Denník vraha - Časť 2.
Doviedol ma až na en cintorín. Otvoril som malé dvierka, a vošiel som dnu. Odrazu ma naplnil taký príjemný pocit, zohrial ma od tej ukrutnej zimy. Bolo to úžasné. Cintorín je obyčajne odporné miesto. No tentoraz nie!
24.12.1345
Sny boli nezvyčajne ťažké, no zároveň bezduché. Keď spím, tak sa mi prihovárajú všetci čo nemajú pokoj. No tento raz sa mi prihovorila len jedna jediná duša. Nechcelo sa mi veriť že práve v tejto chvíli nikto nezomrel. Bolo to jasné. Nejaká ohromne silná duša vošla do mojich snov, a vyhnala všetky ostatne. Bola tam len ona a ja. Z jej pocitov a túžob som pochopil že to bola žena. Po chvíli sa mi zjavila úplne. Krásna žena, možno panna, stála tam iba v priehľadnom pyžame, videl som jej krásne a zvodné rysy. Chcel som s ňou splynúť, ešte nikdy som nič podobné nezažil.
Chcel som sa dotýkať jej tela, a bozkávať sladko červené pery. Bolo to šialené, a vzrušujúce. Triasol som sa ako nikdy. Netriasol som sa keď som videl skazu sveta ani smrť detí ale toto bolo iné a zmyselné.
Pomaly sa ku mne približovala. Každým krokom mi bilo viac a viac srdce. Moje pocity to prestávali zvládať. Chcel som ju, musel som ju mať, držať a, šepkať jej do ucha tie hriešne veci.
Keď už bola pri mne, nahla sa a ticho povedala:
„Bakh Well Cintorín.“
Prestal som dýchať. Bola to láska? Či túžby našich tiel. A čo je vlastne láska?
Zodvihla ruku, položila ju na moju hruď. Jej dotyky boli také ľahké, a magické. Nevidel som v nej len krásu, ale aj nevinnosť a mnoho pocitov, ktoré som mal len v srdci.
Táto chvíľa trvala večne, dokým jej neuveriteľne krásny pohľad pohltil strach a bolesť. Z očí je tiekli slzy, a z hrudi jej vytekala teplá krv. Plakala. Strašne ma to bolelo, Nechápal som, akoby mi vytrhli srdce, a plakal som s ňou. Spadla na zem, vzal som ju do náručia.
„Nie, zostaň tu so mnou.“ V posledných okamihoch som pochopil že ona je to prečo žijem, prečo dýcham.
Na studenej dlážke som ju pevne držal v mojom náručí. Kaluž krvi bola čoraz väčšia.
jej krásne, a teplé ruky stratili svoj zmysel. Boli studené. Ako to len bolelo.
Pozrela sa na mňa a z posledných síl povedala:
„Bakh Well Cintorín“. A tak odišiel jej duch, spolu s mojím srdcom...
***
Ráno som sa zobudil neskoro. Stále ma čosi bolelo v hrudi.
Prečo? Vravel som si. Nikdy som necítil lásku, a teraz som o ňu prišiel. Dalo mi to silu. Nepoznal som ju ani nikdy v živote nevidel. A vedel som že je mŕtva, no išiel by som za samotným bohom aby som si ju vypýtal späť. Celý život ma učili aby som zahnal nemŕtvych späť do pekla. A teraz chcem spraviť niečo čo sa prieči tým najstarším zákonom života a smrti. Veď kto si to všimne...boh?...Pán pekiel?...pochyboval som o ich pozornosti k tomuto svetu. Veď ja to nerobím pre nich. Možno ani nič iné neviem robiť, preto ma to naplňuje.
Ako môže byť niekto taký silný, že zmení môj pohľad na svet. Bol som zničený, len jedná noc, jedna jediná.
Pozbieral som sa a, vstal som z postele, ešte som cítil jej nežnú ruku na svojej hrudi.
Vzal som brašnu. Vzal som všetko nič som tam nenechával.
V živote som na tomto mieste nebol no vedel som, kde je ten cintorín. Pocity a srdce ma k tomu miestu viedli.
Musel som nechať beštiu tohto baru na pokoji, nevedel som prestať myslieť na tú noc.
Potichu som vyšiel von. Stepp ešte asi spal. Krajina bola celá zahalená v snehu, akosi som tu krásu začal vnímať pozorne. Včera som prešiel tým istím miestom a vyzeralo podobne no dneska sa mi zdá krajšie.
Pri dlhej ceste som sa ani raz nepozrel pred seba, pozeral som sa len na chodník, ktorý ma viedol.
Doviedol ma až na en cintorín. Otvoril som malé dvierka, a vošiel som dnu. Odrazu ma naplnil taký príjemný pocit, zohrial ma od tej ukrutnej zimy. Bolo to úžasné. Cintorín je obyčajne odporné miesto. No tentoraz nie!
Celý cintorín bol zaviatí snehom. Krásny biely koberec lemoval staré hrobky. Sem-tam som započul žblnkot neďalekého potoka. Ja vrah beštií, som toho hoden?
Možno je to odplata za moje skutky, ale popravde ešte som žiadnu beštiu nezabil.
Tak čo bol zmysel toho všetkého?
Pobral som sa za srdcom. Obchádzal som náhrobníky, a hľadal meno.
Po chvíli som nič nenašiel. Sadol som si na lavičku pri potoku, a počúval jeho žblnkot. Odrazu sa mi rozbúchalo srdce. A tam stála ona. V tom istom pyžame ako v mojom sne. Bola ešte krajšia. Prišiel som k nej.
„Ja...ja.“ Nevedel som čo povedať. Chytila ma za ruku, a začala hovoriť:
Bol to vrah. Vrah Tieňo-had.
V podvečer v prítmí, telo i život, vzal mi.
Po slepých uličkách túla sa tento vrah.
Zastav ho, znič ho! Premeň ho v prach.
Otázka ľahká, odpoveď ťažká.
Nájdi jeho kožu, nech jeho skutky už nič
nezmôžu!
Jej verše nemŕtvej zanikli, a aj krása sveta. Už opäť bola zem ťažká. Jej slová som si zapamätal. Bol tu opäť zmysel bojovať, no tento raz nie z povinnosti, ale z lásky k neznámej. aspoň som si to tak myslel. Bol som presvedčený, že za vraždou tejto ženy, a dcér Sttepa stojí jeden a ten istý vrah. Pátranie po vrahovi sa začalo. Musel som vyzvedať každého, koho som mohol. Nebolo tu veľa ľudí. To bolo mojou výhodou, ale ich strach a nenávisť ku mne som pociťoval hneď ako som vošiel tu do tohto mesta.
Odchádzal som z cintorína a, cítil som ako na mňa vyčkáva. Niekto s nečistou dušou.
Vyšiel som z cintorína a on tam už stál.
oskar123511
Diskusia
jurinko
Suhlasim. Ale stale take akesi nerozpisane a kostrbate. Sem tam gramaticke chyby, ciarky. A stale to ide malo do hlbky. Ale oproti prvemu dielu omnoho lepsie. Dal som 4
22.12.2008
Suhlasim. Ale stale take akesi nerozpisane a kostrbate. Sem tam gramaticke chyby, ciarky. A stale to ide malo do hlbky. Ale oproti prvemu dielu omnoho lepsie. Dal som 4
22.12.2008
Domenus
a mňa by zaujímalo prečo moja nebola odsúhlasená... mám ju tu už asi 12 dní a nič...
22.12.2008
a mňa by zaujímalo prečo moja nebola odsúhlasená... mám ju tu už asi 12 dní a nič...
22.12.2008
žjuvka
Lebo na infarkt to práve nebolo, ibaže lepšie ako minule. Jedno ma však zaujalo, tá báseň. Doteraz v podobných dielach mimo môj priezor, ale teraz.... A potom že básnické formy v dnešnej dobre upadajú. Čo tak nabudúce zvoľniť verš, poviedka by tým mohla získať pár bodov navyše.
22.12.2008
Lebo na infarkt to práve nebolo, ibaže lepšie ako minule. Jedno ma však zaujalo, tá báseň. Doteraz v podobných dielach mimo môj priezor, ale teraz.... A potom že básnické formy v dnešnej dobre upadajú. Čo tak nabudúce zvoľniť verš, poviedka by tým mohla získať pár bodov navyše.
22.12.2008
zabka
som rada ze je vobec pokracovanie....je pravda ze tam boli nejake chybicky a ako by ta niekto o 2 rano zobudil, sfackal a povedal pis.....trosku naivne ale zijeme
22.12.2008
som rada ze je vobec pokracovanie....je pravda ze tam boli nejake chybicky a ako by ta niekto o 2 rano zobudil, sfackal a povedal pis.....trosku naivne ale zijeme
22.12.2008
draculin
Asi vazne lepsie,ale stale take..nijake?Pisanie z prvej osoby mi tu pripominali LSD automaticke pisanie take popularne v 60-tych rokoch..ktore je vsak problem pochopit ak si clovek predtym nelizne nejaku lysohlavku :) Z prvej osoby mozes opisovat dej,alebo to co je v poviedke - myslienkove pochody,co ale niekedy zvadza k prapodivnemu zvatlaniu,kde sa citatel len strati a velmi to nezaujme.Chyba tomu nejaky dej ci zapletka a ak tam je, je to velmi dobre skryte.Nehovoriac o tom,ze myslienky typu \"co je laska\" sice ludom behaju medzi usami,ale takto napisane posobia ako hrozne klise.Mozno by pomohlo aj napisat trosku viac naraz-pisat po dvoch normostrankach nestoji za vela a hlavne aj autor urcite strati nejaku kontinuitu.
Domenus - asi si na cakacke,takze trpezlivost.Poviedky pribudaju jedna kazdy tyzden,takze podla toho kolko je este pred tebou musis vydrzat...
29.12.2008
Asi vazne lepsie,ale stale take..nijake?Pisanie z prvej osoby mi tu pripominali LSD automaticke pisanie take popularne v 60-tych rokoch..ktore je vsak problem pochopit ak si clovek predtym nelizne nejaku lysohlavku :) Z prvej osoby mozes opisovat dej,alebo to co je v poviedke - myslienkove pochody,co ale niekedy zvadza k prapodivnemu zvatlaniu,kde sa citatel len strati a velmi to nezaujme.Chyba tomu nejaky dej ci zapletka a ak tam je, je to velmi dobre skryte.Nehovoriac o tom,ze myslienky typu \"co je laska\" sice ludom behaju medzi usami,ale takto napisane posobia ako hrozne klise.Mozno by pomohlo aj napisat trosku viac naraz-pisat po dvoch normostrankach nestoji za vela a hlavne aj autor urcite strati nejaku kontinuitu.
Domenus - asi si na cakacke,takze trpezlivost.Poviedky pribudaju jedna kazdy tyzden,takze podla toho kolko je este pred tebou musis vydrzat...
29.12.2008