I.

Po hrboľatej hradskej sa trmacál malý voz s vpredu zapriahnutým somárom . Za hrubými kožennými opratami sedel mladý cigán , veselo si popiskujúc . Na voze bolo naložených pár drevených debien a truhlíc , ktoré do seba narážali . Za poslednou debnou , na konci voza sedel muž s hlavou opretou na pleci . Očividne spal . Mal na sebe ľahký cestovný plášť , prepásaný viacerými opaskami , na ktorých sa skveli všetky možné zbrane . Dýky , strieborné hviezdice , vrhacie nože a na opasku so striebornou sponou mu visel dlhý meč s vyrytými runami na čepeli , na ktorej sa odrážal jasný slnečný svit . Na chrbte mal prevesenú veľkú kušu a k nej pripútaný tulec plný šípiek . Cigán sa za ním pod chvíľou otáčal aby sa uistil či muž z voza nepadol . Zrazu na hradskú pred vozom vykročili dvaja vyzbrojení muži , podľa erbu očividne kráľovskí vojaci . Cigán trhol opratami a voz prudko zastal . Muž vzadu padol z voza a keď sa pozviechal preliezol cez debny k cigánovi a usadil sa . Jeden z vojakov vystúpil vpred .

" Čo ste zač vy dvaja ? " spýtal sa nevrlo . Cigán sa naňho zadíval a odpovedal .

" Ja som prosím pekne kupec , pánu veľkomožný , kupec . Volajú ma Yermek . " Vojak prikývol a obrátil sa na cigánovho druha .

" A ty ? " Muž k nemu obrátil tvár a pozrel sa naňho . Vojak prestrašene cúvol , lebo muž mal na tvári veľkú širokú jazvu , ťahajúcu sa od brady cez obočie až k uchu . Druhý vojak bol však odvážnejší a prikázal mu .

"A ty , čo si zač ? " Muž tentokrát odpovedal .

" Mne vravia Aron . A som tu s ním . " kynul hlavou na Yermeka .

" Dobre , ospravedlňte nás za tú nevrlosť , no pochopte nás . Časy sú zlé a cesty sú plné zbojníkov , lupičov či inej hávede . Pustíme vás . No najprv prijmite malú radu . Vidíte tamten les ? ", obrátil sa a ukázal na vysoké stromy za sebou , " Táto hradská vedie cezeň . No medzi ľuďmi sa o lese vraví všeličo . Obíďte ho , radím vám . Asi míľu odtiaľto je križovatka . Zabočíte do ľava a do súmraku ste v malej dedine menom Leyar . Tá cesta sa za lesom znova napája na túto hradskú . V Leyarskej krčme majú výborné pivo . A ak sa spýtate , ľudia vám o tom lese isto viac povedia . Choďte v dobrom . "

Cigán prikývol a obrátil sa k jednej z debien . Otvoril ju a chvíľu sa hrabal v jej obsahu . Vytiahol dve bodkované zamatové šatky a každému vojakovi dal jednu . Popri tom sa na nich usmieval a povedal : " Ženičky sa potešia . Zamat je zďaleka , z Calarimy . " potom popchol somára a voz sa pohol . Aron pozrel na Yermeka .

" Čo si myslíš o tom lese " . Cigán sa zamyslel .

" Uvidíme , čo nám na to povedia v Leyare . Ak budeme mať šťastie , možno si aj zarobíš . " Aron sa naňho uškrnul , oprel sa o najbližšiu truhlicu a znova zaspal .

II.

A naozaj sa so západom slnka dotrmácali do dediny . Ulice boli už v tú dobu prázdne a tiché , jediný hluk sa ozýval z neďalekej krčmy . Yermek zastavil voz , odviazal somára a vzal ho k napájadlám . Aron sa zobudil a poobzeral sa okolo seba . V diaľke za poľom videl vrcholky stromov lesa , o ktorom vravel vojak . Vypínali sa vysoko a les bol akýmsi zvláštnym spôsobom temný a tajomný . Yermek sa už vracal k vozu a viedol somára . Aron zoskočil z voza a šiel mu naproti .

" Idem sa poobzerať po nejakom ustajnení . V hostinci totiž stajňa nie je . " povedal cigán .

"Dobre priateľu choď . Ja teda idem na to pivo , čo ho tak ten vojak chválil . A obzriem sa aj po nocľahu . " povedal Aron a odkráčal .

Hostinec "Pod starým dubom" bol najväčšou stavbou v dedine . Mohol si to pravda dovoliť , keďže hostinský bol zároveň Leyarským richtárom . Hostinský Niral bol Aronovým starým priateľom . Poznali sa už dávno , no hodne dlho sa nevideli . Aron vstúpil do šenku a pár zvedavých hláv sa naňho obrátilo . Bolo plno , ako väčšinou o takomto čase a tak sa Aron hneď vydal k baru . Za ním stál vysoký chlap s hustou ryšavou bradou , držiac v ruke korbeľ a handru . Keď zbadal Arona , prestal umývať korbeľ a privítal ho .

"Aron , človeče , ako som len rád , že ťa vidím . " Aron si sadol na voľnú stoličku položil hostinskému ruku na plece . Čo najradšej by sa ho hneď spýtal na ten tajomný les no uvedomil si , že aj na to bude čas . Neskôr .

" Aj ja ťa rád vidím Niral . Nože , porozprávaj mi nejaké novinky . Ako idú obchody . Aká bola úroda . Ako sa má Lenna . Je toho tak veľa , keď som ťa tak dlho nevidel . " Hostinský sa uškrnul .

"Lenna sa má dobre . Je tehotná . " Aron sa nahlas zasmial .

"Znova ? Veď sa ti sem o chvíľu tí spratkovia nepomestia . " Niral bol očividne túto poznámku prepočuť a pokračoval .

"Úroda bola vskutku dobrá . Hlavne chmeľu a hrozna . A to je pre mňa najdôležitejšie . A obchody ? Dobre , no mohlo by to byť aj lepšie . Dá sa z toho vyžiť slušne . A ešte ak k tomu prirátam , že som i richtárom . No nebyť toho prekliateho lesa , " hodil rukou voľakde za seba , " poslal by som mojich najstarších aj do mesta študovať . " Oprel sa lakťom o bar a pokynul Aronovi aby sa prisunul . Ten sa k hostinskému naklonil a spýtal sa :

"O čo ide Niral ? Niečo mi síce naznačili vojaci , čo nás zastavili na hradskej , no nebolo to nič konkrétne . " Hostinský schytil jeden z korbľov čo viseli za ním a načapoval doň pivo . Položil ho pred Arona .

" Ide o to , že presne takého ako si ty , tu práve potrebujeme . " Aron sa začudoval .

"Tu ? V Leyare ? "

"Áno tu Aron , tu . Vysvetlím ti prečo . Celé to začalo ešte pred minuloročnou žatvou . Celá dedina bola na nohách , pretože tohoročná úroda bola aj podľa najstarších vskutku hojná . A práve deň pred začiatkom žatvy sa to prihodilo . Tú osudnú noc som nespal , pretože som mlynárovi pomáhal pripraviť sýpku . No a keď sme skončili , povedal som si , že by sme to mohli aj zapiť . Vybral som sa teda do krčmy a poslepiačky som sa dostal do pivnice . Schytil som prvý demižón , čo mi prišiel pod ruku a vybral som sa naspäť k mlynu . Ako tak prechádzam dedinou , počujem z poľa akési čudné zvuky . Idem sa tam teda pozrieť . Ten pocit , ktorý som mal keď som to zbadal , veru neželám nikomu . V strede poľa stojí obrovský červeno-čierny drak a páli všetko navôkol . Šliape po obilí , páli vinič a reve ako zbesnený . Od ľaku som pustil demižón z ruky a rozbehol som sa k mlynu . Narýchlo som to celé mlynárovi vyrozprával a potom sme sa pustili budiť ľudí . Všetci boli do pár minút na nohách a každý chlap , či silný chlapec zvieral v rukách nejakú zbraň . A takto vyzbrojení sme sa vydali k poľu . Drak tam ešte stále riadil a nivočil všetko načo pozrel . Keď sme naňho zaútočili , rozhneval sa ešte viac . Pár chlapov dokonca roztrhal . Napríklad tuná , " ukázal na mladíka sediaceho obďaleč ," Alorovi zabil drak otca , kováča Forrina . No nakoniec sme ho predsa len zahnali naspäť do lesa . Nasledujúci deň sme zožali čo zostalo . A ani požatvové slávnosti sa nekonali . Tak to bolo Aron , už chápeš prečo si tu ako na zavolanie ? "

Aron mlčky prikývol .

"Ak som správne pochopil , ponúkaš mi prácu . Tak je ? " spýtal sa . Hostinský schytil korbeľ poriadne sa napil , utrel si penu z úst a odpovedal : " Tak je . " Potriasli si rukami a poriadne sa napili .

III.

Aron sa zobudil a prudko sa posadil . Poobzeral sa po miestnosti , v ktorej spal . Na posteli vedľa jeho spal Yermek , schúlený v čudnom klbku a na sieti zavesenej pred ním spal Niral . Pracoval dlho do noci , tak že nechcel rušiť Lennu a deti a radšej si šiel ľahnúť sem do podkrovia . Aron svižne vyskočil z postele a šiel sa umyť . V kúpeľni bola veľká plechenná vaňa , akú by niralovej rodine mohli závidieť mnohí šlachtici . Voda bola studená a Arona dokonale prebrala . Keď skončil , potichúčky sa vydal k dverám izby . Po strmých drevenných schodoch vkráčal do šenku . Krčma zívala prázdnotou , len za barom stála útla svetlovlasá žena a čistila krígĺe a poháre . Keď Arona zbadala usmiala a kývla mu na pozdrav .

Aron si sadol za bar a pozrel na ňu .

"Ahoj Lenna ." pozdravil .

"Ahoj Aron . Môj muž ešte spí ? " spýtala sa ho . Prikývol . Umytú šálku mu podsunula a z neveľkého džbánu mu naliala mlieko .

"A môžem sa ťa na niečo spýtať ? "

Odpil si z mlieka a pozrel na ňu . "Len smelo ."

"Si tu kvôli tomu ? " kývla smerom k lesu .

"Teraz už áno . "

"Myslím , že môj muž ťa nechcel znepokojovať , no ja som videla čo zostalo z tým odvážlivcov , čo tu boli pred tebou . " vysvetlila .

Aron sa so záujmom spýtal : "Niekto to už skúšal ?" Prikývla . So strachom v tvári pokračovala .

"Nejaký tu už boli . Pravda žiaden nebol z takých ako si ty . A pravda ani jeden neuspel . "

Zamyslel sa . Bol na takéto situácie zvyknutý . Ľudia ho často podceňovali a ľutovali ho . Nechápali , že to čo robí je jeho práca . Nechápali , že to čo robí už robil veľa ráz . No hlavne nechápali ako niekto môže robiť za peniaze to , čo on . Nedali si vysvetliť , že ak to robíte správne a nechybíte pri tom , môžete byť často aj úspešný . No zvykol si . Ak mu dali za úlohu zabiť draka a dobre mu zaplatili , zabil draka a vzal peniaze . Potom odišiel a míňal peniaze kým nenarazil na ďalšieho draka , ktorého hlavu si niekto cenil zlatom . Mal rád nebezpečenstvo a jeho práca ho bola plná .

"Neboj sa , Lenna . Uvidíš , že ja uspejem . " Položila mu ruku na plece a zbadal , že po líci jej steká slza .

"Vieš ako ťa mám rada Aron . A mohol by si ísť zobudiť Nirala ? Chápem , že je unavený , ale otvárame , čo nevidieť . "

IV.

"Ako sa teda dostanem k tomu kováčovi ? " spátal sa Aron a prerušil Nirala , ktorý mu zatiaľ zozbieral všetky informácie o drakovi . Ľudia čo ho naozaj stretli , sa o tom necheli rozprávať a tí čo ich poznajú vedia málo alebo majú dosť vymyslené či prekrútené verzie drakovho opisu . Len vo farbe sa všetci zhodujú - červeno-čierna . Najviac rozdielov bolo vo veľkosti . Ľudia mu predsterali rôzne superlatívy ako napríklad "veľký ako naša krčma " či " vysoký ako tamten strom " . To bol samozrejme nezmysel a Aron si uvedomoval , že takto musí byť pripravený na všetko . To znamenalo , že aj zbrane si musel dať do poriadku . A to znamenalo zájsť za kováčom .

"Veď vravím , že je to hneď tuná . Pôjdeš rovno po ceste a pri veľkej drevenici so šindľovou strechou odbočíš . A na konci tej ulice má mladý Alor , syn nebohého Forrina dielňu . Myslím , že ti pomôže viac ako ochotne . " vysvetlil mu Niral .

Aron si teda zobral svoju výzbroj a vyšiel z krčmy . Leyar bola pomerne veľká dedina a aj preto mala svojho kováča , garbiara či kolára . Domy v dedine boli po väčšine hlinenné so slamennou strechou , len málo bolo drevenných so šindľom . A to boli všetko domy remeselníkov . Jediná stavba v Leyare bola z tehál a to hostinec "Pod starým dubom ." Aron odbočil tam , kde mu poradil Niral a naozaj na konci dediny narazil na dielňu , z ktorej sa ozývali tlmené údery kladiva na železo . Aron podišiel k dverám a zaklopal . Otvoril mu vysoký mladík , celý ufúľaný a spotený . Nedvôverčivo si Arona premeral .

"Kto ste a čo tu chcete ? " vyskočil naňho .

"Volám sa Aron a potrebujem nabrúsiť , či prekuť pár vecí . " povedal . Kováč sa usmial .

"Tak to je iná pesnička . Už som myslel , že je to znova niekto kto mi chce oznámiť , že tiež veľmi ľutuje , že môj otec je mŕtvy . Ak je to takto tak poďte ďalej . " ustúpil a Aron vošiel dnu . Vnútri bolo ohromné teplo a dusno . Miestnosť bola pomerne veľká . Po stenách boli rozvešané kladivá rôznych veľkostí , zavesené vrecia s uhlím a rôzne iné kováčske potreby . V strede stála pec , o ktorú bolo opreté obrovské kladivo . Mladík kynul Aronovi nech sa usadí . "Takže kde máš tie veci ?" spýtal sa . Muž si rozopol plášťa vnútorný obsah vysypal na podlahu . Dýky , hviezdice , šípky a iné kovové predmety sa zosypali na podlahu . Potom si opatrne odpásal meč a podal ho kováčovi zo slovami :

"Ten treba prekuť , majstre . Ostatné len nabrúsiť . A potrebujem to rýchlo . " Kováč chvíľu s úškľabkom hľadel na kopu na zemi a potom ukázal na brúsne kolo obďaleč .

"Tie veci si môžeš nabrúsiť aj sám , nech sa páči . Meč prekujem , neboj sa , teraz aj tak nemám veľa práce . " Aron pozbieral veci zo zeme a preniesol ich ku kolu . Pustil sa do práce . Mladý kováč si dal dole kožennú vestu a odhalil obrovské svaly na ramenách . Strčil Aronov meč do ohňa a nechal ho tam . Osmelil sa pustiť sa s mužom do rozhovoru .

"A smiem sa spýtať , prečo po svete chodí niekto tak ozbrojený ?"

"Pretože ten niekto má v náplni práce zabíjanie . "odpovedal Aron bez okolkov .

"Zabíjanie ? Si nájomný vrah , či ako ? " spýtal sa nedôverčivo mladík .

"Nie , necháp ma zle . Som tu pre tú potvoru , čo riadi tam v lese . " Práve dobrúsil dýky a pustil sa do hviezdic .

"Kvôli drakovi ? Chceš ho zabiť ? " Chlapec už očividne nevenoval práci pozornosť , len so záujmom sledoval Arona .

"Presne tak , zabiť . Richtár mi za ňu sľúbil päťdesiat zlatých . Za taký peniaz sa mi to veruže oplatí . "

"Oplatí ? Prísť o život ? Veď ten drak už pobil aspoň dvadsiatku dedinčanov . "

"Ženy , deti , starci alebo muži , ktorí nikdy zbraň v ruke nedržali . Nebol tu ešte nik , kto by vedel ako naňho . " Dobrúsil hviezdice a začal s šípkami . Mladý kováč sa nad tým zamyslel a povedal :

"Tá potvora mi zabila otca ."

"Viem." povedal Aron .

"Pomsti ho a staň sa mojím priateľom Aron . " Aron mu podal ruku a stisol mu ju .

"Pomstím ho , neboj sa . A tvoje priateľstvo príjmam . Mladý kováč sa otočil a podišiel k peci . Vytiahol Aronov meč , schytil kladivo a začal doň búšiť . Aron skončil s brúsením a naostrené zbrane poukladal do plášťa na svoje miesta . Podišiel ku kováčovi a usadil sa na jednom z vriec s uhlím .

"Ty si toho draka videl , všakže ? " spýtal sa ho .

"Videl , bohužiaľ . V tú noc keď mi zabil otca . Vyrval som jeho telo drakovi z pazúrov . Pozri . " Otočil sa a ukázal Aronovi veľký kus spálenej kože na chrbte . Popálenina sa ťahala cez obidve lopatky a v strede sa skvela jazva , akoby od nejakého pazúra . Aron si ranu pozorne prezrel a šiel si po svoj plášť . Vytiahol z neho malé prešité koženné vrecúško a časť jeho obsahu si vysypal na dlaň . Miestnosťou prešla silná vôňa sušených bylín . Aron vzal do hrnčeka vodu z malého kotlíka na ohni . Vysypal doň byliny a nechal ich chvíľu vylúhovať . Potom elixír precedil cez malý kus látky a vylial ho Alorovi na ranu . Mladý kováč zaskučal od bolesti . Voda bola stále takmer vrelá .

"Nič si na to nedávaj . Tá spálenina potrebuje dýchať . " prerušil kováčovo stonanie . Alor ešte chvíľu držal v tvári bolesť , no po chvíli sa otočil a pozrel na Arona .

"Vďaka , už je to lepšie . " Potom sa pustil do prekúvania meča . Hodnú chvíľu sa vyhňou ozýval zvuk bijceho kladiva a stonajúceho meča . Alor bil do rozžeraveného kovu s vervou a nadšením . Keď skončil , sám šiel meč nabrúsiť a podal ho Aronovi so slovami : " Veľa šťastia bratku . Budeš ho potrebovať . " Aron opustil vyhňu a namieril si to naposledy do Niralovej krčmy .

V.

Onedlho sa o Aronovi dozvedela celá dedina . Skupinky sedliakov či remeselníkov postávali na rohoch a vášnivo preberali Aronove šance na úspech . Pár najbohatších dokonca k sľúbeným päťdesiatim zlatým prihodilo ďalších dvadsať . Taká pláca je pre každého motiváciou ako hrom , preto Aron prípravu nepodceňoval . Až do súmraku sa prechádzal po dedine a hľadal ľudí čo už mali s drakom nejaké to dočinenie . Podľa ich opisov si uhlíkom zakreslil aj jeho približnú podobu . Nakoniec ešte zašiel za Alorom . Mladý kováč mu daroval dlhý kovaný nôž a rozlúčil sa s ním . Potom sa už Aron vrátil do hostinca "Pod starým dubom" kde ho čakali Niral , Lenna a Yermek . Niral sa mu obdivne zadíval do očí .

"Už teraz ti ďakujem , starý priateľu . " Potom vybral z vrecka mešec a podal ho Aronovi .

"Viem ako kážu zvyky . " No Aron mu mešec vrátil zo slovami : "Tebe verím . " Lenna sa rozplakala a hodila sa mu okolo krku . Aron ju objal , no ona sa odtiahla a odbehla preč . Yermek sa naňho usmial , podal mu ruku a povedal : Všetci sa tvária akoby si šiel na smrť . Ešte uvidia čoho si schopný . " Aron ho objal a pošepol mu do ucha : "Ak sa do úsvitu nevrátim , vieš čo máš robiť . " Cigán pritakal . Potom sa už obrátil a prešiel pomedzi stoly až k dverám . Naposledy sa obrátil k priateľom a a zdvihol ruku na rozlúčku . Potom sa už obrátil k dverám a s vrzgotom ich otvoril .

VI .

To čo uvidel pred sebou mu vyrazilo dych . Celá dedina stála pred ním a kričala mu na slávu . Deti stáli vpredu a hádzali mu popod nohy ružové lupene . Tí starší mu kývali na pozdrav a kričali naňho "Do toho drakobijca !" či "Pomsti nás hrdina !" . Keď pomedzi nich prešiel otočil sa zakýval im a potom zamieril k poľnej ceste čo viedla k lesu . Pôda bola na mnohých miestach čierna a obďaleč ležali obhorené konáre či dokonca celé vykácané stromy so spálenou kôrou a listami . V diaľke ešte počul výkriky dedinčanov a to ho povzbudilo . S odvahou vkročil do lesa .

VII.

Obklopovalo ho desivé ticho . Liístie nešušťalo , voda v potoku nezurčala , vtáky neštebotali . V strašnom sa ešte aj ťažko dýchalo , no jeho to neznepokojovalo . Skôr mu to vyhovovalo . V takýchto podmienkach mohol začuť každý zvuk či postrehnuť každý pohyb . Ostražitosť mu narúšala len mierna nervozita . Bol síce zvyknutý na takéto situácie , no nikdy nevedel ako sa drak zachová keď ho zbadá . Vždy mal najradšej keď sa mu podarilo draka zabiť v spánku . Plácu dostal rovnakú , uzanie tiež a pritom všetkom neohrozil vlastný život . No v duchu cítil , že tento drak bdie a cíti nebezpečenstvo . Preto len opatrne postupoval dopredu a nečujne našlapoval . Zrazu zastal . Medzi stromami zbadal vysokú skalnú stenu s veľkám otvorom . Tak veľkým , že by sa tade prepchal i drak . Spozornel . Vedel , že drak môže byť blízko . No v tom ho ovanul zápach aký cítil už mnoho krát . Pach draka . Ak on cíti draka , drak cíti jeho . Preto nemienil strácať čas . Rozbehol sa k otvoru v stene . Pomedzi

konáre sromov ešte prenikali posledné slnečné lúče . Zrazu z otvoru vyletel obrovský červeno-čierny drak a pristál pred Aronom . Zúrivo zreval a vychril z papule obrovskú guľu ohňa . Aron sa svižne uhol a vytasil meč . Rukoväť pevne uchopil a vrhol sa drakovi pod nohy . Drak naň ho s revom zaútočil pazúrom .Aron sa stihol uhnúť no pazúr mu poškrabal rameno . Ihneď sa mu z neho začala valiť krv . Zahnal sa na drakove sthehno a bodol . Mäkká koža povolila a čepeľ sa zaryla hlboko až ku kosti . Drak zreval od bolesti a zatackal sa . Aron sa zaprel do meča a snažil sa ho vytiahnuť . Nešlo to a drak sa vzopäl na zadné . Aron preto ustúpil . Drak vychril daľší prúd ohňa a Aron sa skryl za jednu zo skál . Drak začal skalu opaľovať až kým nebola taká rozhorúčná , že to Aron nevydržal . Vystúpil z poza skaly a drak sa naňho zahnal krídlom . No Aron vytiahol nôž čo mu daroval Alor a presekol mu blanu na krídle . Drak znova zreval, no tento raz sa naňho vrhol hlavou . Aron uskočil a sekol mu po nej . Tvrdé šupiny však nepovolili . Drak sa postavil a vychrlil daľšiu salvu plameňa . Aron sa uhol a s popod plášťa vytiahol pár vrhacích nožov . Prvý hodil drakovi na brucho no ten reflexívne položil do dráhy noža krídlo . Praskla ďalšia blana . Drak zreval a vychril znovu oheň . Aron sa však vrhol vpred , hodil sa k zemi , prekotúľal sa drakovi pod brucho a bodol ho doň . Drak sa znova zatckal no tentoraz padol doluznak . Aron však šikovne vytiahol nôž z drakovho tela a odbehol . Majestátne telo obrovského tvora tam ležalo v lístí a tvor pomaly dodýchával . Aron sa naňho naposledy zahľadel a potom sa otočil . drak však z posledných síl zdvihol jedno z krídel a švihol ním . Ostrý pazúr sa zaryl Aronovi do boku a ten sa od bolesti zviezol na zem .

VIII.

Zobudil sa . Zažmurkal . Nad ním sa skláňala akási známa tvár . Pretrel si oči a posadil sa . Hneď však zacítil prudkú bolesť v boku . Yermek sa naňho usmial a položil mu ruku na plece .

"Sláva Drakobijcovi !" povedal . Aron sa poobzeral a zistil , že leží v jednej z izieb hostinca "Pod starým dubom ."

"Ako som sa sem dostal ?" opýtal sa Yermeka . Cigán prešiel k oknu a odtiahlo závesy . Miestnosť zalialo prudké svetlo .

"Keď si sa dlho nevracal , celá dedina na čele s niralom si myslela , že si už mŕtvy . No ja som to samozrejme bral ako nezmysel . A tak som sa ťa vybral hľadať . Našiel som ťa s rozťatým ramenom a bokom , krvácajúceho v lístí . A pri tebe ležal asi desať ročný drak . Musela to byť riadna fuška , taký mladíci majú plno energie a sú strašne zúriví . " Aron si spomenul na odmenu a hneď sa na ňu aj spýtal . Cigán mu kynul aby sa pozrel k svojím nohám . Ležal pri nich mešec , ktorý mu predtým už Niral ukázal .

"Podaj mi ho . " povedal Yermekovi . Ten ho poslúchol . Aron ho otvoril a s úškľabkom sa zahľadel na zlaté mince vnútri . Potom pozrel na Yermeka .

"Aké mesto je najbližšie Leyaru ? " Cigán sa usmial a odvetil :

"Ak myslíš mesto plné žien , chľastu a hazardu tak je to Noreth . " Aron sa nahlas zasmial .

"Tak teda hor sa do Norethu ! " skríkol .