Neviem ako vám, ale mne sa v lete celkom žiada vyberať si príbehy, ktoré majú od pláže a prázdnin ďaleko, príbehy, z ktorých ma možno nie nevyhnutne mrazí, ale potešia sychravou, jesennou, trochu gotickou temnou atmosférou. Keby bolo po mojom, oslavovali by sme Halloween v júli, ale keďže ja do toho nemám čo kecať, kompenzujem si to po svojom – napríklad hororovými teenagerskými komédiami.

Trailer na Lisu Frankenstein na mňa vyskočil na youtube a zanechal vo mne pocit, že ide o romantickú komédiu so snahou o paródiu nie nepodobnú prekvapivo úchvatnému kúsku Warm bodies. Zároveň však z tých niekoľkých minút šípiť určitú snahu o presah na štýl napríklad nežánrového, i keď za vlasy pritiahnutého filmu Senior Year (komédiu o roztlieskavačke, ktorá sa po dvadsiatich rokoch v kóme vracia na strednú školu). Popravde by som ale mohla menovať akúkoľvek teenage comedy, pretože sa stalo akýmsi nepísaným hollywoodskym pravidlom, že keď je film napísaný primárne pre nedospelé publikum, rozumejú pod 21 rokov, musí mať za úlohu vychovávať. Čakala som teda niečo vizuálne efektné, odľahčené, čo zahreje pri srdiečku a poteší nostalgiou osemdesiatych rokov.

Toľko k očakávaniam, ako to teda dopadlo?

Ak vás aj trailer minul (alebo sa vám ho proste nechce pozerať), názov filmu je pomerne ľahko dešifrovateľný – mladá stredoškoláčka Lisa si občas chodieva čítať na cintorín k hrobu neznámeho mladíka. V hlave si z neho spraví vysnívaného frajera a, ako to už v rodinných celovečerákoch 80. a 90. rokov býva, do hrobu udrie za splnu mesiaca blesk, stane sa zázrak a chlapík nie len ožije, ale nasťahuje sa rovno k Lise. Tá robí, čo môže, aby svojho nového priateľa aklimatizovala pre život v modernej spoločnosti – a že robí naozaj všetko, o tom si povieme neskôr.

Jednou z prvých vecí, ktorú si divák všimne a ktorá sa tvorcom naozaj vydarila, je vizuálne spracovanie. Zmysel pre detail vidno naozaj všade – od farebného retro sveta, akoby vystrihnutého z videoklipu Cyndy Lauper, až po výber hercov. Tí sú síce podstatne starší ako postavy, ktoré stvárňujú, ale nevšimnete si to. Obzvlášť hlavná hrdinka je naozaj tým obyčajným dievčaťom s veľkými, veľkými vlasmi, aké na škole každý z nás poznal.

Ak to nie je prvá stredoškolská komédia, ktorú divák vo svojom živote videl, veľmi dobre vie, koho okrem introvertnej, nepochopenej hrdinky vo filme nájdeme. Populárnu nevlastnú sestru a neznesiteľnú nevlastnú matku, samozrejme, otca, čo by síce mohol byť Lise oporou, ale zvyšok rodiny ho má beznádejne omotaného okolo prsta. Na scéne sa v prvých desiatich minútach musí objaviť pretty boy, osloví hlavnú hrdinku a tá šokovane vykoktá, ako to, že pozná jej meno... Áno, áno, Lisa Frankenstein sa nehrá na ktovieakú originalitu, ide hlavne po prvotnom nápade a potom je dej v podstate už len o tom, ako sa rozvinú či nerozvinú vzťahy medzi postavami. A tu sa nám v posledných rokoch začína vytvárať nový trend.

V poslednom čase som si pozrela nejaké staršie komédie, viac-menej zo zvedavosti, čo so mnou tie hlúpe vtípky deväťdesiatych a skorých dvetisícich rokoch spravia. Je to rozporuplný zážitok, človek na jednej strane verí, že sa jeho zmysel pre humor niekam posunul, na strane druhej dúfa, že si film užije presne tak, ako keď sa pri ňom zadúšal od smiechu prvýkrát... Som presvedčená, že väčšina komédií tohto obdobia jednoducho muselo vzniknúť, aby sme sa mohli posunúť k filmom, aké máme teraz, takisto verím, že ak by niekto natočil rovnaké veci dnes, mal by ich niekto hodiť do Hory Osudu. V čom je teda rozdiel medzi tým, na čom vyrastali mileniáli a čo rieši dnešná generácia teenagerov vo filmoch? No dobre, odhliadnime od faktu, že Lisa je technicky boomer, lebo bola na strednej v osemdesiatych rokoch, úlohy jednotlivých stereotypných postáv sa v ostatných rokoch zmenili. Dejová linka a postavy sú veľmi podobné tomu, čo sme videli v tvorbe ostatných rokoch v tomto žánri – animáku Wendell & Wild od Netflixu, pixarovine Encanto alebo už spomínanom Senior Year. Témou, ktorá sa dostáva do popredia, je generačná trauma – ak sme boli doteraz zvyknutí na to, že nech už bola premisa teenage komédií o čomkoľvek, vždy stál v centre diania boj o popularitu medzi šedou myškou a kráľovnou plesu, pričom samozrejmosťou je make over scéna uprostred, v novodobých scenároch sa postava skutočného záporáka presúva z populárneho dievčaťa na jej matku (prípadne niekoho iného zo staršej generácie). A zatiaľ čo sa niektoré snímky zhosťujú tejto témy s citlivosťou a inteligenciou, ktorú si podobná zápletka vyžaduje, pričom dokážu diváka pobaviť aj premysleným príbehom, iné zanechajú po dopozeraní dojem silného déja vu, až vykrádania, bez diváckej satisfakcie. Áno, chápem, nie všetko môže byť rovnako dobré ako Encanto. A ak by som chcela generalizovať, povedala by som, že prostredie strednej školy filmom vyslovene škodí, ale keďže určite existujú výnimky, ktoré nemám napozerané a hlavne, som nehynúci optimista, nič také ste ma povedať nepočuli. Je preto načase prestať s vágnymi rečami a začať menovať, čo kde funguje a čo nie.

Lisa Frankenstein si ide vyššie spomínanú linku, hlbšie sa o ňu neobtrie, akoby priam brala do úvahy, že divákom, túto trópu iné filmy už dávno vysvetlili. Máme tu teda zlú macochu, matku populárneho dievčaťa, ktoré je teda zároveň Lisinou nevlastnou sestrou. Je tu otec, sotva si vedomý, čo sa deje v jeho dome. A, ako inak, hlavnú hrdinku pohŕdajúcu spoločenskými rebríčkami americkej strednej, intelektuálku a introvertku snívajúcu o mŕtvych básnikoch a zaľúbenú do šéfredaktora školských novín. Postavami sme si odškrtali všetky klišé políčka, čím sa nás teda pokúsi film zaujať?

Hrou s očakávaniami diváka (aj keď trojminútový trailer robí, čo môže, aby vám prerozprával celý dej, čiže o nejakých intenzívnych prekvapeniach sa hovoriť nedá). Lisa nie je úplne klasická puťka, čo sa nevie ozvať a je ku všetkým príliš dobrá – ona sa len nevie ozvať, čo je celkom fajn realistický krok. O nej samotnej veľa nevieme, ale vzhľadom na klasické zasadenie príbehu, divák tak akosi predpokladá jej charakter. V škole je považovaná za tú divnú aj preto, že si všetci rozprávajú, ako jedného dňa prišiel do ich domu šialený vrah a zabil jej matku, pričom ona sa celý čas pozerala zo skrine. V starších filmoch by sme zistili, že je to len hlúpa klebeta a poučili by sme sa o sile predsudkov.

Not here, baby! Áno, šialená vražda sa stala, čím sa nám otvárajú dvere do čarovného nepredvídateľného sveta, kde sa môže stať naozaj čokoľvek. Napríklad oživiť mŕtveho básnika, s ktorým sa hlavná hrdinka vyberie na lov so sekerkou, zohnať svojmu nového priateľovi hnáty, aby všetky jeho časti fungovali, nuž, tak ako majú. Spočiatku síce Lisa váha a šokuje ju praktickosť jej kamaráta, keď získa svoj prvý úlovok, lenže ten počiatok trvá asi pár sekúnd. A potom sa, proste, môže stať čokoľvek. Lisa je v podstate nepredvídateľná, jej motivácia nejasná a to, že existuje film, v ktorom divák o hlavnej postave v podstate nič nevie, absolútne fascinujúce. Ťažko povedať, či bol film natočený pod heslom twist on a twist alebo si scenárista po tom, čo vytvoril zaujímavé prostredie, ústrednú zápletku a postavy odišiel na WC a niekto to dopísal za neho, každopádne pôsobí príbeh od polovice akosi neuchopene. To, že si hrdinka robí, čo chce, sme už videli a nie veľmi dávno – u divákov zabodovala. V čom teda tkvie ten rozdiel?

Že postavy nie sú dobré alebo zlé, to je super – že čitateľ nevie, komu má vlastne držať palce, už menej. Zvláštna stratenosť príbehu je zvýraznená aj tým, že film nemá jasného adresáta, respektíve sa zameriava na pomerne úzku skupinu ľudí . Zobrazuje vzťahy a problémy teenagerov, avšak zobrazené farbistým gore násilím, pričom zachytáva tenkú líniu pomedzi vek, v ktorom to ľudia pozerať chcú a nemôžu a medzi môžu, ale neláka ich to. Ďalším neveľmi mainstreamovým prvkom je, že humor sa odvíja viac od absurdna než od paródie, akoby bez ambície rozosmiať, do svojich sietí tak chytá skôr divákov hovejúcich si na určitej ležérnej vlne bez väčšej túžby zahĺbiť sa do príbehu. Tvorcovia sa pohrávajú s nadľahčenou atmosférou nostalgického sveta, ktorý už vlastne neexistuje, mysteriózneho a ťažko uveriteľného, akoby len chceli prerozprávať miestnu legendu. V tomto ohľade by filmu prospelo, keby nespoľahlivého rozprávača skutočne mal, aby mal nakoniec kto okrem diváka povedať, že...

Názov: Lisa Frankenstein

Réžia: Zelda Williams

Scenár: Diablo Cody

Hudba: Isabella Summers

Hrajú: Kathryn Newton, Liza Soberano, Jenna Davis, Cole Sprouse, Carla Gugino