Sam......

Ubehol rok a jeden den a pridavam svoju dalsiu poviedku..........Pravdaze, necham na Vas ci to budete brat ako fantasy alebo ako real.......
Podporte scifi.sk
Bolo niečo po jednej hodine ráno a stál som na moste. Pozeral ako kvapky dažďa dopadajú na hladinu rieky. Nikdy som si neuvedomil aké môže byť zaujímavé sledovať dopad kvapky a jej ďalší život na hladine vody. Kvapka dopadla, spravila malý kruh a bublinu, ktorá sa hýbala v smere toku rieky.
Bol som už premočený na kosť. Cítil som v teniskách ako mi studená voda prechádza pomedzi prsty pri ich pohybe. No nezaujímalo ma to. Bolo aj dosť chladno ale ani to ma neprinútilo prestať sa pozerať do rieky. Tie kvapky na nej ma hypnotizovali.
Ich jemný šumivý dopad na hladinu a na kamennú dlažbu mosta začal prerušovať klopot kohosi podpätkov.
S nezáujmom som sa pozrel smerom odkiaľ zvuk prichádzal. Medzi dažďom bolo vidieť siluetu postavy, ktorá si to razila pomedzi kvapkami pomalým krokom ku mne.
Ťažko je rozoznať po tme, medzi kvapkami dažďa a po už nepočitatelných červených strikoch aj známu osobu.
-„Ahoj Ben“, prihovorila sa osoba s posledným dopadom podpätku na dlažbu.
Chvíľu mi odpoveď uviazla od prekvapenia v hrdle.
-„Sam?“, vyšlo z mojich úst.
-„Ahoj“, povedala ešte raz akoby sa chcela uistiť že ju počujem.
-„Jak?, Čo? ,čo tu robíš?“, nechápavo som sa jej spýtal.
Samantha, alebo Sam, ako som ju volal bola to, čo človeka drží najviac pri živote, keď s ním jak sa vraví, sám život húpe.
-„Prišla som sa s tebou rozlúčiť“, odvetila.
-„Nechápem, Ty niekam odchádzaš?“.
-„Áno odchádzam, no nie je to moja voľba. Ver že by som radšej zostala s tebou no...“, jej odpoveď zanikla v šume dažďa.
-„Prepáč mi“, dodala po chvíli.
-„A čo s našou večerou pozajtra?“.
-„A vôbec, čo Ťa to napadlo? Kam to vlastne ideš?“, spýtal som sa opäť s nechápavosťou.
-„Vieš, to ešte sama neviem benji, no nemôžem prísť na našu večeru. Nemohla som Ti to oznámiť po telefóne a chcela som Ťa ešte vidieť“, snažila sa o vysvetlenie.
Nevedel som čo povedať. Nevedel čo sa spýtať, nedávalo mi to zmysel.
-„Prečo tak náhle?“, pýtal som sa sám seba.
Videl som, ako jej začali stekať slzy po lícach.
-„Prepáč mi to, naozaj mi to prepáč“, povedala a priam sa mi zavesila na ramená.
Cítil som jej teplo, jej báječný, nádherne voňajúci parfum.
-„Ale však nič sa nedeje“, odpovedal som jej.
-„Na tú večeru pôjdeme teda inokedy“.
-„Ben, ja už nemôžem. Ja už na žiadnu večeru neprídem“.
Samantha sa triasla zimou, tým že sa snažila rozprávať, nasávať vzduch do pľúc a súčasným plakaním.
-„Ale, ale však......“,koktal som.
-„Ja som sa prišla naozaj rozlúčiť“.
Ešte stále ma objímala.
-„Zlato, ja viem že to medzi nami niekedy neklapalo ale aj tak sa to vždy urovnalo a som šťastná že som Ťa stretla a mohla byť s tebou“.
Pozrela na mňa a položila jej mokré, studené ruky na moje líca.
-„Ja viem že nečakal že ti niečo takéto niekedy poviem ale ja naozaj musím ísť“, dodala.
-„Sam, však si mi ešte nepovedala kam to vlastne ideš, jak tam budeš dlho a vôbec, čo tak náhle?“, opäť padla ďalšia z mojich otázok.
-„Benji, veľmi Ťa ľúbim“.
-„Aj ja Ťa veľmi ľúbim Sam“.
-„Prosím Ťa, dávaj na seba pozor, budem stále myšlienkami pri tebe“, povedala.
-„Napíšeš mi, zavoláš?“, vyšlo zo mňa.
-„Už naozaj musím“.
Odpovede na moju otázku som sa nedočkal.
Pobozkala ma.
Jej telo sa pomaly odo mňa oddialilo a začala kráčať preč. Chcel som sa za ňou rozbehnúť, zastaviť ju, nedovoliť jej odísť no nohy mi akoby niekto zalial betónom. Cítil som ako sa do mňa opiera silnejúci vietor. Kvapky dažďa do mňa vrážali, mal som pocit akoby ma chceli pritlačiť na dlažbu mosta. Až teraz som ucítil ako sa za ten čas zozimilo.
-„Saaaaaaamaaaaanthaaaaaaaa“, zakričal som do vetra.
Všetko bolo naokolo biele. Už som necítil tú ťarchu kvapiek a uvedomil som si že mi je aj príjemné teplo.
-„Bože Ben, čo si to pre boha robil na tom moste?“, ozvalo sa izbou.
Obzrel som sa okolo seba. Zbadal som svoju mamu a sestru sediacu pri posteli na ktorej som ležal.
-„Počuješ ma?“, povedala mama.
-„Mmmm, áno, počujem“, potichu som povedal.
-„Strašne sme sa o teba báli keď si neprišiel domov“, pridala sa do rozhovoru sestra.
-„Neprišiel domov?“, opýtal som sa nechápavo.
Nič nedávalo zmysel. Jak že som neprišiel domov, a kde som teda teraz, pýtal som sa sám seba.
-„Nad ránom nám zavolali z nemocnice že Ťa našla záchranka na Kirll´s moste spolovice mŕtveho.
-„ Rozprával som sa so Samanthou“.
Odvrátil som tvár od mami a pozrel von oknom.
-„Rozišli sme sa“, dodal som.
-„So Samanthou? Kedy si s ňou hovoril?“, opýtala sa ma sestra.
-„Však včera“, podráždene som odpovedal.
Čo je na tom na nepochopenie že som s ňou ešte dnes ráno hovoril, pozeral som s mlčaním na sestru.
-„Benji, si si istý že to bola ona, že sa ti to len nezdalo?“, povedala mama a chytila ma za ruku.
S posledným slovom sa pozrela na sestru a opäť na mňa. Až v tom momente som si všimol že mi tam niečo, niekto chýba.
-„Ben, Samantha mala včera večer pred polnocou nehodu. Mmmm, vracala sa z diskotéky. Ževraj už bola pred domom keď opitý vodič v idúcom aute oproti nezvládol riadenie a vyšiel na chodník.
Na chvíľu sa odmlčala.
-„Sam je mŕtva“, povedala po tichu.
Ucítil som silu tých slov.
-„Čo si povedala?“, povedal som po chvíli.
-„Ben, Sam je naozaj mŕtva“, zopakovala sestra mamine posledné slová.
-„To nie je vôbec smiešne! Ja som s ňou dnes ráno rozprával. Ja som ju videl! Ja som ju cítil!“ zreval som na obidve.
Hruď sa mi začala zvierať silným tlakom prichádzajúcim od neviem kadiaľ. Ucítil som ako mi slzy začali stekať samovoľne po lícach.
-„ Ben, je nám to strašne moc ľúto“, povedala mama a sestra súčasne.
Neviem čo sa dialo ďalej po týchto ich slovách. Pamätám si len že som mal pred očami Samanthu, jej zmoknuté nádherné vlasy, jej hnedé oči plné sĺz. Cítil som jej vôňu akoby bola pri mne. Cítil som jej dotyky rúk na mojich lícach.
***************************************
Zakaždým keď vonku prší stojím na moste s dáždnikom v ruke, kde som ju posledný krát videl. Pozerám na hladinu rieky, na kvapky dažďa a čakám kedy začujem klopať jej podpätky o kamennú podlahu. Zakaždým keď stojím počas dažďa na „našom“ moste, po vyjasnení na oblohe vznikne dúha. To Samantha kreslí na nebo pre mňa a ja pred odchodom z mosta poviem vertu nech jej odkáže:
-„Chýbaš mi Sam, veľmi moc“.

Adam

Adam

Diskusia

marcus
haha prvýý .. ehm.. takze. Po roku a jednom dni si uverejnil dalsiu poviedku ? No mal by si castejsie. Budem strucny lebo je skoro rano 9,00 a este chcem spat takze:
Zaciatok, zaujimavy ale kazilo to caste opakovanie slov, konkretne slova kvapka. Potom si davaj pozor na ciarky lebo ich tam veelmi vela chyba a slova ako JAK a MOC -v zmysle velmi) by som urcite vynechal ak nechces aby ta Xius rozobral ako lego.
Celkoho pribeh prijemny, dobre sa cital, hadal este nemusis pisat po kazdej priamer reci dodatok kto to hovori. Dost casto je to jasne aj bez toho a rusi to.
Tak si tolko ved este ti urcite nieco napisu aj ostatni. Dam ti stastnu 6. :-)
18.06.2007
jurinko
Ja by som ti dal asi 5 (bodov, nie znamku :D) Styl pisania bol taky volajaky kostrbaty, niektore vety by som prepisal byt tebou, to, ze sa niekto s niekym pride rozlucit, ked uz je vlastne mrtvy mam pocit, ze uz tu mnohokrat bolo... Ale celkovo to vobec nie je zle. Keby si trocha na tom zapracoval, mohlo to byt lepsie, takto je to tych 5 :-)
18.06.2007
Adam
no prekvapili ste ma Vasim hodnotenim...co dodat.. :)..
19.06.2007
marcus
Adam: no , este dodat ako sme ta prekvapili ? :-))
19.06.2007
Maja
nuž... pár slovami by sa to dalo označiť ako dobré, celkom čitateľné a možno až na zopár štylistických nezrovnalostí ako napr. "jak" čo je bohemizmus to beriem... LAUDO...
19.06.2007
SARS
...tých bohemizmov tam bolo viacej (báječný ;). Drobné chyby a nezrovnalosti citatelnosť neznížili. Mna skôr zaráža (ne)originálnosť, ale ju hodnotiť nebudem. Tešíme sa na niečo čo nám vyrazi dych ("množstvo gramatických chýb" sa neráta :D
20.06.2007
Adam
Neviem ale zda sa mi to alebo zacinaju byt tie prispevky len o tom kto bude prvy hodnotit???...stacilo napisat ci sa to dalo citat, ci ste to necitali nasilu ako nietore z tych Vasich poviedok...nejde mi o to aby bola poviedka bez chyb, zatial, ide mi o to aby sa na nu nezabudlo po mesiaci. A Jurinko, tvoje prispevky a komentare si nehaj vies pre koho ked sam pises bez diakritiky s vyhovorkou ze sa ti tak pise rychlejsie.!!!!!! OK?!
21.06.2007
marcus
Adam: neviem celkom co tu teraz riesis. Ak ti stacia komentare ako : da sa to citat , neda sa to citat , tak to potom daj citat doma alebo kamaratom , lebo bez urazky, take komentare su ti na prd. Na co je ti vediet ci sa to da citat ked nevies ake si spravil chyby ? A ci sa na poviedku do mesiaca nezabudne? zabudne neboj a este aj ovela skor ako na 99% poviedok, ktore sa tu a vsade inde po nete uverejnuju... Pekny den :-)
22.06.2007
Adam
no prave....najskorej davam citat znamym potom sem....preto ta prvaodpoved ze ste prekvapili...ale sak nehajme tak...sorry, nechajme
22.06.2007
xius
Tvoje okolie ti nie je schopne dat adekvatny feedback. Poznam, zazil som. Asi ako kazdy. ...nepises dobre! Forma je desiva, odstrasujuca. (tak sialene pisanu priamu rec som snad este nikde nevidel, nespravne rozdelujes slova a teda davaju uplne iny zmysel a aby citatel vnimal kontext, ked mu asociacie hovoria nieco ine je blbe... cechizmy su fuj) A obsah? Dzizs, preco si to vobec napisal? Slo stvorit aj nieco tuctovejsie? Frazy, nuda, monotonnost... Spalit, zabudnut na to a zacat nanovo. Pokojne mi nadavaj, nijako ti to vracat nebudem... Imho je toto jediny sposob, ako by si sa vobec mohol posunut o uroven nizsie - totalne hlboko ta skritizovat a ked sa vyhrabes z hnevu a depky malo by to ist. (nechapem, ze to ma v priemere 7micku :X)
27.06.2007
kAnYs
Osobne som dost pro inglish end d lajk (pro english and the like)l, ale ked pisem "dielo" po slovensky a nemusi byt silou mocou umiestnene v anglicky hovoriacej krajine, nevidim dovod pouzivat anglicke mena :) V prvom rade je podla mna autentickost. Keby to boli prezivky, nepoviem ani slovo. Meno Samantha v kombinacii so slovenskou hovorenou recou, ale bije do oci. Inak uz to ostatny povedali svoje.
28.06.2007
Adam
aaaaaaha...vidis som si ani nevsimol hodnotenie :))....fajn..thx :)
15.07.2007
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.