevnosť" zaútočiť. Bezvýsledne, i keď neskorá reakcia kapitána na útok Taarnov v systéme Centauri Prima mala za následok poškodenie niekoľkých palúb, ale aj napriek týmto problémom bol odpor pirátov skôr symbolický. Arianne potom strávila dva mesiace na stanici Rutheford na obežnej dráhe Marsu, kde ho servisný tím dal do pôvodného stavu. Tí sa potom vyjadrili, že keby na jeho mieste bola iná loď flotily, tak by bolo takmer isté, že by sa nevrátila. Arianne, pýcha zemskej vesmírnej flotily. Teda toho, čo z nej zostalo.
„Vážení, máme prácu!“ Zahlásil kapitán hneď po vstupe do riadiacej miestnosti. Mal sklonenú hlavu a zamieril priamo ku svojmu kreslu. „Viem, že ste sa už tešili na domov a na rodiny, no musíme ešte niečo zariadiť.“ Až teraz, keď už si sadal do kresla, sa porozhliadol po mostíku, aby prispôsobil svoju intonáciu reakciám prítomných.
Síce nesmelo, ale prvý sa ozval Ivan, navigačný génius: „Pán kapitán, dovoľte mi jednu otázku.“
„Nech sa páči.“
„Chcem sa spýtať jedno, aj napriek tomu, že nevieme, čo nás práve teraz čaká, myslíte, že stíhame prílet na Zem v stanovenom termíne? Viete, moja žena, aj s deťmi ma majú čakať na základni a hneď po prílete odlietame na dovolenku, na Korbus.“
Daniel sa otočil v kresle tak, aby videl na Ivana, pousmial sa a zhlboka sa nadýchol: „Korbus, nádherné miesto. Uvažovali sme s Jane nad tým, že si tam niekedy vyrazíme. Sľúbiť ti to nemôžem, to sa ani nedá, sám ešte nepoznám rozsah úlohy, ktorá na nás čaká. Ale vieš čo, pošli žene správu, že ak by sme sa náhodou zdržali o niečo dlhšie, môžu nastúpiť na loď a ísť bez teba. Korbus máme po ceste, tak by sme ťa tam vysadili.“
„Ďakujem, kapitán, dovoľte mi opustiť mostík!“
„Tak už choď. My ostatní si zatiaľ prejdeme, čo nás čaká.“ Zahniezdil sa vo svojom kresle a spustil správu, ktorú ráno dostal.
„Tu velenie zemskej vesmírnej flotily. Všetkým lodiam v sektore Vega: Obdržali sme naliehavú správu od Bantijského velenia, týkajúcu sa Hogelského väzenia. Na úteku sú traja väzni zo sekcie Gamma II! Kto môžete, ponúknite pomoc! Koniec správy.“
„N`Galee
„Súradnice zadané, spúšťam senzory na maximum. Polovičným impulzom sme na orbite Hogelu o sedemdesiat dva minút.“ Tokarijská inžinierka, zodpovedná za senzory, predbehla Danielove myšlienky vďaka mimo zmyslovému vnímaniu, ktorým Tokarijci dokážu zaznamenávať aj tie najnepatrnejšie vibrácie okolia.
„Ako vždy, veď vieš.“ Daniel sa postavil z kresla, podišiel ku senzorom a pohrúžil sa do nich. Vždy ho prekvapovala jej suverénnosť za akýchkoľvek podmienok. Dokonca ju mal rád, teda nie že by spolu chodili, ale niečím ho vážne priťahovala. „Pol roka sme spolu na jednej palube, eN, no aj tak ťa vlastne nepoznám.“ pousmial sa Daniel.
N`Galee na chvíľu zodvihla zrak od obrazovky svojho monitora a ticho, no rozvážne, s úsmevom na tvári, mu odvetila: „Raz, pán kapitán, raz ma spoznáte. To som si istá.“ Jej zrak sa opäť upriamil na senzorový monitor.
Amy vstala, zotrela si posledné slzy z očí a vykročila k dverám kajuty. „Mal by si už ísť, len čo ťa zdržujem. Aj tak musím ešte skontrolovať zranených.“
„Amy, viem, ako ti je. Sme na tom všetci rovnako, ale svoj sľub, že spravím všetko pre to, aby som vinníkov dostal, ten dodržím, aj keby ma to malo stáť svoj život.“
Zastala vo dverách, zovrela oči, z ktorých sa vykotúľala ešte jedna slza: „Viem, som pripravená ti s touto úlohou pomáhať až do konca.“
„Blížime sa k Hogelu, na orbite je jontová stopa viacerých lodí. Spúšťam analýzu.“
Vďaka eN. Kessy, prosím spoj ma hneď, ako to bude možné, nech nestrácame čas.“
Kessy, multitranslátorka spustila spojovací kanál s výzvou pre vedenie Hogelského väzenia. „Spojenie na Hogel vytvorené, kapitán, môžete hovoriť.“
Daniel ešte chvíľu počkal, kým sa na projektore spustil hologram a zatiaľ si premyslel svoju reč. Pred nimi sa zjavila miestnosť hlavného dozorcu, ktorý práve vošiel do obrazu. Tvor sa usadil do kresla pred projektorom. Sadol si však dosť nešikovne a tri chápadlá mu viseli cez operadlo. Keď si to všimol, dvakrát zmenil farbu a postrčil neposlušné chápadlá tak, aby ich nik nevidel. Až sa uistil, že je všetko v poriadku, prehovoril: „Tu AartutSchmeenh Isaaned, hlavný dozorca Hogelského väzenia, stupeň Omikron,“ zdĺhavá a zbytočne diplomatická fráza, ktorou musel, ako hlavný dozorca, začínať každý svoj prejav, ho trochu unavila, čo zapríčinilo asi päť sekúnd trvajúce hrobové ticho. „Ďakovali vašej prítomnosti za.“
„Tu Daniel Miller, kapitán zemskej vesmírnej flotily. Odpovedáme na vašu výzvu o pomoc pri hľadaní utečencov. Nebodaj vám zasa utiekli trpaslíci?“ svoj úškrn sa snažil zakryť, ale nepodarilo sa mu to.
„Trpaslíci z Rufaku v celách boli. Boli utekajú menej Taarna tri.“
N`Galee sa otočila k Danielovi a tichším hlasom povedala: „Analýza dokončená. Tri lode, ktoré zanechali svoju stopu, neboli ani lode aliancie, ani obchodné. Dokonca ani Taarni to neboli. Smerujú do zakázanej oblasti.“
Daniel sa pousmial a nie príliš rýchlo začal hovoriť: „Naše senzory zachytili jontovú stopu troch plavidiel, ale žiadna Taarnska. Predpokladám, že to boli komplici tých Taarnov, ktorí utiekli. Radi by sme, aj keď to nedovoľuje bezpečnostný protokol väzenia, získali kópiu záznamov vašich vonkajších senzorov, aby sme mohli pokračovať v pátraní.“
„Lodí päť boli tu. Záznamy poslali do ústredie sme väzenia,“ Aart, ako ho kvôli dĺžke mena všetci volali, sa pokúsil zatváriť panovačne, ale po chvíli dodal: „Tajný bola kópia vytvorený vás pre.“
Kessy potvrdila príjem dát. Daniel sa pohrúžil do obrazovky a mierne zakrútil hlavou: „Na tých záznamoch sú ale tiež len tri lode, prečo vravíte, že ich bolo päť?“
„Mali by do infračervené pole previedli.“ Aartov hlas následne vydal neskutočný škrekot, ktorý mal predstavovať smiech.
N`Galee previedla záznamy do infračerveného poľa, čím do záznamov vystúpili dáta o ďalších dvoch lodiach: „Tieto lode som ešte nevidel, čo sú zač, Aart?“
„Museli rád poradiť, Fáaaské stíhačky bol to.“
„Fáaarske???“ Zarazil sa Daniel nad touto informáciou. Chvíľu nad niečím premýšľal a opäť sa spýtal: „Čo sú tí Fáaari zač? Počujem o nich totiž prvý raz!“ Jeho následné gesto s rozhodením rúk vravelo za všetko.
Aart sa postavil, čím zaplnil celý projektor a presunul sa mimo záber. Jeho prítomnosť prezrádzalo spoza okraja vykúkajúce chápadlo. Po chvíli sa vrátil na svoje miesto a v jednom z chápadiel zvieral data board. „Fáaares, z piráti galaxie M33, sústavy prišli neznámej. Neobyčajné mali materiál lode, pohon a. Senzory nezachytili vaše stopu ich. Nebezpeční veľmi boli.“
„Ďakujem, Aart, nie je toho síce veľa, ale aspoň niečo. My teda ideme po nich. A nie že vám ešte niekto utečie! My tu večne nebudeme. Ivan, ideme za nimi. Miller koniec!“ Následne sa prerušilo spojenie s Aartovou kanceláriou a na mostíku zavládlo hrobové ticho.
Arianne pozvoľna opustila orbitu a zamierila do zakázanej oblasti. Napredovali svižne, rýchlejšie, ako štvanci. Prezrádzala to jontová stopa, ktorá bola čoraz jasnejšia. Nie, už nemôžu byť ďaleko, pomyslel si Daniel, keď sa pozeral na údaje zo skenerov. Ale trápila ho iná vec, Fáaares. Čo od nich mohol čakať? Ako vlastne vyzerajú? Aké prostriedky majú? Z premýšľania ho vytrhla N`Galee: „Cieľ na dohľad. O pol hodiny ich máme. Zrejme zastali.“
„No super, ešte stíhame aj načas prísť domov.“ Zamumlal si Daniel. „Všetci na svoje miesta, čakajte na rozkazy!“ V útrobách Arianne to razom ožilo aj vďaka oranžovému stupňu bezpečnosti, ktorý sa automaticky spustil. „Čaká nás nová výzva, neznámy nepriateľ. Všetci zachovajte maximálnu opatrnosť! Nevieme, čo od nich môžeme čakať!“
„Kapitán, zlá správa, senzory zaznamenali náhly energetický výboj veľkého rozsahu. Pred nami sa vytvorila jontová stena veľkosti slnka a lode zmizli!“ Zaskočeným hlasom prehovorila N`Galee.
„Zmizli? To je nemožné! Zvýšte rýchlosť, musia tam byť!“ Daniel sa nervózne usadil do kresla a netrpezlivo bubnoval končekmi prstov po opierke.
„Sú preč, akoby použili hyperpriestorový skok, len takýto som ešte nevidela!“
„Fáaares!!!“
Všetkých prekvapila náhla správa z velenia: „Všetkým lodiam, všetkým lodiam!!! Zem pod nepriateľskou paľbou!!! Žiadame o pomoc! Všetky jednotky urýchlený návrat na Zem!!! Opakujem: Zem pod nepr...“ následný šum z vysielacieho kanála zastavil život na celej lodi. Nikto neprehovoril, len sa pozerali na seba a neveriacky krútili hlavou. Nikto tomu nemohol uveriť.
„Ivan...“
„Vykonám! Súradnice pre návrat na zem zadané! Predpokladaný prílet 3 dni, osem hodín!“
„Všetci sa pripravte na najhoršie! Dúfam len, že nedorazíme neskoro!“ Daniel bol hádam prvý raz nervóznejší, ako celá posádka dokopy. Len aby nedorazili neskoro. V tom sa mu mysľou prehnala myšlienka: „N`Galee, bolo by možné s touto loďou urobiť skok hyperpriestorom? Sama vieš, že nemáme generátor hyperbrány, ako vaše lode.“
„Možné by to hádam bolo. Len potrebujeme náhradný zdroj energie.“
„Aký veľký zdroj?“
„Asi päťkrát väčší, ako dokážu vyvinúť naše motory. Jedna možnosť tu je...“
„Aká?“
„Výstrel fotónového torpéda o istej sile a pri istej rýchlosti by mohol vytvoriť trhlinu v priestore, čím by sa na pár milisekúnd otvorila hyperbrána.“
„Na čo ešte čakáme?!?“
„Kapitán, má to ešte jeden háčik! Vlastne dva! Musí sa nájsť správny skokový bod, inak by sme sa mohli stratiť!“
„Ivan, skús nájsť bod, ktorý nás dostane čo najbližšie! A ten druhý háčik?“
„V hyperpriestore je možné len manuálne riadenie! Nepýtajte sa ma, prečo, to neviem ani ja, ale je to tak!“
„No super! Ivan, ako si na tom s tým bodom?“
„Skokový bod mám, teraz ešte prerátam interakciu s torpédom a rýchlosťou, aby všetko klaplo tak, ako má!“
„Kessy, spusti interný rozhlas, musím upovedomiť posádku.“ Gestom mu naznačila, že môže hovoriť: „Vážení, situácia je natoľko vážna, že si vyžaduje rázne riešenie! Pre ušetrenie času sme sa rozhodli použiť skok cez hyperpriestor! Máme tri možnosti: buď sa nám to nepodarí a zničíme sami seba, alebo sa nám síce skok podarí, no hyperpriestor nás vypľuje v neznámom priestore! Ale snáď sa nám to podarí tak, ako plánujeme! V každom prípade buďte pripravení na čokoľvek! Kapitán koniec!“
„Mám to prerátané a nastavil som všetky parametre! Máme dve minúty!“
Daniel sa usadil do kresla, pripútal sa: „Riadiť budem ja! Zodpovednosť nepustí!“
„Tridsať sekúnd do skoku!“
„No, ak sa nám to nepodarí, tak vám chcem povedať, že mi bolo cťou s vami spolupracovať!“
„Desať sekúnd do skoku! Päť! Štyri! Tri! Dva! Jedna!...
Arianne, letiaca plnou rýchlosťou, sa pri výstrele zachvela. Tesne pred ňou nálož explodovala a ...
„Prečo stojíme?!?“ Skríkol náhle Daniel. „A prečo nie sme v hyperpriestore?!? Čo sa zasa pokazilo?!?“ Jeho hlas bol dosť podráždený.
N`Galee ho upokojovala: „Kapitán, v hyperpriestore vládnu iné podmienky, ktoré vy, ľudia nedokážete vnímať! Študovala som vašu dávnu históriu a môžem vám povedať, že jeden fyzik, myslím, že to bol Albert Einstein, mal so svojou teóriou relativity pravdu. No veľa ľudí ho nebralo vážne. Dokonca aj stará teória superstrún, ktorá nahradila Einsteinovu teóriu, má základ práve v nej. My sme práve preleteli hyperpriestorom, na čo sa ale vy, ľudia, pamätať nebudete, pretože nesmierne stlačenie času, ktoré vládne mimo časopriestor, je natoľko veľké, že vaše mozgy toľko informácií naraz spracovať nedokážu. Od skoku ubehli presne štyri hodiny! Presnú pozíciu vám poviem až potom, čo sa reštartujú senzory!“
„Čo? My sme to dokázali? Tridsať svetelných rokov za štyri hodiny?“ Daniel neveriacky krútil hlavou.
„Senzory nabehli, sme v slnečnej sústave, na odvrátenej strane!“
Výbuch radosti ale netrval dlho. Kým sa dobíjali jadrá fúzorov, nemohli sa pohnúť z miesta. Všetci sa pripravovali na boj.
„Jadrá na plej kapacite! Kapitán, môžeme ísť na nich!“
„Vážení, sme vo vojne! Tak ich nešetrite! Ivan, vieš, čo máš robiť! DO BOJA!!!“
Po prelete zo slnečného zákrytu ale nikto neveril vlastným očiam. Nikto nevydal ani hláska, nezmohol sa ani na prehltnutie sliny, ktorá každému zostala na jazyku. Tam, kde pred tým bola Zem, sa rozprestieralo obrovské pole sutín a trosiek...

Stranger

Stranger

Diskusia

jurinko
HURAA! Prvy som! (ale este si to iba idem precitat, to aby ma niekto nepredbehol :D)
12.04.2007
xius
DOKELU :D ...aj ja idem este len precitat, pff, len som citil potrebu vyjadrit pohorsenie nad jurinkovov technikou. ;)
12.04.2007
jurinko
HAHA! (inak som si hovoril, aby ma niekto nepredbehol, kym to napisem, to by bol trapas, ale nastastie si to nestihol :D:D:D )
K poviedke: Neviem, ci to je tym, ze uz je neskoro v noci a chce sa mi spat, ale nejako sa mi to nepacilo. Prve styri odstavce som sa normalne stratil, manik najprv ma nocnu moru, potom je tam cosi o nejakej lodi, zrazu ten isty chlapik vybehne na mostik ako vyrovnany kapitan, medzicasom este zenska sa s nim bavi evidentne o tom sne... Strasne zmatene. Vsetko v tej poviedke sa mi zdalo strasne ohrate, uz milionkrat pocute mena, kody, pribehy, postavy (ten akcent toho chapadloviteho sefa vazenia bol uplne jak zo Star Wars taky ten usaty pajko).. Nesurode a neoriginalne mi to prislo. A este neviem naco su tam nejaki utecenci, ked okrem toho, ze pri ich chytani niekto znicil Zem, nemaju nijaky vklad do deja. Mimoriadne riskantny skok do hyperpriestoru urobili tak samozrejme a vobec o tom nediskutovali, chlapik mal urobene prepocty ako keby ich z tabulky vycital, nie prvy na svete vymyslel.. Divne..
Celkovo davam 3.
(je mozne, ze je to tym, ze som ospaly, lebo vtedy byvam neprijemny, a preto si to este rano precitam, takze ak by som zmenil nazor, dam vam vediet ;-))
12.04.2007
xius
jurinko cita fakt pomaly. :P Aspon teda vo chvili, ked toto pisem, neskomentoval. ;) ...takze, uvodny rozhovor je smiesne nastavovany. Ludia, ktori poznaju pozadie tohto sveta, by si ho takto nereprizovali, nezmyselne az komicke. Vadil mi tiez konflikt vykania a tykania, jonty, niektore vazby... Hrozne otrieskane. Zla kopia Star Treku... Finale hluche, riesenia problemov detinske, rozhovory nerealne... Oznacil by som to za heh, cvicny text, nie je to uplne priserne, citali sme tu ovela horsie veci, ale je to dost zle, aby som radsej nebodoval... Chce to urcity specificky rys, pointu, dovod, preco by ma malo bavit to citat. Toto neobsahovalo nic, zhola. Ani jediny originalny napad, preprane a preprane. :/
12.04.2007
seli
V podstate súhlasím s Jurinkovými aj Xiovými výhradami. O.i. to bolo trochu nesúrodé: piráti, utečení väzni a zničená Zem bez nejakého výraznejšieho spojiva okrem hlavnej postavy - akoby to spolu ani netvorilo príbeh (aspoň podľa mňa). Konanie a rozprávanie postáv sa mi občas zdalo dosť nelogické, len malý okrajový príklad za všetky: Začína sa schôdzka velenia, pilot sa spýta, či stihne ísť na dovolenku so ženou a kapitán mu okamžite dovolí ísť jej poslať správu. To tam ten pilot ani nemusí chodievať, nie? Určite by súkromná vec tých pár minút musela počkať. A veľa podobných.
12.04.2007
seli
Ešte doplním... ale ak vieš, ako tú nesúrodosť yvriešiť v časti II., tak OK, ale nemuseli to byť časti, ale jeden kus - až také dlhé to nebolo.
12.04.2007
žjuvka
Je to dosť predpokladateľné, nič prevratné a len ma to utvrdzuje vo vedomí, že nikto, (predovšetkým nie charizmatické bytosti) nie sú ani zďaleka normálni, lebo ak by boli, nikdy by sa nestali kapitánmi medzihviezdnej tej. No a okrem toho má v tej poviedke každý svoje miesto, to nie je dobrý nápad, pretože tak to nie je ani v skutončnosti. Pre mňa až príliš romantické a pritom sa to akoby vyhýba škaredým veciam. Nie katastrofickým, tie sa dajú riešiť, ale obvyklým, celé je to akési snové.
12.04.2007
Stranger
No, akosi som očakával takéto postrehy. Podobnosť so SW som postrehol až teraz, keď ste to spomenuli. Tie skoky v deji boli myslené tým štýlom, že po tom, čo sa prebudil z toho zlého sna, tak sa Daniel rozprával s tou doktorkou, ďalej jeho rozprávanie prechádza do deja pred toľko a toľko... Vlastne ten rozhovor sa v časovej ose deja nachádza až niekde za koncom tejto časti príbehu. Tí utečenci a piráti, to vlastne ešte nevedia vzájomné prepojenie nimi a netušia ani, aké pohnútky ich viedli k tomu, čo sa stalo. Viem, mohol som to viac porozpisovať, ale akosi mi tam už nič nepasovalo. Ten riskantný prechod do Hyperu-no, navigátor by mohol byť trebárs matematický génius a žiadne tabuľky by nemusel potrebovať. Navyše lode zemskej aliancie ešte nemaligenerátory prechodového poľa, tie majú len alieni, od ktorých majú ľudia len teoretické znalosti o prechode hyperpriestorom. Tak to skúsili a vyšlo to. O tom by sa kapitán rozpával s N`Galee, aby zistil viac. To s tou dovolenkou-chápte to tak, že loď sa vracia na základňu zo svojej misie, aby sa zasa vymenili posádky.V tom príde žiadosť od dozorcov z väzenia o pomoc, tak si predĺžili let o rutinnú akciu a kým putovali k miestu určenia, tak ten sa bál, že nestihne let na dovolenku so svojou rodinou, preto si vyžiadal chvíľu osobného voľna. Uff, Zatiaľ asi len toľko k tomuto, len neviem, či bude čas a nejaké nápady napísať to pokračovanie. Ak hej, tak sa pokúsim vyvarovať toho, čo mi tu vytýkate. 8)) thanx
12.04.2007
xius
Stranger: Bacha, ak autor musi vysvetlovat, co sa dialo/nedialo... je zle. :) Nejde o to, nieco rozpisat, tie veci su nelogicke aj ked ich dovysvetlujes... proste si to po sebe vzdy precitaj, alebo daj segre, ci niekomu, kto ti rad ublizuje. :P (milujuca bytost povie, ze je to skvele) Musis sa dostat cez barieru vyjadrovania predstav. Na zaciatku sa s tym mlati kazdy...
12.04.2007
Stranger
Xius: ťažký údel začiatočníkov. 8)))
12.04.2007
xius
Stranger: Aaaale nesies to dobre, az prilis! Nechces aspon trochu niekomu vynadat? Sa citim nesvoj. ;)
12.04.2007
jurinko
Inak, trosku mi prislo, ze ani sam Stranger presne nevie to spojenie medzi piratmi a znicenim Zeme ;-)
A vazne to beries nejako moc sportovo:-). Stavim sa, ze toto bola tvoja uplne prva poviedka a na nete uz caka v rade nieco, cim nas ohuris (lebo kritiku prijimas so zenovym pokojom cloveka, ktory napisal mnoho ovela lepsich veci x-D). [to myslim v dobrom, keby som to nahodou napisal nejako nejednoznacne;-)]. Takze vela zdaru :-)
13.04.2007
seli
To stou dovolenkou som tak chápala. ja len, že poslať správ by jej logicky mohol až po porade.
13.04.2007
žjuvka
Osobne obdivujem všetkých, ktorí píšu verejne. Ja (už) medzi nich nepatrím, takže klobrc dolu pred zúčastnenými autormi....
13.04.2007
seli
Žjuvka, veď poď patriť. za seba sľubujem, že budem strašne dobrá a všetko skritizujem, hlavne to, čomu nebudem rozumieť :-)
13.04.2007
žjuvka
seli, thanx. Možno sa podarí. A možno len čakám na ten okamih, kedy mi zaberú lieky:) a všetko bude vyzerať tak reálne ako to je. Som naivný človek.
13.04.2007
Stranger
xius, vynadať? Prečo? Pre pár blbých slov? 8))) Môj stojický pokoj asi vyplýva z môjho znamenia-Váhy. 8)))
Jurinko, to spojenie medzi pirátmi a zničením zeme ešte nevie kapitán, ja hej. Má to niečo do činenia s tými neznámymi loďami. Čo? To neprezradím. 8))) a hej, prvá poviedka. Pred tým len nejaké nezverejnené básne. A nové nemám zatiaľ nič. 8)))
Xius, jurinko, aj v diskusii k poviedke, ehm výcucu z poviedky Klamlivý opak, som písal, že od tohoto veľa neočakávam. A ak sa podarí napísať aj pokračovanie, tak to spojím aj s týmto, ale po úprave. Hádam sa podarí. 8)))
13.04.2007
žjuvka
Takychto prispievatelov nam moze kde kto zavidiet, fakt ich potrebujeme. Otazne je, ci oni potrebuju nas....
13.04.2007
draculin
Ehm.Aha.Space Opera.Neviem cim to je,ale mam pocit ze zopar veci tohoto razenia s tymi istymi vyrazkami som tu uz cital :) Tusim sa pridam ku kritike..snad ma stranger nezahlusi :) Takze - Privela postav a ziadna charakteristika.Su to len babky s nejakymi menami.***Privela zbytocnych mimozemstanov-ti maju byt ako korenie,nie nas nimi zasypat.Skonci to ako Star Trek,kde je milion ras,ale clovek si aj tak pamata len 4-5 hlavnych.***Dialogy nevieryhodne a blabotajuci emzak nie je velmi smiesny-to by uz snad mali mat nejaky sposob ako sa zrozumitelne dohodnut?***Genialny navigator mal svoje miesto na lodi Kristofa Kolumba..ale vo vesmire?To mi pripomina puplove scifi z 50-tych rokov,ale teraz je uz 2007:)) Kto uz dnes v astronautike potrebuje genialneho navigatora?***Ten priestorovy skok posobi uplne strasne - takto si to vycucat z prsta?Keby to bolo trebars nieco zname,ale nepouzivane lebo riskantne..ale nie takto nasilne.***Privela dejovych skokov bez suvislosti v..kolko to ma asi?..5 normostran??***Vyhovarat sa,ze to je len zaciatok "vacsieho diela" je strasna blbost-precitaj si akukolvek knihu,trebars aj dlhsiu sagu a zistis,ze zacina presne naopak - pomaly vtahovat citatela do deja, postupne odhalovat postavy a naznacovat tajomstva, katastrofu nehodit hned na hlavu ale nech ju tusime..Nie sa snazit na prvej strane ohurit tym,aky mal autor kolosalny napad :) *** A k takym detailom ako gramatika sa nevyjadrujem - aj tak tomu velmi nerozumiem:) Sutiny a trosky si viem predtsavit v zbombardovanom meste..ale nie ako zvysky rozmlatenej planety.Na druhej (tretej?) strane..super ze sa vobec niekto pokusa pisat space operu :)
17.04.2007
Stranger
Draculin, v poho, kritiku prijímam. Ak bude čas na pokračovanie, vlastne dokončenie(ešte neviem), tak sa pokúsim s tým pohnúť tým správnym smerom. 8)) ale to asi až tak za rok, za dva. 8))))
18.04.2007
draculin
stranger-tak to sa nacakame :) neviem ci som dost optimisticky aby som to bral realne,ehm..ale drzim palce :)
18.04.2007
Aldeberan
Precital som poviekdu. potom som precital komentare. Suhlasim s nimi. Pis dalej. Mne sa uz dalej pisat nechce :)
20.04.2007
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.