Dcéra

Príbeh o mágii, o večnom boji, bolesti a hodnotách... Dúfam, že sa vám to bude páčiť...
Podporte scifi.sk
„Prečo plačeš?“
„Neplačem,“ zaklamala nepresvedčivo Taira, keď spoznala Malikov chrapľavý hlas.
„Ale no tak,“ povedal láskavo, podišiel k nej a jemne jej nadvihol bradu. Tentoraz mu to dovolila. „Všetky rany sa raz zahoja,“ pokračoval a naďalej sa jej pozeral do uplakaných zelených očí, ktoré teraz pripomínali malé horské plesá, ktoré mal tak rád.
Podráždene skrivila nos a vytrhla si hlavu z jeho dlane. Neznášala, keď jej niekto pripomínal jej zranenia.
„Nemala by si byť až tak vzdorovitá, Taira,“ nadhodil sa smiechom. „Vidíš, kam ťa to doviedlo.“
Neodpovedala. Nemala mu na to čo povedať.
Obišiel ju a skúseným zrakom sa pozrel na jej chrbát, ktorý bol poprepletaný jemnými, no hlbokými ranami od biča.
„Niečo ti na to dám, ale to je naposledy,“ povedal potichu a dotkol sa miesta, kde ešte ráno boli malé zárodky anjelských krídel. Zalapala po dychu od ostrej bolesti, ktorú jej tým vyvolal.
„Už ma nebaví sem každý týždeň behať a dávať ti do poriadku tvoje zranenia.“ Taira naďalej mlčala. Dávno si uvedomila, že nemá zmysel mu stále dookola opakovať, že ako potomok anjela si nemôže dovoliť tak ľahko podľahnúť Zlu, aj keby ju to malo stáť život.
Malik vybral z vrecka na páse liečivé masti a jednu otvoril. Nabral z nej lepkavej hmoty na dva prsty a bez varovania ich priložil k jednej, potom k druhej lopatke poznačenej ranami hlbokými až po kosť.
Taira bolestivo vykríkla a kolená sa jej podlomili. Bola by spadla na kolená a hneď nato by sa schúlila do klbka ‒ do polohy, v akej presnívala deväť mesiacov v bruchu svojej ľudskej matky, no pevné reťaze na vzpažených rukách jej to nedovolili. Zahryzla si do pier v snahe umlčať výkrik a do očí sa jej nahnali slzy. Naprázdno preglgla a vyčerpane sklonila hlavu.
„Koľký pár to už bol? Dvadsiaty?“ ozval sa opäť Malik nevšímajúc si jej bolesť a pokračoval v nanášaní krému aj na ostatné, už nie tak hlboké rany. „Že ťa to ešte baví. Krídla ti jednoducho nenechajú ‒ to si vyhoď z hlavy.“
„Nechápeš tomu,“ povedala s bolesťou cez pevne stisnuté zuby.
„Tak mi to vysvetli.“
„Tomu by si aj tak nepochopil,“ vydýchla namáhavo a zasnene privrela oči.
„Niečo si začala, tak to aj dokonči!“ Do hlasu sa mu na okamih vkradlo podráždenie a Taire to na chvíľku pripomenulo vyšetrovateľov, ku ktorým ju každý deň na pár hodín vodili v snahe dozvedieť sa od nej nejaké informácie, ktoré by im mohli pomôcť uprostred zúriacej vojny.
Miestnosťou sa rozľahol jeho smiech, akoby si spomenul na dobrý vtip. „No tak, som zvedavý.“
Rozhodla sa odpovedať: „Je to symbol. Znak, kto som. Kam patrím,“ ozvala sa pomaly so značnou námahou.
„Či skôr tvoja snaha privolať pomoc. Myslíš si, že neviem, že krídla vám, miešancom, slúžia ako maják, ktorý sa dá hocikde vystopovať?“ Opäť sa zasmial, tentoraz ale škodoradostne a drsne. „Máš tú smolu, že nie si čistá. Vtedy by odrezanie krídel nestačilo. Bola by si dávno mŕtva a u svojich. No ty, poloanjel - poločlovek, bytosť s krídlami anjela a dušou človeka, jedna z prvých hybridov, si teraz tu. V Pevnosti. Sama. Bez svojich anjelských ochrancov slabá a zraniteľná...“ prehovoril pomalým, zlomyseľným tónom plným nenávisti a odporu.
„Odkiaľ to všetko vieš?“ vykríkla Taira zmetene a vystrašene zároveň.
„Viem toho viac,“ nedal sa odbiť Malik a pokračoval, „Viem o tvojej matke. Viem, že zaplatila životom za takú drzosť, akou kedysi bolo milovať anjela a mať s ním dokonca dieťa. Viem, že za trošku úcty od tvojho otca by si spravila čokoľvek. Viem, že nebyť neho, už dávno by si to vzdala a podriadila sa Zlu.“
„To nie je pravda!“ vykríkla a po lícach jej začali stekať slzy veľké ako hrachy a nehlučne dopadali na zem k jej nohám.
„Ale je, všetko je to pravda. To preto teraz reveš ako malé decko, ktorým vlastne aj si,“ zavrčal Malik a vyšiel spoza jej chrbta, aby naňho videla. Opäť jej chytil chvejúcu sa bradu do ruky a surovo ju donútil sa naňho pozrieť, keď to nespravila dobrovoľne. S pohŕdaním v očiach sa jej zahľadel do uplakaných očí a uškrnul sa.
Suverénny výraz z tváre mu však rýchlo vystriedalo znepokojenie a dokonca náznak strachu. O sekundu Taira začula z chodby akýsi hluk a streľbu a uškrnula sa pre zmenu ona.
Za chvíľu sa ťažké kovové dvere rozleteli akoby boli z papiera a vo dverách sa objavila zakrvavená silueta muža s dvoma nádhernými krídlami, teraz zastriekanými od krvi zabitých nepriateľov.
Malik sa na chvíľu zarazene usmial a začal sa premieňať do svojej skutočnej podoby. Zväčšil sa, rýchlo rastúce svaly, ktoré sa z ničoho nič zjavili, mu roztrhali tričko, spod nohavíc vykukol rozdvojený hadí chvost a nohy sa zmenili na masívne kopytá.
Taira vykríkla od prekvapenia. Ešte nikdy nevidela skutočného démona a na okamih ju objala panika. No anjel vo dverách sa len ticho zasmial, spoza chrbta vytiahol strieborný samopal a vystrieľal do zaskočeného a nepripraveného démona celý zásobník. Hlava a trup bytosti, o ktorej si Taira celých šesť mesiacov myslela, že je zdravotník, sa premenili na kašu a mŕtve telo sa jej bezvládne zrútilo pod nohy.
Anjel podišiel do cely a Taira v ňom spoznala otca. Uľavene sa naňho usmiala a pozdravila ho.
No on namiesto objatia vytiahol ďalšiu zo svojich zbraní, tentoraz malú pištoľ s rukoväťou posiatou drobnými krížikmi svojich obetí a namieril jej ju na hruď.
Tvár sa mu skrivila od hnevu a precedil cez zuby jediné slovo: „Zradkyňa!“
Zreničky sa jej od prekvapenia naširoko roztiahli, zalapala po dychu a jemne vykríkla, keď sa jej guľka prevŕtala hrudným košom a skončila v protiľahlej stene. Nechápavo naňho pozrela. S pohŕdaním jej hľadel do očí, presne tak isto ako len pred chvíľkou Malik a po chvíľke si odpľul k jej nohám.
Obrátil sa smerom na odchod, no zastavili ho posledné slová umierajúcej dcéry. Obzrel sa za ňou a pohľad mu klesol k mŕtvemu telu démona, ktorému tak naivne naletela. Jej krv sa pomaly miesila s tou jeho. Smutne prižmúril oči a zo zvyku za sebou zatvoril dvere. Vedel, že tie slová ho budú strašiť strašne dlho, tak dlho, dokiaľ ich nadobro nevyženie z hlavy svojou prácou.
S krvavou penou okolo úst z posledných síl zašepkala: „Vraciam sa k tebe, mama.“

Kizmin

Kizmin

Diskusia

xius
Strasne slubne to vyzeralo. (specialne ak som prave dopozeral Devilmana :)) Ale od "Nechapes tomu" to slo dolu vodou. Spravne je to "nechapes to" a "tomu" sa viaze s "nerozumiet", teda "nerozumies tomu". Okej, vam to tak mozno neznie, ale ak to viete, vas jazykovy cit sa skruca v krcoch... Rozhovor, kym bol plny naznakov, bol fajn, ked ale zacal Malik opakovat fakty, len tak, pre oko citatela, vyznelo to strojene. A finale? To si ZIADALO suboj a nie len puf puf, koniec... skoda, si to odflakol, clovece. :) Ale potencial to malo...
18.02.2008
SARS
Mne osobne sa to veľmi páčilo, možno pretože mi to pripomínalo nejaké anime (mám podozrenie že to sem poslal môj kamoš, i keď asi to písala žena - mno, on píše také veci o láske a ženách ;). A xius, nie je namieste hodnotiť gramatičnosť dialógov. Tie úvodzovky tam nie sú prenič zanič. IMHO práve v priamej reči je potrebné používať také výrazy. Veď normálne spisovne hovorí tak učiteľka slovenčiny. Napríklad moje postavy v mluve používajú mnoho nespisovných výrazov, čechyzmov a prevzatých slov, ktoré lepšie vyjadrujú ich osobnosť.
18.02.2008
Maijro
nuz priznam sa zacalo to dobre... velmi dobre... ale ten koniec... zvykol som si, ze poviedky vychadzajuce v poslednej dobe postradaju aspon naznak pointy (ale aspon nieco, co posunie hodnotu poviedky aspon kusok nahor), ale v tejto to vyzeralo naozaj slubne... ale ako hovoril Xius, od toho useku to islo dolu vodou... hodit tam nejaku pointu (trochu vacsi pribeh) a bolo by to naozaj dobre citanie
18.02.2008
xius
SARS: No ano, mas pravdu, ze postavy v priamej reci vobec nemusia dodrziavat cistu a dokonalu slovencinu. :) Ja som len akosi cakal od nej, ze je to ticha intelektualka, ktora taketo preslapy nerobi. :P Ale nj, v priamej reci na to pravo ma.
18.02.2008
Kizmin
Xius: ta moja priama rec co ti neda pokoj bolo myslene len ako zart-parodia na jednu profku...ale v poho. ale aj tak, v gramatike som na bode mrazu, takze s tymi preslapmi si uplne mimo :)
Maijro: bola tam myslena pointa...staci trosku hladat... pomocka:tyka sa to viac postoju anjela nez cinnosti demona :)
18.02.2008
55555
mna osobne to na zaciatku velmi zaujalo. Bolo to uzasne, pointu mozno tusim, ale nebudem pisat. Aj ked som trocha sklamana, ze to nebolo trochu dlhsie, ale to samozrejme vobec neovplyvnuje kvalitu poviedky. Dala som 9
19.02.2008
jurinko
Ja som nepochopil, preco by mala byt akoze zradkyna. Ale inac to bolo dobre, aj ked anjeli by asi nemali mat pohlavie (vid Dogma :-)). "nechapes to / nerozumies tomu" ma velmi vytaca aj v realnom zivote, takze to neodpustim ani v priamej reci.. Poviedka ako celok bola podla mna slusnym predkrmom k vybornemu dielu z tohoto sveta. Dal som 7
20.02.2008
Kizmin
Jurinko: gŕŕŕ, asi by som mala vymyslat menej narocne pointy... nic v zlom... (sice tato prisla tak akosi sama od seba... :) ) vtip bol v tom ze ona NEBOLA zradkyna, to si len on myslel a ani sa neunuval si to overit...-to je cast pointy... zbytok je este stale v hre :) zaujimalo by ma, kto na to pride... alebo sa aspon priblizi... ;) viem ze som to nespravila prave najlahsie v tomto smere, ale to uz som ja... ;)
20.02.2008
jurinko
No ako to, ze zradkyna pravdepodobne nebola, na to som prisiel, ale dolezite je tiez vediet, preco si to on myslel... Lebo len tak nazvat niekoho zradcom z roztopase je pomerne malo caste. Takze nechapem jeho motivy, cim padom nechapem pointu.. A inak pokial viem (Dogma :-)), tak anjeli ked pridu o kridla sa stanu ludmi... Suvisi to?
20.02.2008
Kizmin
jurinko: nerada ta sklamem ale nevim co je to Dogma :( -asi nejaky film??? takze asi nic. Áááá, trhá mi to srdce, ale prezradím ti teda ako som to celeémyslela: išlo mi tam o to, že anjel chcel jednoducho eliminovať každého, kto by mohol byt čo i lenpotencionálna hrozba. Bez ohľadu na to, či je to jeho dcéra, či ktokoľvek iný. A preto bol vlastne TAKÝ ISTÝ ako ten démon, torý to má, vrámci "zaužívaných" trdícií v popise práce... To preto mal anjel tam na konci rovnaký pohľad v očiach ako démon. Boli úplne rovnaký...
20.02.2008
jurinko
jj, dogma je film... ahaa, cize filozoficka zalezitost.. dobro a zlo neexistuje, resp. nie je ciernobielo urcene, vsetko ma aspekty oboch, odtiene sedej a podobne... hmm, zaujimave, len som to tam bohuzial nevidel tak jasne :-)
21.02.2008
xius
To zial nikto. Take pointy nie su pointami. Pointa ma tresnut do oci. Ak nechas nieco medzi riadkami, skvele, potesis tu malu mnozinu, ktora si to uvedomi, alebo si mysli, ze si uvedomila... ale pointa ma BACIT! (nie je umenim napisat pointu, ktoru nepochopi nikto)
21.02.2008
Kizmin
Xius: OK, nabuduce, (ak budem mat dakedy cas...) napisem nieco kde to bude okatejsie - alebo sa o to aspon pokusim :-) Diky vsetkym za rady... :-) snad mi to nejako pomoze ;-)
21.02.2008
SARS
Úprimne môžem povedať, že som pointu našiel i pochopil, ale nechápem jedinej veci: Čo viedlo Tairu do Pevnosti? resp. čím skočila na špek démonovi Malikovi (predposledná veta). Snaď nám to autorka objasní v ďalšom príbehu z vojny anielov a démonov (a stále mi to pripomína Angel Sanctuary).
21.02.2008
Maijro
nemyslim si, ze to je zle napisane s tou pointou (hoci teda ani ja som ju na prvykrat nepochopil... teda skor som v tom hladal nieco hlbsie, iba ako to, ze nebola zradkyna)... ale rozhodne tam bolo zamlcanych (zrejme umyselne) viac faktov, ktore tam chybali a tym padom miatli (tada aspon mna)... pointa nemusi priamo byt do oci, ale mala by byt viditelna pri citani (aspon medzi riadkami)... take jednoduche zapletky, v ktorych clovek najde pointu uz pri prvych riadkoch su onicom... to chce odhalovat veci postupne v celom texte
21.02.2008
jurinko
Inak, aj ked to mozno pripomina nejake anime (Angel Sanctuary som nevidel), aj tak si myslim, ze by dalsia poviedka z tohto sveta mohla byt zaujimava. A pointa je aspon podla mojho chapania nejaky zaverecny dejovy zvrat / vysvetlenie, najlepsie nieco take, co posunie cely doteraz citany dej do noveho svetla (trosku take fejtonove principy, zda sa mi). Takze naozaj rafinovane vpliest nieco ine, nie pointu :-)
21.02.2008
Filther
no napriek vsetkemu co tu uz padlo, mne sa to pacilo. bolo to zaujimave a vacsinu casu som len tapal v neistote ohladom deja. to mam velmi rad. taky pribeh ma chyti a nepusti kym neskonci. takze super. no ale ta pointa bola trochu osemetna. v podstate som ju pochopil aj bez vysvetlenia ale mohla si tam dat este jednu dve vety, ktore by to dokreslili. dal som 8
25.02.2008
jurinko
Pocujte, ako alebo kde sa da zistit, kedy bude dalsia poviedka? Lebo mam jednu v zasobniku uz asi mesiac a vzhladom na to, ze sa tu uz minimalne dva tyzdne nic nove neobjavilo, tak mi pride, ze za tym musi byt nejaka chyba alebo co..
07.03.2008
SARS
Pošli mail Šaňovi :). Možno si nájde čas na opísanie asi tak dva mesiace po uverejnení tvojej poviedky ;).
09.03.2008
Stano Lacko
SARS: Uznam, nie je to bohvieco, ale nemusis byt na sana hruby. Ja som rad, ze scifi existuje v takejto podobe aspon nejako. Viem si predstavit, ze by mohol fungovat aj inak, ale proste nope cas. No je to na vas, potrebujeme nasledovnikov, lebo my to bohuzial uz akosi nestihame a ver ze mi to je velmi luto takehoto projektu akym je scifi.sk
09.03.2008
SARS
Sorry za iróniu, nechcel som nikoho uraziť, iba nováčikou poučiť ako to skutočne chodí na scifi.sk. PS: Dúfajme, že šaňo sa z víkendovej chatovice rýchlo pozbiera a postne aspoň štyri poviedky.
10.03.2008
jurinko
Ocuj SARS, ty vyzeras, ze si so Sanom v kontakte, vsak mu dohovor :-)
10.03.2008
SARS
...z chatovice, ktorej som sa nezučastnil. Nemám na neho kontakt skúsim sa opýtať kámošov, ale asi nepochodím (sú s časom na tom podobne ako šaňo).
11.03.2008
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.