Projekt Gamatunel

Stretnutie pozemšťanov s mimozemšťanmi.
Filmová história scifi
Píše sa rok 2150. Pozemšťania osídlili už aj planétu Mars, lebo Zem nestačila uživiť desať miliárd ľudí. Na planéte ZEM II, ako ju nazvalo vedenie zjednoteného sveta, zostrojili hviezdolet ANDORIS, aby preskúmal galaxie. V júli 2150 sa má uskutočniť prvá medzigalaktická misia ku galaxii Androméda, ktorá má trvať štyridsať rokov.
Johan s Amandou kráčali večerným mestským parkom. Sem ‒ tam ako iskrička preletela svätojánska muška.
- Ako je tu nádherne, nesadneme si na chvíľku? Akosi ma začínajú pobolievať nohy, - posťažovala sa Amanda a ukázala posunkom ruky na neďalekú lavičku. Johan ju jemne chytil okolo štíhleho pásu.
- Johan, aký bol tvoj chlapčenský sen? ‒ šibalsky na neho zažmurkala dlhými mihalnicami.
- Chcel som byť astronautom, lebo svet hviezd a súhvezdí ma vždy fascinoval. Ty máš rada astronómiu?
- Ja astronómiu zbožňujem. Už ako siedmačka som navštevovala astronomický krúžok... a poviem ti... Veľmi ma to bavilo, ba dokonca mi astronómia pomohla vo výbere môjho budúceho povolania. Teraz pracujem ako dôstojníčka medziplanetárnych liniek.
- Johan, keď tak rozprávame... Mám šancu zúčastniť sa prvej medzigalaktickej misie. Cieľovou stanicou má byť galaxia Androméda a k letu potrebujem partnera, lebo misia má trvať štyridsať rokov. Nechcel by si sa na nej zúčastniť ako môj partner?
Johan bol šokovaný jej požiadavkou : „ Veď ju nepoznám ani týždeň a už mi dáva ponuku k sobášu? “ , preletelo mu hlavou. „ Ale na druhej strane by ma to potešilo. Konečne by sa splnil môj vytúžený sen! “, upokojil svoje myšlienky.
- Kedy sa má uskutočniť misia? ‒ zvedavo na ňu pozrel.
- O dva týždne, - odpovedala pohotovo. ‒ Môžem ťa o niečo požiadať?
- Uhm, - prikývol hlavou na súhlas.
- Zajtra sa má uskutočniť konkurz v budove NASATOUR, na ktorom vyberú posádku hviezdoletu. Mohol by si za mnou prísť do kancelárie povedzme okolo deviatej, čo ty na to?
- A o koľkej sa má uskutočniť konkurz? ‒ usmial sa na ňu.
- O jedenástej, - vyhŕklo z nej.
- Prosím ťa, čo tam budem robiť tak skoro?
- Chcem ťa oboznámiť s otázkami konkurzu! Ja ťa nechcem stratiť, cítim k tebe trochu viac ako len priateľstvo! Ty si totiž môj prvý chlapec! ‒ nadvihla tenké obočie až kdesi pod ofinu. Johan sklopil zrak.
- Dobre teda, čakaj ma o deviatej. Amanda, - premeral si jej nádhernú postavu od hlavy až po päty... ‒ ty si tiež moje prvé dievča, - odpovedal zahanbene.
- Smiem ťa odprevadiť domov?
- Bude mi potešením.
Johana prebudil nádherný spev vtákov, ktorý sa šíril od pootvorených balkónových dverí. Po výdatných raňajkách odišiel za Amandou do kancelárie. Pred NASATOUR-om ho zastavil kybernetický policajt : „ Prosím si vašu identifikačnú kartu! “
- Á, to ste vy, pán Peterson. Amanda mi spomínala, že sa zastavíte. Jej kancelária je na dvanástom poschodí.
- Slečna Amanda, prišiel pán Johan, - upozornila ju pani Pírsová.
- Ďakujem, pošlite ho dnu.
- Konečne si tu, nemohla som sa ťa dočkať, - privítala ho bozkom na líce. Červená uniforma jej nádherne pristala.
- Sadni si, - ponúkla mu miesto v mohutnom kresle obtiahnutom bielou mäkkou koženkou.
- Počítač, prosím si prehľad dnešných otázok konkurzu, - požiadala. „ Prístup k informáciám zamietnutý “
- Ako zamietnutý? Ráno som ti naprogramovala voľný vstup! ‒ pohoršovala sa. Počítač mlčal. Amanda pohotovo vstala s kresla a podišla ku klávesnici. Štíhlym ukazovákom na nej naťukala nejaký kód. „ Prístup k informáciám povolený “, odznelo z počítača. Tieňované okno sa zmenilo na veľkoplošnú obrazovku. Pred očami sa im mihalo nespočetné množstvo písmen a číslic. Operácia trvala asi štyridsať minút.
- Počítač, ďakujem, - obrátila svoju peknú tvár k Johanovi. Miestnosť znovu ožiarilo letné slnko.
- Johan, pochopil si princíp otázok? ‒ vyčítavo na neho pozrela.
- Ani veľmi nie, - nahodil nenápadný úsmev na tenkých perách.
- Johan, veď je to také jednoduché!
- Len sa nerozčuľuj. Pochopil som to až veľmi dobre. Chcel som si ťa trochu doberať, - upokojil ju pohladením po chrbte.
- Ty šibal jeden!
- Slečna Amanda, je čas ísť na konkurz, - vystríhala ju pani Pírsová.
- Ďakujem, už sme boli na odchode, - obaja vstali z kresla. Prešli dlhou chodbou do vedľajšej miestnosti. Podobala sa veľkej kinosále. Ostatní účastníci už sedeli v červených kreslách.
Konkurz trval päťdesiat minút. Johan s Amandou sa vrátili späť do kancelárie. Sadli si do kresla ako zamilovaný párik. Akonáhle Johan objal Amandu, v počítači niečo zašramotilo. Vytrhla sa mu z objatia a sťa laň pribehla k počítaču.
- Už máme výsledky konkurzu, - zažiarili jej oči veľkou radosťou.
- Ako sme dopadli? ‒ horel nedočkavosťou. Amanda začala čítať : „ Vážená slečna Prestonová a pán Peterson, blahoželáme Vám k získaniu najvyššieho počtu bodov. Počítač Vás vybral ako najschopnejších respondentov na funkciu kapitána a veliteľa hviezdnej flotily hviezdoletu ANDORIS. O dva týždne Vás čakajú na raketovej základni GALAXIS na Zemi II. S pozdravom ostáva Renhart Hábler, generálny riaditeľ spoločnosti NASATOUR. Prajem Vám šťastný let “.
Dva týždne ubehli ako voda. Johan a Amanda prišli k štartovacej dráhe raketoplánu GALAKTIKA, ktorý ich vyviezol na ZEM II. Biomobilom sa priviezli na raketovú základňu GALAXIS. Pred vstupnou bránou ich už čakal kybernetický policajt. „ Pán Peterson a slečna Prestonová, mám príkaz, aby som vás doviedol k pánovi prezidentovi raketovej základne. Prosím, nasledujte ma “. Vošli do podzemného tunela. Vyšiel im v ústrety menší, prešedivelý pán okrúhlej tváre.
- Vítam vás na raketovej základni GALAXIS. Moje meno je Ervín Wásner, - podal im tučnú ruku na privítanie.
- Dúfam, že na ďalekej ceste stretnete mimozemskú civilizáciu, ktorá nám pomôže zdokonaliť našu techniku a rozvinie medzigalaktickú spoluprácu. Už dlhé roky vysielame do vesmíru signály, ale odpovedí sa nemôžeme dočkať. Preto sme pristúpili k inému riešeniu, a to vyslať do vesmíru ľudskú posádku, - pousmial sa na Amandu a vyprevadil ich k hviezdoletu.
- Tiež dúfam, že tú mimozemskú civilizáciu stretneme, - opätovala mu úsmev.
- Tak teda... prajem vám šťastnú cestu.
Johan s Amandou sa vyviezli rýchlovýťahom na najvyššie poschodie, kde bola ich kajuta. Osemdesiatmetrový hviezdolet bol vyrobený z ľahkej zliatiny veľkej pevnosti, aby nenarúšal gravitačné polia planét pri jeho štarte.
Zo základne GALAXIS odštartovali o štrnástej hodine pozemského času. Vzďaľovali sa od Zeme II obrovskou rýchlosťou.
- Pán veliteľ, náš hviezdolet už opustil slnečnú sústavu, - podal hlásenie hlavný palubný inžinier.
- Zapnite fotónové motory, - prikázal Johan hlavnému technikovi. ANDORIS prekonal rýchlosť svetla niekoľkonásobne. Na veľkej obrazovke nebolo vidieť žiadne súhvezdie. Vôkol panovala hlboká tma.
- Pán Denis, pripravte spustenie medzigalaktickej skokovej brány, - nariadil mu. „ Nebezpečenstvo explózie “. Zaznel varovný hlas z počítača. Johan si všimol na obrazovke iba silnú modrú žiaru... ANDORIS sa roztrieštil na mikroúlomky.
- - -
- Konečne sa preberajú, - oznámil to Strip kapitánovi záchranárskeho tímu. Prvý sa prebral Johan,
- Kde som to? ‒ obzeral sa okolo seba. Miestnosť vyzerala ako operačná sála.
- Si na planéte Altair, tretia obežnica druhého slnka galaxie Androméda. Váš hviezdolet nevydržal medzigalaktickú skokovú bránu. Moje meno je Strip Saixon a som členom záchranárskeho tímu planéty Altair, - predstavil sa mu.
- Johan Peterson, veliteľ hviezdoletu ANDORIS... vlastne bol som. Kde je kapitánka Prestonová? ‒ pýtal sa vystrašeným hlasom.
- Je v poriadku. Leží na vedľajšom lôžku.
- A čo ostatní členovia posádky?
- Je mi ľúto... nemohli sme im pomôcť.
- Ty a kapitánka Prestonová ste mali veľké šťastie. Vaše vymrštené telá zachytila naša sonda vracajúca sa z ďalekej púte. Konečne sa prebrala aj Amanda. Vyzerala oveľa krajšie, ako keď ju videl naposledy.
- Johan, čo sa to stalo?
- Náš hviezdolet explodoval. Teraz sme na planéte Altair. Dovoľ, aby som ti predstavil nášho ošetrovateľa.
- Strip Saixon, člen záchranárskeho tímu, - podal jej ruku. Podišla k nemu a uklonila sa.
- Náš kapitán mi prikázal, aby som vás k nemu priviedol. Prosím, nasledujte ma. Prešli elipsovitou chodbou a vošli do jedných dverí. Vyšiel im v ústrety štíhly a vysoký muž s mierne zvlnenými čiernymi vlasmi. Jeho podlhovastá tvár žiarila nesmiernou radosťou.
- Vítam vás na planéte Altair. Sme potomkami Atlantíďanov, ktorí niekedy v minulosti žili na planéte Zem. Volám sa Pier Atlantis.
- Veľmi radi by sme spolupracovali s planétami Zem a Zem II. Práve včera sme dokončili náš nový projekt Gamatunel.
- Čo je to Gamatunel? ‒ nechápala Amanda.
- Gamatunel pracuje na princípe rozkladu a zhmotňovania molekúl, čiže obrovské vzdialenosti prekonáme za pár sekúnd. Stačí mi naťukať súradnice planéty, na ktorej chcem byť a za pár sekúnd som tam. Uvediem jednoduchý príklad. Planéta Altair je vzdialená od Zeme 2,5 milióna svetelných rokov a Gamatunelom prekonám túto vzdialenosť za päť sekúnd, - vysvetlil im ich nový projekt.
- To je neuveriteľné! ‒ neudržala výkrik radosti.
- Teraz poďte za mnou, - ukázal rukou na nenápadné dvere po jeho pravici. Vošli do miestnosti plnej farebných svetielok a gombíkov. Pier štíhlym ukazovákom naťukal na nenápadnej klávesnici súradnice planéty Zem. Aké bolo ich prekvapenie keď sa ocitli na planéte Zem.

Slavomír Majcher

Slavomír Majcher

Diskusia

seli
Hmmm. Je to také trošku jednoduché, až detinské, povedala by som. A chýba tomu.... napätie, gradácia, akcia. A niektoré časti sú trošku zvláštne, napr. na prvý medzihviezdny či dokonca medzigalaktický let sa posádka vyberá dva týždne pred odletom počas 50 minútového konkurzu, ktorý vyhrá niekto, kto si chvíľku predtým pozrel otázky, z toho jeden ani nikdy predtým nič také nerobil (ak to bol vtip tak sa ospravedlňujem, nepochopila som), celá misia sa koná, lebo nikdy nijaký kontakt s mimozemšťanmi nebol, a my ho už fakt chceme, nech nám pomôžu atď. A prečo to malo trvať 40 rokov, keď tam skákali? A keď sa mi to rozpadlo, to akože tí Atlanťania zhrabli ich tých dvoch viac-menej neporušených z voľného priestoru? Atď. Body nedávam žiadne, lebo popravde neviem, čo si mám o tom myslieť. :-)
19.11.2007
marcus
Usmevna poviedka, teda aspon co sa technickych veci tyka. Neviem preco si nepouzival ".. " ale - .. - . Zauijmavy bol rozhovor v parku. Astrologiu ( ci co to bolo ) miluju obaja hehe... a potom veta si moj prvy chlapec... hmm neviem ale predpokladam ze dievcina ma nieco po 20 - kezde pracuje v tom .. onom tak mi to pride divne. A unho tiez.. mozno este viac :-)) Predpokladam ze cely ten komplex v ktorom boli bol jednou velkou bublikou kde boli vytvorene podmienky pre zivot.... Bez urazky ale ten konkurz na prvy let niekde do inej galaxie, bol dost trapny. potom to ze letia niekolko nasobnou rychlostou svetla... nechapme preco by im to trvalo 40 rokov.... no nic .. Zaver uplny amicky happy end.. ale pokus to bol pekny. dal som 6
19.11.2007
marcus
seli: kurnik prebehla si ma.. chcel som byt prvy :-)))
19.11.2007
seli
plepáč, nabudúce budem písať pomalšie, babenko moje :-)
19.11.2007
jurinko
Neuveritelne. Nieco tak (detinske uz tu padlo) stupidne som uz dlho necital. To bolo jak z Rodokapsu alebo takej nejakej hovadiny. Rychle sipy, prvy pribeh: "Ahoj Cervenacku, ja jsem Mirek Dusin, budeme spolu kamaradit?" "Ano, kamarade." "Haha" "Hehe"... priatelstvo na zivot a na smrt. Styl pisania bol presne takyto, oni prisli, mali nieco urobit a urobili to, nijake rozmyslanie, nic hlbsie. Posledne dve vety boli neuveritelne zle. "Pier štíhlym ukazovákom naťukal na nenápadnej klávesnici súradnice planéty Zem. Aké bolo ich prekvapenie keď sa ocitli na planéte Zem." PREKVAPENIE? Ake prekvapenie? co? kde? Nechapem, ze marcus tomu dal 6. Ja za zrejmy amaterizmus nemozem dat lepsie ako 2 (nie 1, lebo tam aspon neboli gramaticke chyby, co sa zas ceni). Takze 2
19.11.2007
jurinko
Ale samozrejme na vsetkom sa da pracovat. Takze ak autor na sebe bude makat, kludne moze dospiet do stadia, ze jeho diela budu citatelne. Nenechaj sa odradit mojim prispevkom. Len viac rozmyslaj pri pisani. A samozrejme vela citaj :-)
19.11.2007
SARS
Naivita by mi nevadila ak by si vynechal vetu o svadbe (v anime je bezne, ze 16 rocne dievcata valcia na mechoch a cestuju skrz celu galaxiu). Ten konkurz, totalna sarada, akoby to niekto vopred vybavil ;). Osobne mi vadila zapletka a hlavne zaver. Az urazlivo dedinske, bez gradacie, zaujmu. NIC! btw: Pripomenulo mi to anime Voices of a distant star, lenze to je lepsiej kvality
19.11.2007
žjuvka
Je to pekné, dosť startrekovité, aj tam je to o misiách, kreslách a tlačítkach, ktoré pod chvíľou svetielkujú. Najmä tie tlačítka. Také scifi jr. Ale dalo sa, tvorba dialógov tu má veľký potenciál, no a opisy.... niekedy menej je viac. Najmä ak nejde o opis činmi. Všetko sa nedá definovať podľa toho, ako to vyzerá. Väčšinou. Takže veľa šťastia, nech o tebe ešte počujeme.
19.11.2007
marcus
juri: dal som 6 z jedineho dovodu. Aj ked to bolo uplne naivne , a bez akcie, gradacie a bez uplne vsetkeho, aj napriek tomu to povazujem za lepsiu poviedku ako tie predosle. Toho sa aspon ako poviedka tvarilo a dokonca aj vyzeralo. Malo to zaciatok, stred, koniec aj ked... no ... ale snaha bola, dokonca gramaticke chyby temer ziadne. Takze ak autor porozmysla prida akciu a napatie tak by z toho mohla byt celkom dobra poviedka.
19.11.2007
jurinko
No hej, v podstate to bola poviedka, ale taka zla, ze iba za to, ze je to poviedka by som tomu nedal taku dobru znamku. Ale rozhodne to bolo v poslednej dobe niekde okolo priemeru, takze povedzme, ze to chapem..
19.11.2007
m3
Cakal som nejake strasne ironicke ukoncenie, ale fakt nechcem byt hnusny.4 (za:"Ty šibal jeden!",,,,,)
19.11.2007
Slavomír Majcher
Ďakujem Vám za slova chváli, ale aj za slova kritiky. Potešilo ma, že moja poviedka sa stala tak trochu zaujimavou témou dnešného dňa.
19.11.2007
marcus
Co sa stalo ? Slnko vyslo na zapade?. Autor sa zapojil do diskusie .. To sa tu uz dlho nestalo.
Tak Slavo, mohol by si objasnit svoj vek :-)) ( bez urazky)
JURI: ja to hodnotenie beriem ako flexibilne, ono sa to neda ani brat ako pevne lebo to by tu potom boli same 1-7 a to 7 by boli asi tie uplne najlepsie diela co sa tu objavili. Pretoze 10 by brala hotova knoha pred tlacou... A myslim si ze komentare su aj tak lepsim meradlom ako to cislo ktore si tam kazdy autor vie sam naklikat....
20.11.2007
Slavomír Majcher
Markus si znedavý na môj vek? Kto je zvedavý bude skoro starý! Mám vek aký mám,ale pod dvadsať to nebude. Ak si myslíš,že ja som si naťukal nejaké číslo ohodnotenia tak to sa veľmi mýliš!
20.11.2007
marcus
:-)) ok takze vek taky aky sme predpokladali. Takze moja 6 v hodnoteni je v pohode.
K tym naklikaniam hodnotenie to nebolo mierene na teba ale vseobecne. :-)
20.11.2007
žjuvka
m3, ja práve za "Ty šibal jeden!" dávam 8/10. Inak zdravím autora....
20.11.2007
Saťo
stupidne? urcite nie, najivne to skor, ale ja by som radsej ostal pri jednoduche. Vcelku sa mi paci sposob uvazovania autora, a dalo by sa povedat ze sa mi to citalo prijemne. staic len pisat viac a viac a ja osobne v tom vidim buducnost. Casom kazdy zacne viac rozvyjat pridavat dlhsie opisy, clenitejsie dialogy. Podla mna to je prirodzeny vyvoj, pokial sa clovek vyslovene nesustredi na to aby to nerobil. Cize: ides psavnym smerom (cesta do inej galaxie je vzdy spravny smer) len pokracuj dalej, no dnes to bolo len na 5/10.
20.11.2007
m3
to autor:sorry ,ale ja ti ten vek neverim.....alebo je tu este jedna moznost, boh vie co si cital..jezis len to neber v zlom,, proste je to tak sladucke ze sa mi z toho lepi klavesnica.
20.11.2007
SARS
Júúú, zdravím autora, to sa tu nestáva! (2marcus: s tým slnkom si mi pripomenul najkratšiu Asimovovu poviedku ;). Väčšinou sa mesiac hádame o vysvetlení nedokonečenej parapsychologickej poviedky a skončime u "počkáme na vysvetlenie od autora", ktorý sa nikdy neukázal. Slavo (autor sa mi zdá príliš neosobné), malá rada do budúcna (podľa priemerej doby medzi pridaním a vydaním poviedky aj do minula ;) pointa, snaž sa o originalitu a aj úderovosť, veď vieš čo mám namysli ;).
20.11.2007
Slavomír Majcher
Ahoj žjuvka, si strašne milá a veľmi pekne Ti ďakujem za pozdrav. Onedlho bude na tejto stránke vydaná aj moja druhá poviedka a myslím, že bude trochu vydarenejšia.
20.11.2007
žjuvka
Milý autor, kedykoľvek! Vy tvoriví ste totiž jediné, čo nám tu zostáva, náš stred vesmíru, naša aréna, naše všetko. A ak ťa baví písať, máme bonus naviac. Len Tak Ďalej....
21.11.2007
xius
Žjuvka je strašne milá... chlap, nie? ;)
24.11.2007
xius
Okeej, tak ja som to precital... a umm, vynorila sa mi jedna asociacia, ktora to imho cele dokonale vystihne: teletubbies. :)
25.11.2007
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.