Grrrvrrng sa ponáhľal. Už takmer päť minút meškal na svoju hodinu a jeho majster bol jedným z najprísnejších učiteľov. Grrrvrrng sa prepletal neuveriteľne zaľudnenými uličkami, v ktorých sa miešali nielen mnohé rasy uvažujúcich Ľudí z rôznych kútov sveta, ale aj obrovské množstvo Zvierat, Tvorov a inej hávede, ktorá sa s normálnymi Ľuďmi takmer ani nemohla porovnávať. Všade v uliciach vládol neuveriteľný chaos. Ľudia sa pohybovali miestami doslova jeden na druhom, zvieratá mečali, bľačali a všemožné rasy Ľudí do toho škriekali a volali svojimi domovskými jazykmi.

Ale aj keď bol chaos na uliciach takmer neopísateľný, predsalen sa zdalo, že Ľudia, Zvery a dokonca aj Tvory sa snažia mladému kňazovi z Rádu Otvorenia Udalosti uhýbať, ako sa len dá. Je pravda, že Grrrvrrng niekedy musel privolať na pomoc Silu Vetra, aby preletel ponad najzapchatejšie úseky, ale zďaleka nemal takú komplikovanú cestu, akú by mal obyčajný smrteľník. Aj tomu vďačil za to, že na svoju hodinu dorazil iba dvanásť minút po začiatku. Majster Hrrngzvóg sa síce veľmi mračil, ale napokon Grrrvrrnga ospravedlnil bez väčších problémov. Grrrvrrng sa zaradil do radu čakajúcich Mladších Kňazov a snažil sa viac na seba neupútať majstrovu nevraživú pozornosť.

Grrrvrrngova skupina mala niečo vyše troch tisíc členov, bola to jedna z najmenších skupín zasvätenia, ale zato jedna z najdôležitejších. Pri samotnej Udalosti stála táto skupina najbližšie Portálu, zvanému tiež Priechod do Sveta. Grrrvrrng si, ostatne ako vždy, pri nástupe spomenul na svojho otca, ktorý bol tiež Kňazom Udalosti. Ten mu rozprával o priebehu Vyvolávacej Ceremónie všetko, čo vedel a práve on v ňom prebudil túžbu stať sa raz naozajstným Zasväteným.

Zasvätení boli najvyššou kastou v zložitom systéme Spoločenstva. Riadili celý spoločenský život, zastávali najvyššie funkcie na úradoch a vôbec rozhodovali o všetkom, čo sa v Spoločenstve dialo. Ako jediní mali magické schopnosti, čo len upevňovalo ich moc. Vďaka magickým schopnostiam spomedzi nich Rada vyberala najschopnejšie a najnadanejšie deti už v útlom veku, aby sa v niektorej škole pripravovali na Udalosť a študovali mágiu.

Udalosť, alebo ako ju nazývali niektoré iné kultúry, Veľká Udalosť, bola v živote všetkých obyvateľov Grrrvrrngovho sveta naozaj najočakávanejšou a najzávažnejšou udalosťou vôbec. Nikto sa nepamätá, ako sa všetci Ľudia, Zvery a Tvory dostali do Vyhnanstva, ale všetci vedia, že aj keď je toto ich momentálny domov, kedysi, pred mnohými a mnohými generáciami, žili niekde inde. Na povrchu. Videli svetlo. Videli nekonečno. Nie iba tunel, ktorý sa tiahne od Portálu, ktorým sa končil, až niekam za obzor a drvivá väčšina jeho obyvateľov z neho za celý život neuvidí ani tisícinu. Nik už nevie, čo za katastrofu zahnalo všetko živé sem do tunelov, kedy sa všetci museli prispôsobiť jeden druhému a naučiť sa žiť spolu, Ľudia, Zvery aj Tvory pohromade. Isté je len to, že sa tak stalo tak neuveriteľne dávno, tak dávno, až už niektorí začínajú spochybňovať tradičné verzie a zopár jedincov dokonca tvrdí, že vo Vyhnanstve žili od nepamäti a iba potreba Starých vymýšľať si príbehy na dobrú noc im nanútila povesti o živote Vonku.

Jedno je isté. Grrrvrrng svojmu otcovi veril. Jeho otec sa celý život pripravoval na česť, ktorú by zakúsil, keby sa práve jeho generácii pošťastilo vidieť Udalosť naživo. Udalosť však nevyslyšala jeho prosby. Keďže prichádzala priemerne štyrikrát za osem generácií, pokojne sa mohlo stať, že Grrrvrrngov otec, aj keď sa na Ňu celý život poctivo pripravoval, nezažil ani jednu, zatiaľčo Grrrvrrngov prastarý otec zažil za svoj život hneď tri. Pravdepodobnosť bola skrátka neúprosná. Niekomu nadelila viac, inému menej, ale v priemere to stále vychádzalo rovnako. Jedna udalosť na dve generácie. Preto sa aj každá generácia, jej najbystrejší chlapci a dievčatá, prejavujúce najviac magického talentu, pripravovala na príchod Udalosti čo najsvedomitejšie.

A preto aj Majster Hrrngzvóg nemal rád nedochvíľnosť.

Grrrvrrng študoval za kňaza od útleho detstva. Jeho otec bol jedným z najlepších Kňazov, akých Spoločenstvo malo, ale bohužiaľ zomrel skôr, než by sa dožil Udalosti. Jeho syn teda pokračoval v rodinnom diele a mimoriadne svedomito sa pripravoval na svoju neistú úlohu pri otváraní Portálu do skutočného sveta Vonku, aby mohla loď s Vyvolenými prejsť na druhú stranu. Ak by za svoj život Udalosť nezažil, tešilo ho aspoň pomyslenie na to, že šanca, že niektorý z jeho synov by ju zažil na vlastnej koži, sa zvyšuje.

A tak stál tu. A počúval slová Majstra Hrrngzvóga. Ten práve rozprával úvod pre nových žiakov, ktorý Grrrvrrng už toľkokrát počul. Grrrvrrng bol zároveň hrdý aj nešťastný, že je členom Otváracej Čaty, skupiny, ktorá mala otvoriť Portál. Na jednej strane bolo úžasné, že sa ako jeden z mála dostane vyslovene na dosah bráne do skutočného sveta. Sveta, z ktorého pochádzajú, sveta, kam sa raz všetci vrátia, len čo im tí, ktorí odišli, pripravia cestu. Na druhej strane to bola obrovská zodpovednosť. Musel byť k dispozícii stále. Nemal čas na nič. Nikto presne nevedel, kedy Udalosť príde. Bolo rovnako možné, že príde zajtra, ako aj to, že prídu dve alebo tri až nasledujúcu generáciu. Ustavičný tlak a nemožnosť vlastného života Grrrvrrnga sužovali. Asi pred polrokom si našiel úžasnú frajerku. Bola síce Auiskyňa, ale to Grrrvrrngovi vôbec neprekážalo. Jeho vlastná matka bola miešanka a Grrrvrrng nevidel dôvod, prečo by jeho žena nemohla byť inej rasy, než je on sám. Bol tu však jeden problém.

Regule Rádu nedovoľovali svetské vzťahy.

Jeho otec bol výnimka. Dosiahol tak vysoké postavenie v rámci Rádu, že dostal od Najvyššieho Kňaza povolenie uzavrieť svetský zväzok.

Grrrvrrng bol však ešte vlastne len začiatočník. Poznal síce presne svoju úlohu pri Udalosti, nevedel ale takmer nič o Ráde a jeho pravidlách.

Iba pred rokom zložil skúšky a stal sa z obyčajného, aj keď nadaného, Laika Novicom, skutočným členom Rádu.

A meškal, pretože s Uiainťou strávil viac času, než pôvodne plánoval.

Teraz iba tŕpol, aby to Majster Hrrngzvóg nezistil.

Ale Majster Hrrngzvóg začal úplne inak a úplne nečakane.

“Milovaní! Novici a Novicky, Kňazi a Kňažky! Možno si niektorí z Vás všimli, že v poslednej dobe omnoho viac vanú Vetry smerom k Portálu. Možno si dokonca niektorí z Vás všimli pohybu zeme pod Vašimi nohami, pričom Vlny Zeme smerujú k Portálu, podobne ako Vetry Osudu. My Majstri sme už dlhú dobu sledovali znamenia a teraz Vám vieme povedať neuveriteľnú správu.”

Nastalo takmer úplné ticho. Majster Hrrngzvóg pokračoval:

“Udalosť sa blíži!”

Ťažko sa dá opísať neuveriteľná radosť, ktorá zavládla v tej obrovskej sále. Každý novic, každý kňaz, celý svoj život dúfal v to, že práve jeho generácia bude tá, ktorá zažije tú veľkú Udalosť. Obrad, na ktorý sa pripravovali tak veľa krát a často takmer celý život. A zrazu je tu! Udalosť. Možnosť spojiť sa so svetom, v ktorom podľa legiend žili celý ten čas predtým. Nikto nevedel, či otvárajú bránu do skutočného sveta, sveta minulého, alebo sveta paralelného. Nikto sa o to nezaujímal. Jednoducho otvorili Portál a obrovské množstvo z nich sa dostalo do Zasľúbenej Zeme. Do Zeme blahobytu a večnej krásy. Do Zeme, z ktorej pochádzali. Do Zeme, do ktorej patria.

Jediný jeden z 3000 Novicov a Kňazov sa netešil.

Grrrvrrng sedel v kúte a vôbec nevnímal, čo sa okolo neho deje. Vedel, čo obnáša jeho úloha pri obrade. Viac ako tri štvrtiny všetkých Kňazov, ktorí otvárali Portál, prešli na druhú stranu. Nemohli inak. Jednoducho ich Koráb Spásy vzal so sebou. Koráb Spásy. Celý čas tú obrovskú masu, na ktorej boli navešané státisíce tých, ktorí by chceli prejsť na druhú stranu, nikto nevolal nijako ináč. Akurát Grrrvrrng o tom teraz pochyboval. Myslel na Uianťou a jej zamatové pery, ktoré už nikdy neochutná. Myslel na všetko, čo nechá za sebou a nebude môcť vrátiť. Myslel na to, ako jej dá vedieť, že to, na čo sa tak dlho tešil a čoho sa v poslednej dobe desil, sa naozaj stane.

Nemal na výber. Nemal jej ako dať vedieť. Majster Hrrngzvóg nechal svojich žiakov nejaký čas radovať sa, ale potom nastúpil o to tvrdší režim. Najbližší týždeň sa nemohol Grrrvrrng a ani nijaký z jeho spolužiakov vôbec uvoľniť. Udalosť sa rýchlo blížila. Už aj tí, ktorí neboli príliš vnímaví na zmeny prostredia, cítili, že sa niečo deje. Častokrát sa len tak zdvihol poryv Vetra, smerujúci k Portálu. Zem sa chvela stále častejšie a stále silnejšie. Majster Hrrngzvóg začal byť omnoho nervóznejší, než obvykle, čo znamenalo viac cvičenia a omnoho viac perfekcionizmu na hodinách. Všetci chodili ako v snách. Niečo viselo vo vzduchu.

Druhý týždeň prišlo skúšanie obradu priamo pri Portáli.

Grrrvrrng, aj keď za uplynulé dva týždne nemal príliš čas rozmýšľať nad svojim osobným životom, sa predsalen neubránil povzdychu, keď si uvedomil, že už o necelý mesiac dá svojej milovanej poslednýkrát zbohom. Práve na tomto obradnom, svätom mieste na ňu myslel najviac.

Mesiac ubehol ako voda.

Prostredie sa zmenilo takmer na nepoznanie. Vetry Osudu vanuli ako víchrica a zdalo sa, že neprestajne. Zem sa chvela bez zastávky vo dne v noci, vzdúvala sa ako more a vzduch bol nabitý mágiou. Dokonca aj Zvery a Tvory ju cítili, chápali, že sa deje niečo neuveriteľne silné a dôležité.

Grrrvrrng už viac ako mesiac nevidel Uianťou a bol z toho zúfalejší, ako kedykoľvek predtým. Pri Portáli sa zhromažďovali obrovské zástupy Ľudí, Zvierat a Tvorov, ktoré celé dni len čakali, kedy Udalosť vypukne.

Aj keď sa Grrrvrrng dostatočne nesústredil na samotné prípravy na Udalosť, musel uznať, že tak veľkolepú organizáciu ešte nikdy nevidel. Až po obzor sa tiahli zástupy zvedavcov, ktorí sa prišli pozrieť. Samotných Kňazov, ktorí boli zoradení do kruhu okolo Portálu, bolo tak veľa, že Grrrvrrng by si nikdy nepomyslel, že toľko členov Spoločenstva patrí ku kňazskému povolaniu. Nevidel koniec Portálu, nevidel koniec kruhu, ktorý okolo Portálu Kňazi utvorili, ale bolo mu jasné, že ten kruh je dokonalý a je zložený z dokonale pripravených Zasvätených.

Nemal čas na nič.

Párkrát uvažoval nad tým, že pôjde Uianťou aspoň naposledy pozdraviť, ale počas celého mesiaca nemal ani sekundu voľného času. Dokonca sa pokúšal nepozorovane ujsť, ale magické oko Majstra Hrrngzvóga ho okamžite prinútilo tento hlúpy plán opustiť.

Celý mesiac iba skúšali Obrad Otvorenia.

Jednu noc, keď sa už takmer vykradol z tábora Novicov, zrazu nastal neobyčajný hluk a všetci naokolo povstávali. Keď Grrrvrrng videl, čo vonku robia Vetry Osudu za spúšť, bol rád, že kňazská dedina je v závetrí a pod strechou.

V ten večer sa spustila Iniciácia Obradu.

Grrrvrrng stál v rade spolu s ostatnými Novicmi, ruky vystreté pred seba smerom niekam v diaľke sa strácajúcemu Portálu a už druhý deň drmolil Vyvolávacie Zaklínadlo. Novici boli od Portálu omnoho ďalej, než skúsenejší a starší Kňazi, ale ako im Majster Hrrngzvóg neustále pripomínal: “Pri obrade má aj najmenšia iskrička mágie svoju úlohu.”

Stáť s vystretými rukami v neprestajne búšiacich poryvoch Vetrov Osudu a na zúriacej pôde bolo neuveriteľne namáhavé, ale bolo mu jasné, že to stojí za to.

Potom to uvidel.

Koráb Spásy nielen, že zapĺňal celé Podzemie. On ho prekračoval. On ho formoval a rozťahoval na svoju šírku. Zdalo sa, že neprejde už ani o centimeter. Ale Podzemie sa vždy nejako natiahlo, uhlo a prispôsobilo, aby Koráb Spásy mohol prejsť. A blížil sa. Grrrvrrng to vnímal obzvlášť silne. Stál v prvej rade Novicov, nie ďaleko od Portálu, keď sa Portál začal otvárať. Najprv sa v strede zeme objavil malý otvor. Vetry Osudu sa prehnali ponad Portál a začali doslova zavýjať. Z malého otvoru Portálu sálalo svetlo. Svetlo, aké Grrrvrrng ešte nikdy nevidel. Nadpozemské, krásne, beloskvúce. Koráb Spásy bol stále ešte príliš ďaleko. Grrrvrrng však začal rozoznávať postavy, ktoré sa naň snažili vydriapať. Drvivá väčšina ich hneď spadla. Grrrvrrng sa sústredil na zaklínadlo na otvorenie Portálu. Portál poslúchol spojenú silu státisícov Kňazov a Novicov a postupne sa otváral čoraz viac a viac. Koráb Spásy bol už celkom blízko. Až keď stál takmer pri ňom, si Grrrvrrng uvedomil jeho gigantické rozmery. Jeho výška sa nedala odhadnúť. Grrrvrrng nevidel až na vrchol. Dĺžka bola úplne nepredstaviteľná, ale ak by sa to nebál odhadnúť, Grrrvrrng by povedal, že musí byť omnoho dlhší ako vysoký. Vyzeral ako obrovský valec, ktorého stena siaha až do oblakov.

A na tej stene boli navešané stovky tisícov tiel Ľudí, Zvierat a Tvorov, ktorí sa chceli dostať do Zasľúbenej Zeme.

Vtedy ju Grrrvrrng uvidel!

Pomedzi nepredstaviteľný dav na neho mávala Uianťou! Naťahovala za ním ruky a on vedel, že ona sa cez Portál dostane. Bola vyvolená, mala odísť a už sa nikdy nevrátiť. A on mohol odísť tiež! Odísť s ňou a byť s ňou navždy v Dokonalej Krajine!

Grrrvrrng sa sústredil na svoje magické schopnosti a vyletel tú nepredstaviteľnú výšku Korábu práve vtedy, keď sa prova zvoľna ponorila do božského svetla otvoreného Portálu. Pristál na jednej z palúb vedľa svojej milovanej. Svetlo sa blížilo. Chytil ju za ruku. Spolu sa ponorili do dokonalého svetla.

Leteli prázdnotou. Dlho. Grrrvrrng mal pocit, že sa to nikdy neskončí.

Dopadli aj s Korábom do blankytne modrej vody a tá vysoko vyšplechla. V novom svete bolo toľko svetla! Chvíľu trvalo, kým si Grrrvrrngove oči naň zvykli. Grrvrrng sa pozrel nad seba a v diaľke, aká sa zdala nemožná, uvidel zvoľna sa zatvárajúci Portál. Objal Uianťou. Voda ich obklopila v zbesilom spenenom víre. Nemohla im ublížiť. Boli spolu navždy.

***

Nenápadne vyzerajúci muž v šedom obleku dopísal a odoslal SMSku, spláchol a vrátil sa do práce. Dobre sa vysrať nie je nikdy zlé.

Modrá voda ešte chvíľu vírila, potom sa ustálila. Svetlo zhaslo. Na záchode zostala tma.