Piate ročné obdobie - skaza (recenzia)
Prešlo pekných pár ročných období, kým sa objavilo to Piate od N. K. Jemisin v slovenčine. Prináša temnotu, chaos a košatý príbeh, tkaný pre náročného čitateľa.
Dlhá a tŕnistá bola cesta slovenského prekladu knihy Piate ročné obdobie. Plánované vydanie sa niekoľkokrát presunulo (korona, ekonomika...), ale našťastie ho vydavateľstvo Lindeni nehodilo do priepasti mŕtvych projektov.
Piate ročné obdobie je v kruhu fanúšikov žánrovej literatúry pomerne známym dielom, keďže v Čechách ju stihli vydať pred koronou. Okrem toho aj u nás sa sledujú rôzne zahraničné ocenenia a rebríčky popularity, tak nemohla ujsť pozornosti čitateľov. V roku 2016 získal román jednu z najdôležitejších žánrových cien – Hugo Award – a postupne pribudlo cez desať nominácií: Locus, Nebula, World Fantasy a ďalšie. Je úvodným dielom výnimočnej trilógie Zlomená zem, ktorá jediná môže o sebe prehlásiť: čo diel, to Hugo.
Zaslúžene? Pravdepodobne. Možno. Áno. Nie. Asi. Neviem. Ale… Určite.
A nie, nejdem jej upierať ocenenie ani chrliť síru, ani zadupať do zeme. Len sa pokúšam demonštrovať dojmy – buď si ju od začiatku zamilujete, alebo ju budete neznášať.
Autorka N. K. Jemisin nás zavedie do sveta, čiastočne povedomého a zároveň iného a cudzieho, kde ľudia prežívajú na kontinente nazvanom Nehybnosť.
Predstavte si miesto, kde zemetrasenia a sopečné erupcie sú na dennom poriadku. A teraz si predstavte skupinu ľudí, orogenikov, so schopnosťou vnímať seizmickú aktivitu. Dokážu ovládať rôzne druhy energií, pomocou ktorých môžu otrasy utlmiť či naopak vyvolať. Túto schopnosť, nazývanú orogenéza, človek nezíska výcvikom, musí sa s ňou narodiť. Za výnimočným talentom stoja gény. Vďaka nim má orogenik o jeden zmyslový orgán naviac. Už malé dieťa môže byť pre svoje okolie nebezpečné, tak sa ho musí čo najskôr naučiť ovládať. Lenže… kým sa deti naučia chodiť, párkrát sa potknú. Keď sa potkne orogenik, následky bývajú smrteľné. Niet divu, že sa ich obyčajní ľudia boja a pristupujú k nim ako inkvizícia k bosorkám.
A práve to je hlavným námetom — príbehom na povrchu. Spoznávame podivný, krutý svet, prísne kastovú spoločnosť a najmä život orogenikov. Dej sa krúti v troch líniách, s hlavnými protagonistami vždy v inom prostredí a iného veku, čo dáva čitateľovi komplexný pohľad na ich život. Pod povrchom sa však skrýva omnoho viac. Kdesi medzi riadkami vrú udalosti ríše. K tomu autorka prihadzuje tajomné omrvinky a návnady. Obelisky, geódy, kameňožrútov... Láka čitateľa stále hlbšie.
Je to dar, ak nás robí lepšími. Je to prekliatie, ak dopustíme, aby nás to zničilo.
Zlomok deja prezradí anotácia, ale naozaj len taký malý úlomok, že môže vyvolať nesprávne očakávania. Spomínané tri strašné veci sú východzím bodom iba pre hlavnú líniu, zhoda s počtom príbehových línií je náhodná. Ani pád Sanze, ani červená prasklina do deja priamo nevstupujú, iba dotvárajú prostredie. Ani v jednej z línií sa čitateľ neocitne v centre katastrof a nebude skúmať príčiny či hľadať vinníka, pretože v prvom diele ide o iné.
Aktívnou súčasťou je až tretia strašná vec, smrť syna a únos dcéry, čím sa vytvoril motív pre hlavnú líniu — Essun sa vydá nájsť dcéru. Ale aj v tomto prípade pozor na očakávania. Kto sa bude tešiť na nejakú konkrétnu činnosť a akciu spojenú s hľadaním, dočká sa sklamania. Hľadanie ustupuje do úzadia jednak preto, že svet príliš veľa možností, čo by hlavná postava mohla spraviť, neposkytuje. A jednak preto, že stredobodom je Essun, orogenička žijúca mimo rádu a teraz už aj mimo komu, teda komunity. Svoj talent musela tajiť, inak by neprežila. Miestami sa s ňou ťažko sympatizuje, ale získa aspoň pochopenie.
Damaya v druhej línii je neobyčajné dieťa obyčajných rodičov. Cez jej osobu spoznávame detstvo a výcvik orogenikov, aj úlohu ríšskych strážcov.
Tretia línia patrí Syenit. Ona je vycvičená a praktizujúca orogenička a plnohodnotná členka rádu, niekde na polceste k najvyššiemu stupňu. Jej úlohou je pomáhať udržiavať krajinu stabilnú a plodiť ďalších orogenikov.
V každej línii sa nájde zopár dôležitých „omrviniek“; predpokladám, že budujú základ pre ďalší diel.
Autorka upúta aj po remeselnej stránke. Spracovaním posunula príbeh na ďalší level. Je zaujímavé, že u nej fungujú aj tie literárne figúry, čo u iných škrípu.
Hneď v prológu zaujme rozprávaním v takzvanej „druhej osobe“. V podstate ide o štandardného rozprávača, ktorý rozprávanie smeruje na adresáta, takže neformuluje text všeobecne, ale pre niekoho určitého, ako pri písaní listov. Alebo pri gamebookoch, adresovaných čitateľovi.
V druhej osobe plynie línia s Essun, ktorá je zároveň aj príjemcom, čo pôsobí dosť divne. Z hľadiska čitateľa to vyzerá, že rozprávač napovedá priamo Essun, čo robí, hoci ona by to mala vedieť, keď to práve robí. Rozprávanie v prítomnom čase nepomáha, vylučuje možnosť, že zabudla. Forma rozhodne zaujme, ale má svoje negatíva – sťažuje orientáciu v úplne neznámom prostredí. Kým si na rozprávanie zvyknete, tak odpútava pozornosť od detailov a pri čítaní omína.
Apropo, prológ. Prológ obvykle poskytuje čitateľovi nejakú tú kotvu v priestore, čase a načrtne súvisiace udalosti. Zvykne byť odrazovým mostíkom, ale tentoraz v ňom mnoho vecí nedáva zmysel. Pomôže s vyobrazením krajiny a potom nechá čitateľa v chaose. Pochopenie príde postupne so spoznávaním sveta. Oplatí sa ho znova prečítať, keď už vieme „vo co go“, teda na záver.
Začnime koncom sveta, čo povieš? Nech to už máme za sebou a môžeme sa presunúť k zaujímavejším veciam.
Okrem toho je román naozaj netradične zostavený. Autorka bravúrne strieda línie, dá sa v nich poľahky zorientovať, jednotlivé časti sú optimálne dlhé a ukončené bez drastického seku. Vlastne celá kniha je jedno veľké neobvyklé puzzle. Kapitoly vlastne tvoria dieliky – v rámci línie sa rýchlo pospájajú, ale až na konci, keď „zapadne“ posledný kúsok, sa ukáže kompletný obraz v celom rozsahu. Nepodstatné detaily z pozadia naberú na váhe a línie sa spoja. Až tam bude zrejmé, čo sa dialo pod povrchom a ešte pod ním, v príprave na ďalší diel. Občas som kvôli tomu škrípala zubami, ale je to geniálne. Štýlom geniálne iba raz, myslím, že každý ďalší autor s takto namixovaným obsahom dostane odo mňa tú najspodnejšiu policu v knižnici, alebo rovno pivničné mreže. Ale tentoraz sa mi to páčilo. Pripomína mi to štýl podania Blair Witch – prvýkrát to bolo super, potom už nie.
Knihu uzatvárajú dve prílohy. Prvá s dejepisným okienkom so zoznamom všetkých piatych období prináša viac detailov o svete. Priznávam sa, toto ma nebavilo. Bolo by zaujímavejšie nalistovať prílohu vtedy, keď sa dané obdobie spomínalo v texte. Druhá príloha je slovník používaných pojmov – ak máte pocit, že sa v deji strácate, skúste sem nazrieť. Ja som si v závere trochu ponadávala, že mi vôbec nenapadlo nejaký zoznam hľadať.
Rozmýšľam, komu by som knihu odporučila… Máte radi záhady? Zvláštne svety? Skúste túto. Ale pozor. Nie je to komfortné čítanie. Je temné, kontroverzné a autorka sa s čitateľom doslova pohráva. Kniha je pre tých, ktorí radi objavujú fakty postupne, bavia ich „aha“ momenty, stavajú na náznakoch. Komu nevadí, že význam niektorých prvkov sa odhalí až neskôr, čaká ho zaslúžená odmena :)
Zhrnutie: Každé zhrnutie by bolo len drobným zlomkom a vieme, ako dopadla anotácia. Vraví sa, že diabol sa ukrýva v detailoch. Tu to platí dvojnásobne, je ich naozaj veľa. Dielo je jedinečné vrstvami obsahu, spracovaním, a aj spôsobom, akým donúti čitateľa k spolupráci. Chceš pointu? Tak čítaj!
Už len dodám, že koniec síce uzatvára jednu etapu, ale otvára inú – vstup do druhej časti.
V roku 2002 absolvovala spisovateľský workshop Viable Paradise, bola členkou bostonskej spisovateľskej skupiny BRAWLers a od roku 2010 aj skupiny kritikov fantastiky Altered Fluid.
Ako autorka vstúpila do žánru v roku 2004 poviedkou L'Alchimista. Následne publikovala niekoľko viac-menej úspešných kratších textov (pozn.: do dnešného dňa 26 poviedok). Z nich najviac zaujala poviedka Non-Zero Probabilities, ktorá sa dostala do finále cien Nebula a Hugo za rok 2009 a vyšla aj v českom preklade ako Nenulové pravděpodobnosti (IN: XB-1 2011/07). Väčšinu svojej poviedkovej tvorby publikovala v zbierke How Long 'til Black Future Month? z r. 2018.
Jemisin je známa najmä svojim i románmi. Svoju prvú knihu, The Hundred Thousand Kingdoms (č. ako Stotisíc království) vydala v r. 2009. V nej hlavná hrdinka zdedí trón, avšak vo svete plnom intríg a vysokej politiky musí bojovať nielen o svoje dedičné právo, ale i holý život. Na vrelo prijatý debut v krátkom časovom slede nadviazala pokračovaniami The Broken Kingdoms (2010) a The Kingdom of Gods (2011). Rok na to vydala dvojicu románov The Killing Moon (2012) a The Shadowed Sun (2012), dômyselnú urban fantasy plnú tajomných božstiev a snov. Oba romány vydalo nedávno pod názvami Smrtící luna a Slunce ve stínu brnenské vydavateľstvo Host.
Najväčší úspech zožala postapo fantasy trilógiou Zlomená zem. V románoch The Fifth Season (2015) (s. ako Piate ročné obdobie), The Obelisk Gate (2016) (č. ako Brána z obelisků) a The Stone Sky (2017) (č. ako Kamenné nebe) postupne odkrýva cyklicky ničený svet obývaný ľuďmi ovládajúcimi zemské živly. Knihy, pre ktoré sa postupne začalo uplatňovať označenie hard fantasy, autorke nielen že vyniesli najrôznejšie ocenenia, ale zároveň sa stala prvým človekom, ktorý získal cenu Hugo tri krát po sebe a to ešte v rámci jedného románového cyklu! Pre úplnosť, do cyklu spadá ešte pôvodne samostatne vydaná poviedka Stone Hunger (2014).
Podobne ako mnohí iní autori, aj Jemisin prispela do veľkých multimediálnych franšíz. V roku 2017 jej vyšiel román z prostredia RPG Mass Effect: Andromeda s názvom Initiation (č. ako Iniciace). V roku 2019 vydáva novelu Emergency Skin, v ktorej sledujeme prieskumníka vracajúceho sa na stáročia opustenú Zem zdecimovanú klimatickými zmenami a za ktorú rok na to získava svojho štvrtého Huga. Zatiaľ poslednou vydanou knihou je The World We Make (2022), záverečný diel dualógie The Great Cities, priamo nadväzujúci na predchádzajúci román The City We Became (2020) (č. ako Stali jsme se městem). Obe časti nezvyčajnej urban fantasy popisujú svet, v ktorom mestá majú vlastné vedomie i avatarov, ktorí ich chránia.
Hodnotenie: 80%
N. K. Jemisin – Piate ročné obdobie
Pôvodný názov: The Fifth Season (2015)
Séria: Zlomená zem #1 (Broken Earth #1)
Vydavateľstvo: Lindeni
Rok vydania: 2024
Vydanie: prvé
Jazyk: slovenský
Počet strán: 448
Väzba: pevná / viazaná s papierovým obalom
Preklad: Zuzana Trstenská
ISBN: 978-80-8834-624-1
Odkazy:
Za poskytnutý recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Lindeni
Najčítanejšie
Hororová Smečka cerí zuby!
Radoslav Kozák
scifi.sk pozerá: The Acolyte alebo ako nepísať príbeh
Jozef Frajkor
Fantastická poviedka pokračuje
B.T. Niromwell
Najčítanejšie
Hororová Smečka cerí zuby!
Radoslav Kozák
scifi.sk pozerá: The Acolyte alebo ako nepísať príbeh
Jozef Frajkor
Fantastická poviedka pokračuje
B.T. Niromwell
Bea Beta
Tak veľa kníh... a tak málo času!