Ukážka: Arthur C. Clarke & Gentry Lee – Rámova záhrada
Ak ešte nemáte vybraný darček, tak vám možno pomôže ukážka zo Rámovej záhrady, tretej časti legendárnej Rámnskej série, ktorá nedávno vyšla v slovenčine vo vydavateľstve Mamaš!
V roku 2200, sedemdesiat rokov po prvom stretnutí s Rámom, do našej slnečnej sústavy opäť vstupuje vesmírna loď, ktorú vytvorila mimozemská civilizácia. Tentoraz sú ľudia na Zemi pripravení a k objektu vysielajú tím zostavený z odborníkov. Po prvej návšteve Rámu totiž zostali mnohé otázky nezodpovedané. Ľudská posádka však nemôže tušiť, čo ju čaká vnútri záhadného plavidla, rovnako ako nevie zabrániť konfliktom, ktoré vypuknú medzi dvanástimi vedcami a astronautmi...
Ray Bradbury, americký sci-fi a fantasy autor
„Star Trek som vymyslel vďaka Arthurovi, umožnil vznik nielen televízneho seriálu a filmov, ale aj všetkého, čo som sa vďaka tomu naučil.“
Gene Roddenberry, televízny scenárista a producent
„Sir Arthur Clarke je Jules Verne vesmíru.“
Jean-Michel Cousteau, francúzsky vedec a environmentalista
Sir Arthur Charles Clarke sa narodil v Mineheade vo Veľkej Británii. Slúžil počas druhej svetovej vojny pri RAF ako radarový inštruktor. Po vojne vyštudoval fyziku a matematiku na King's College v Londýne. Jeho hlboký záujem o hranice vedy bol viditeľný hneď spočiatku. Dvakrát bol predsedom Britskej Interplanetárnej Spoločnosti. Clarke je takmer profesionálny astronóm a duchovný otec komunikačných satelitov (tento svoj vynález si vtedy bohužiaľ nemohol patentovať, pretože mu schádzali dva funkčné modely). Do fantastického žánru vstúpil v r. 1937 poviedkou Travel by Wire!. V štyridsiatych a päťdesiatych rokoch vyprodukoval mnoho kratších prác, vďaka ktorým sa stal vychádzajúcou hviezdou science fiction. Prvou samostatnou knihou bola novela Against the Fall of Night (č. ako Proti pádu noci) z r. 1948, prvým románom zasa Prelude to Space (1950). V roku 1953 mu vyšiel prelomový román Childhood's End (č. ako Konec dětství) o osudovom kontakte ľudí s mimozemskou civilizáciou. V roku 1968 napísal spolu so Stanley Kubrickom scenár k filmu 2001: Vesmírna Odysea. Predlohou pre tento film bola skoršia Clarkova poviedka The Sentinel (č. ako Hlídka). Bol to prvý kvalitný sci-fi film s vydarenými efektmi. Neskôr Clarke napísal knižnú podobu filmu. Slávne dielo sa postupne rozrástlo v tetralógiu v podobe 2010: Druhej Vesmírnej Odysei, 2061: Tretia Vesmírnej Odysei a 3001: Posledná Vesmírnej Odysei. V roku 1960 A. C. Clarke opustil písanie sci-fi a venoval sa potápaniu a podmorskému výskumu, čo bol napokon aj jeden z dôvodov, prečo sa neskôr presťahoval na Srí Lanku (v roku 1965). Väčšinu svojej energie vkladal do písania vedeckých a popularizačných článkov, v čom ho môžeme porovnávať s Asimovom. Clarke sa stal svetoznámym, keď komentoval misie Apollo 11, 12 a 15 na CBS TV. V roku 1973 publikuje cenami ovenčený román A Rendezvous with Rama (s. ako Stretnutie s Rámom) o kontakte pozemskej výpravy s obrovskou mimozemskou valcovou vesmírnou loďou. Clarkova kniha The Fountains of Paradise (č. ako Rajské fontány), zaoberajúca sa stavbou vesmírneho výťahu, mu v roku 1980 priniesla ocenenie Hugo. Za zmienku stoja aj ďalšie knihy ako napr. Earthlight (č. ako Světlo Země) z r. 1955, The City and the Stars (č. ako Město a hvězdy) (1956), ktoré vznikli prepracovaním pôvodnej novely Against the Fall of Night, alebo A Fall of Moondust (č. ako Měsíční prach) (1961). V roku 2003 vydáva spolu so Stephenom Baxterom trilógiu Time Odyssey (č. ako Odysea času). Clarkovou poslednou knihou je The Last Theorem (2008), ktorú napísal v spolupráci s veľmajstrom žánru Frederikom Pohlom. Clarke získal počas svojho života množstvo žánrových cien - v roku 1986 získal titul Veľmajster Science Fiction a Fantasy a v 1997 bol uvedený do Science Fiction Hall of Fame. V 1994 bol nominovaný na Nobelovu cenu za mier, v roku 2000 ho kráľovná Alžbeta II pasovala do rytierskeho stavu a v r. 2005 bol ocenený najvyšším vyznamenaním Srí Lanky. Bola po ňom pomenované iné dve nové ocenenia: jedno pre najlepšiu scifi knihu publikovanú v Spojenom kráľovstve a druhé pre úspechy dosiahnuté v oblasti vesmírneho výskumu a vesmírnych letov. Za svoj život napísal Arthur C. Clarke desiatky kníh a takmer 120 poviedok a do história sa zapísal ako jeden z Veľkej trojky autorov science fiction. Zomrel v r. 2008 vo veku 90 rokov vo svojom domove na Srí Lanke až do svojej smrti si zachoval tvorivého ducha a iskru génia.