Náš cisár
Čo by bolo, ak by to nebolo tak ako to bolo, ale bolo by to inak ako to bolo? Alternatívna história s fantasy prvkami...
Biely dym zahaľoval väčšinu bojiska už od svitania. Z miesta, kde stál generál so zvyškom záloh a batériou ďalekonosných diel veľkého kalibru, nebolo vidno takmer nič. Delostrelci na neho spýtavo pozreli pred každým výstrelom. Nabíjali čoraz pomalšie, ani veliteľ batérie netušil kam a čím strieľať. Nakoniec sa odhodlal, podišiel ku generálovi.
„Pane, máme pokračovať v paľbe? Zasiahneme svojich, ak postúpili.“ Muž s ďalekohľadom v ruke si ho nevšímal, ďalej kĺzal predĺženým pohľadom po bojovom poli. Dym, dym, všade len dym, nevidno nič, čo je ďalej ako úpätie tohto prekliateho kopca, myslel si v duchu. A on potreboval vidieť.
Pripomínalo mu to ten deň, kedy prvýkrát spoznal toho muža. Toho, ktorý bol teraz cisárom Francúzska. Vtedy to ešte netušil, on sám bol len poručíkom, veliteľom hliadky, ktorá sa nepreniknuteľnou hmlou trmácala lesmi. Bolo to kdesi na severovýchode, pri vtedajších hraniciach Nizozemska. Z ničoho nič sa z hmly vynoril čudne oblečený chlap, po francúzsky vedel len zopár slov, no o to viac sa snažil po anglicky.
Angličanov vtedy nemali radi, vlastne, kedy ich mali radi? Ale vtedy to bolo jedno z horších období, preto rozmýšľal, že ho posadí do väzenia, nech si ho vezme niekto z veliteľov. Aj si ho zobrali.
O desať rokov neskôr už ten istý chlap, po francúzsky ale so strašným prízvukom, kričal po celom Paríži, že je treba zmenu. A ľudia ho počúvali a hľa, kde je teraz. Cisár, a ešte aký dobrý.
„Pane?“ zopakoval veliteľ batérie. Generál sa strhol.
„Prestaňte,“ povedal, „zastaviť paľbu.“ Veliteľ batérie si vydýchol. Rozbehol sa okolo všetkých diel a podával rozkaz ďalej. Generál sa otočil k niekoľkým dôstojníkom a poddôstojníkom za sebou.
„Seržant Epé, pošlite piatich chlapov na prieskum. Dobrovoľníkov. Nech zistia, či sme obsadili dedinu a hlavne kostol.“ Mladý seržant sa k nemu nakláňa a šepká.
„Pane, chlapi sa boja. Vraj je toto miesto prekliate a kto vojde do toho dymu, hneď zomrie.“
„Povediete ich. Musím to zistiť, za každú cenu. Aspoň jeden sa musí vrátiť a povedať mi ako to vyzerá. Posily sú blízko, jazda už dorazila, videli ste ich. Keď obsadíme kostol, dorazí cisár aj s ostatnými posilami a vyriešime to. Teraz splňte rozkaz, seržant.“
„Áno, pane.“ Otáča sa k najbližším radom vojakov. Pušky na pleciach, vyrovnané rady, odhodlaní. Ale v tvárach je strach, sú radi, že sú len zálohy, byť v prvej línii, bohviekde v tom dyme... ten určite nie je normálny, taký biely. A ten mladý si ich prezerá akoby si vyberal, ktorého bude škoda najmenej.
„Ty, ty, ty,“ ukazuje seržant na vojakov, „ a vy dvaja, vystúpte.“ Rozkaz poslúchajú, disciplína je disciplína, ale nadšení nie sú. Kto by sa hrnul na smrť.
„Povediem vás, vojaci! Pripravte si zbrane a za mnou!“ Trasú sa mu ruky, to sa mu už dávno nestalo. Uchopí rukoväť šable, vytasí ju. To je lepšie, cíti sa istejšie. Svižným poklusom sa rozbehne dole miernym svahom. Piati vybraní, s puškami v rukách, za ním.
„Nech je Boh s nimi,“ hovorí generál tak ticho, že ho počujú len niekoľkí. Uvedomujú si, že to zopakoval po každom rozkaze. Zakaždým, keď poslal do dymu nejaký oddiel, porúčal vojakov do Božích rúk.
„Seržant Epé!“ kričí jeden z vojakov, keď sa už dostanú ďaleko. Menovaný sa otočí.
„Vojak?“
„Načo nás tam generál posiela?“
„Pochybujete o rozkazoch, vojak?“
„Nie, ale...“
„Viem. Poďte sem, všetci.“ Pozrel smerom ku kopcu. Ešte sa dali rozoznať jednotlivé postavy na vrchole. „Generál prikázal zistiť, či sme obsadili dedinu. A kostol. Hlavne kostol. Aspoň jeden sa musí vrátiť a oznámiť mu aká je situácia. Podľa jeho slov posily prídu čoskoro.“
„Ale ten dym, takto sa nedá bojovať,“ namietol iný vojak.
„Ja viem. Generál sa o to postará. Potrebuje ten kostol. Zistíme to a vrátime sa, do boja sa nebudeme pliesť. Poďme, čím rýchlejšie budeme tam, tým rýchlejšie sa budeme môcť vrátiť.“ Znova sa pohli, no už nie behom. Ľahký biely opar sa rýchlo menil na hustú hmlu, cez ktorú nevideli na viac ako pár metrov. Držali sa blízko seba, zbrane pripravené na streľbu.
Z hmly sa začali ozývať výkriky, erdžanie koní a suchý praskot pušiek. Len niekoľko metrov od nich, na hranici viditeľnosti, narazila do zeme delová guľa a s plesnutím sa odrazila do hmly. Podvedome sa zrazili dokopy, ďalej od miesta dopadu.
„Odvahu, chlapi, ste cisárski vojaci,“ zašepkal seržant. Možno ho nepočuli, ale sebe tým dodal odvahy. Dym stále hustol, kráčali takmer naslepo. Odvaha sa znova strácala.
„Chlapi?“
„Seržant?“ ozvalo sa zo strany.
„Mám zlý pocit... z tohto sa ťažko vrátime. Kto vie, nech sa so mnou modlí.“ Zhlboka sa nadýchol. Prežehnal sa. Potichu začal odriekať:
„Pane náš... ty si na nebesiach... buď posvätené tvoje meno... príď tvoje kráľovstvo... staň sa tvoja vôľa... ako na nebesiach... tak i na zemi... chlieb...“
Zvalil sa na zem, z krku vytryskla krv. Zachrčal, ústa sa naplnili a začala vytekať. Vojaci sa k nemu sklonili.
„Už mu niet pomoci,“ povedal jeden.
„Čo teraz, Jules?“ spýtal sa najbližšie stojaci.
„Ďalej. Ak sa vrátime len tak, zabije nás generál.“
„Ale tu zomrieme!“
„Pokoj, Francois. Zasiahla ho zablúdená guľka, nič neobvyklé. Musíme len držať hlavy nižšie. A vyjsť z toho dymu. Opatrne poďte.“ Zohol sa k mŕtvemu a z prstov vybral šabľu. Potom sa prikrčený pomaly pohol. Dym, hmla alebo čo to bolo, stále to hustlo. Akoby to chcelo presvedčiť každého, aby sa vrátil.
Streľba na chvíľu stíchla, vzápätí sa ozval rev útočiacich.
„Pour l’Empereur!“ ozval sa osamelý výkrik.
„Naši!“ vzrušene zašepkal jeden z vojakov.
„Ale to nie je naša starosť. Najprv sa musíme dostať z toho dymu,“ povedal desiatnik. Urobil niekoľko krokov bokom. Zrazu bol z dymu von. Neďaleko uprostred poľa zbadal niekoľko domov a hospodárskych budov, všetky prechody boli zabarikádované, odvšadiaľ trčali hlavne pušiek.
Z troch strán sa k hospodárstvu premenenému na pevnosť valili vojaci. Strana odkiaľ prišli bola zahalená akoby pevnou stenou dymu.
„Jules?“ spýtal sa Francois, „Čo budeme robiť?“ Rev zosilnel, nepriatelia už neboli ďalej ako päťdesiat metrov otvoreného poľa.
„Attende! Prepare vous!“ Attende!“
„Počkáme. Uvidíme.“
„Pour l’Empereur! Feu!“
Hospodárstvo zahalili mračná dymu. Celkom iného ako ten, cez ktorý prišli. Toto bol obyčajný, dôverne známy, z pušky. Salva prehlušila rev útočiacich, po chvíli sa však ozval znovu. Do neho sa už ale primiešaval strašný krik ranených.
Dym sa rozplýval a usádzal len pomaly. Stáli na kraji poľa, spoza zvyšku kamenného múrika pozorovali obraz bitky. Už si stačili urobiť prehľad. Z toho mála, čo občas zazreli z brániacich sa, usúdili, že na bojisku je chaos. Podľa uniforiem spoznávali rôzne druhy vojska, konkrétne regimenty si netrúfli odhadnúť.
Zdalo sa, že útok je slabý. Iste, celej usadlosti horeli strechy, no dovnútra sa prebiť nemohli. A to tam nepriateľ mal skutočne skvelých vojakov.
No ani skvelí vojaci sa na prázdnom poli nemali kam skryť, každý kúsok priestoru bol nebezpečný. Museli preraziť, inak by sa im to nepodarilo.
Prelomili jednu z barikád, dostali sa dovnútra napriek tomu, že hneď ako sa nahrnuli do priechodu ich zasiahla kartáčová strela. Na mŕtvych sa potkýnali živí, no urastení granátnici sa prebíjali dovnútra.
„Mali by sme ísť, Jules,“ ozval sa Francois, „potrebujeme ísť do dediny.“
„Počkáme na výsledok .“ Nikto neprotestoval, všetci boli zvedaví. Aj keď ich mrzelo ako to dopadne, tušili výsledok.
Zvnútra hospodárstva zrazu vyrazili jazdci. Zelené kabátce, zlaté šnurovanie, kožušinové čiapky.
„Štyridsiaty tretí husársky, pane!“ vykríkol jeden z vojakov.
„Hádam sa im to podarí.“
Podarilo sa. Granátnikov na úzkom priestore udupávali kone, donútili ich vycúvať von. Tam boli ešte ľahšou korisťou pre tri desiatky šablí. A veľa bodákov, ktoré sa vyhrnuli za nimi.
Boli porazení, ustupovali. Jazdci ich prenasledovali, zatínali šable do hláv a pliec. Nešli však ďaleko, zastali asi sto metrov od usadlosti, zosadli a pomaly sa vracali. Oberali mŕtvoly o zbrane a muníciu a všetko brali so sebou. To isté robili všetci pešiaci okolo hospodárstva.
„Poďme,“ povedal Jules, vystrel sa a preskočil múrik. Ostatní za ním. Spozorovali ich prakticky hneď. Chvíľkový ruch sa však upokojil takmer okamžite, väčšina sa vrátia k prehliadaniu mŕtvych. Len asi dvadsať vojakov vedených dôstojníkom vyšlo oproti nim.
Zastali pár metrov od seba. Dôstojník si ich nedôverčivo premeriaval.
„Som plukovník Renard. Čo ste vy zač?“ ozval sa po chvíli.
„Prieskum pane,“ odpovedal Jules, „poslal nás generál. Máme zistiť situáciu a vrátiť sa.“
„Prieskum vedený desiatnikom?“
„Seržant padol. V tom dyme,“ otočil sa a ukázal na bielu stenu.
„Hm. Kedy ste sem prišli? Mohli ste pomôcť. Každá puška je dobrá pri takomto niečom...“
„Už útočili.“
„Tak dobre. Poďte, ukážem vám situáciu.“ Otočil sa a prešiel pomedzi svojich vojakov, pričom im nebadane pokynul. Rozostúpili sa okolo desiatnika a ostatných.
Po oranisku sa kráčalo ťažko. Čudoval sa, že všetci tí útočiaci šli tak rýchlo a pomerne usporiadane na takom teréne. Museli byť fakt dobrí, pomyslel si. Ale vlastne, keby sa stretli s našou starou gardou, šli by rovnako do pekla. Pousmial sa. Do starej gardy mu chýbalo sedem mesiacov. Síce bude potom najmladší zo všetkých ale aj tak, stará garda je slovo čo niečo znamená.
Niežeby bol jeho regiment zlý, všetko mladíci, nadšení za cisára, no chýbala im železná disciplína. Stačilo trocha nepriaznivých okolností a útek už bol na vážkach. Kedysi ich držali starí seržanti, no teraz už bol najstarším on a to bol len desiatnik. Seržanti boli mladí, ktovie ako sa do tých hodností dostali...
„Desiatnik?“
„Pane?“
„Aké má ešte generál zálohy?“
„Keď sme odchádzali,“ desiatnik sa zamyslel, „ďalekonosné batérie na kopci, náš regiment a ešte nejaké pozbierané dobrovoľnícke oddiely.“
„A tie posily čo mali prísť?“
„Dorazila jazda.“
„Kto?“
„Šestnásty a dvadsiaty druhý husársky, tretí kyrysnícky, polovica tridsiateho dragúnskeho...“
„To je dobre. Keď prišlo toľko jazdy, tak pechoty bude hádam raz toľko.“
„To nie je všetko pane,“ pokračoval, „prišli aj červení kopijníci.“ Výraz na plukovníkovej tvári sa zmenil. Zo spokojného na rozrušený.
„Ale potom... cisár?“
„Neviem, pane. Ale tiež si myslím, že je tu. O garde som nepočul, ale keď sú tu kopijníci, hádam je tu aj cisár.“
„Ale to potom znamená, že nepriateľov je tu viac, než si kto myslel.“
„Asi áno, pane. Tí čo tu útočili...“
„Najhorší prekliatci zo všetkých. Angličania si idú krokom ale neustúpia ani za boha. Rusi sa bijú ako medvede, radšej ich ani nepustiť k sebe. A Nemci majú mušku ako diabli.“
„Ale zvíťazili ste.“
„Zahnali sme ich. To nič neznamená. Stratili sme skoro toľko chlapov čo oni. Ešte že tu mám tých delostrelcov a husárov.“
„Prečo ste vlastne tu?“
„Rozkaz bol držať líniu. Ale tak, dočerta, držte líniu na takom poli. Posťahoval som všetkých čo boli ochotní ísť. Aj delostrelcov, aj jazdcov. Držíme sa tu od rána. Pokiaľ viem, tak držíme ešte dve takéto hospodárstva. Jedno tam niekde,“ naznačil rukou a vzápätí sa otočil, „a druhé tam, trochu z neho vidno za tými stromami.“
„Takže v dedine sú oni.“
„To som nepovedal. My sme boli druhá línia, tí čo teraz máme tie tri statky. Prvá línia bola niekde vpredu, počítam s tým, že ju rozbili. Ale časť z nej bola v dedine. Kostol má kamennú ohradu, videl som ju len z diaľky, ale možno sa tam držia. Nejaké násypy, delá majú, dalo by sa to brániť.“
„Tak musíme ísť tam, presvedčiť sa. Požičiate nám kone?“
„Nie. Videli ste, že nás teraz len oni zachránili. A ľahšie sa piati prešmyknete pešo. Keď vás zbadajú, umriete tak či tak a škoda koní.“
„Máte pravdu. Ešte, nemáte nejakú mapu tuto?
„Nič nemám, sľubovali nám pekné počasie a prehľad. A čo tu mám? Vidím si na koniec poľa, akurát na dostrel najlepšieho dela a môžem sedieť na zadku lebo nemám iný rozkaz.“
„Celá táto bitka je čudná. Ale rozkazy sú rozkazy. Vďaka za rady, pane. Ak sa nám podarí dostať sa späť, generál určite vydá rozkazy.“ Desiatnik sa otočil a štyria vojaci za ním.
„Len aby ste sa vrátili,“ zamrmlal si plukovník popod fúzy a začal organizovať opravu barikád.
Postupovali rýchlo, z tejto strany nebolo pole poorané, kráčalo sa podstatne lepšie. Dedina sa črtala pred nimi, druhé hospodárstvo zahliadli len na chvíľu, no nebolo tam vidno žiaden pohyb.
Nepáčilo sa mu to, čo sa dialo so vzduchom. Akoby ten dym cez ktorý šli na začiatku presúval alebo akoby sa vytváral aj tu. Alebo možno len neprepúšťal obyčajný dym z diel a pušiek a ten tu potom zostával, zhusťoval sa a nedovolil zahliadnuť vzdialenejšie veci.
Boli len niekoľko desiatok metrov od dediny, keď znovu začuli typický rev útočiacich. Tentokrát Jules zrýchlil. Kostol stál na druhej strane dediny, ktorá, ako očakával bola pomerne veľká. Presúvali sa popri stenách, kontrolovali priestor skôr než prebehli cez ulicu. Zdalo sa však, že všetci nepriatelia sa zúčastňujú útoku.
Pri poslednom dome zastali. Doteraz všetci hovorili o kostole, no teraz si pomyslel, že sa mali vyjadrovať presnejšie.
Opevnený kláštor s hrubými múrmi je niečo úplne iné ako kostol s múrom. Kláštor sa dá brániť, ak je dosť ľudí, zbraní, munície.
Ale zrejme ničoho nebolo dosť, inak by sa nepriateľ nedostal tak ďaleko. Ale to bolo všetko. Múry neprerazili ani delá, okutú bránu takisto. Z kláštora sem-tam vyletel granát, padol tesne k múru a zakaždým padlo niekoľko chlapov.
Ani vrecko pušného prachu, ktoré uložili pod bránu im cestu neotvorilo. Začali bubnovať na ústup.
Pomaly kráčali, nechceli aby si ich pomýlili na konci cesty. Zastali pred bránou.
„Kto ste?“ ozvalo sa zhora.
„Prieskum od generála, pustite nás.“
„Otvorte bránku!“
V krídle brány sa otvorila malá, nízka bránka, ledva pre chudého človeka. Pretiahli sa ňou jeden po druhom a ocitli sa na dvore. Na druhej strane stál kostol s napoly rozbitou vežou, kopu tehál práve niekoľko chlapov prekladalo do dverí ako barikádu. Ďalších zo desať mierilo na prihádzajúcich. Dokopy, so všetkými na nádvorí aj na ochodzi múra nevideli viac než päťdesiat vojakov. Podišiel k nim mladý dôstojník v husárskej uniforme.
„Poručík L’Enrieux. Čo prinášate, páni?“
„ Desiatnik Mertan. Posiela nás generál. Mali sme zistiť stav a ohlásiť mu ho.“
„Nuž,“ ukázal okolo seba, „stav vidíte.“
„Toto sú všetci chlapi, ktorých máte?“
„Áno. Všetko čo zostalo z plánovanej prvej línie. Keď sme žiadali pomoc od druhej, asi sa k nim ani nedostal nikto so správou, nie to ešte ku generálovi.“
„Preto nás poslal. Keď sme odchádzali, posily boli na ceste, jazda už prišla. Pred poldruha hodinou.“
„Potrebujeme pomoc. Ďalší útok už neudržíme, počítame s tým, že už si pritiahnu delo a odstrelia bránu. Neudržíme to tu, nemáme strelivo ani granáty.“
„Musím sa vrátiť a oznámiť to.“
„Nemôžete mi tu nechať ostatných? Veľmi by pomohli.“
„Traja zostanú. Niekto musí ísť so mnou, keby sa niečo stalo.“
„Ďakujem desiatnik. Povedzte generálovi, že to tu budeme brániť do posledného.“
„Poviem.“ Otočil sa k svojim vojakom. „Pierre ide so mnou, ostatní zostanete. O hodinu tu bude náš regiment. Budem žiadať generála, aby sme mohli ísť prví.“ Hádam ich trochu povzbudil.
Naspäť šli rýchlejšie, boli len dvaja a už poznali cestu, vedeli, kadiaľ sa v dedine prešmyknúť. Za dedinou to už bolo horšie, na poliach sa organizovali nepriatelia, presúvali sa aj po cestách.
„Musíme sa preplaziť po priekope,“ ticho povedal druhému, „potom vyskočíme a bežíme do dymu, dobre?“ Iná šance nie je, zbadajú nás tak či tak. Nezastavuj sa, kto dobehne prvý ku generálovi, povie mu všetko.“ Pierre len prikývol.
Z behu si veľa nepamätal. Snažil sa čím skôr dostať do dymu, no keď sa tam už dostal, rozbehol sa ešte rýchlejšie len aby bol vonku. Spočiatku okolo hvízdali guľky, sem tam sa nejaká zaryla do zeme. Potom počul tlmené ozveny výstrelov, nakoniec bolo už len ticho.
Pierre sa mu stratil zo zorného poľa už na začiatku, bol o niečo pomalší. Ale zdalo sa mu, že do dymu sa mu podarilo vbehnúť.
Keď sa vynoril z dymu, zbadal, že na kopci pribudlo ľudí. Ruch mu prezrádzal, že delostrelci pripravujú delá na presun. Takže generál sa asi rozhodol staviť všetko na jednu kartu. Ale stále majú jeho informácie význam.
Bežať hore kopcom nie je žiadna radosť, ale ponáhľal sa ako sa len dalo. Delostrelci mu dali stručnú odpoveď. Generál je pri cisárovi, sú pri ceste, hneď za týmito dvoma pešími regimentmi.
Takže predsa. Cisár. Sám cisár. Akurát že on sa bojov už nezúčastňoval. Ruská zima mu podlomila zdravie a víťazstvo pri Waterloo mu odhalilo schopných veliteľov. Väčšinu času už zostával v Paríži a riadil diplomaciu. Vlastne, riadil všetko, usmial sa v duchu, ale riadil to dobre. Francúzsko prekvitalo.
Takže sa deje niečo vážne.
Chvíľu trvalo, kým sa dostal cez všetky stráže. Prví ho pustili hneď potom, čo povedal, že ide z prieskumu. Druhí sa pýtali kto ho poslal, kedy a podobné hlúposti. Z rúk štvrtých ho musel prísť vyslobodiť generál. Na nič sa nepýtal, hneď ho viedol malému stolu, na ktorom bola rozložená mapa.
„Veličenstvo, tuto desiatnik prichádza z prieskumu. Z toho dymu,“ upresnil. Cisár sa naňho zahľadel.
„Hovorte desiatnik. A ukazujte na mape,“ naznačil mu nech pristúpi bližšie. Pristúpil.
„Toto je tá dedina,“ ukázal generál na čierny štvorček s nápisom.
„Naši sú v dedine. Teda iba v tom kláštore. Je ich tam asi päťdesiat, nemajú muníciu, granáty, ale držia sa. Nechal som im tam troch mužov.“
„Statočné,“ zašepkal si cisár. Generál naňho pozrel. Potom na desiatnika.
„A kde je zvyšok vojska? Ráno sa do toho dymu pohli dve celé línie.“
„Z prvej zostali len tí v kláštore. Druhá sa rozpadla a mali opevnené tri hospodárstva. Dosť ďaleko od seba. Keď sme tam šli, útočili na jedno ale odrazili ich. Tu,“ ukázal na mapu. „A opevnení sú aj tu a tu.“
„Kto útočil?“
„Angličania, Rusi, Nemci. Elitné jednotky.“ Cisár pozrel na generála.
„Vidíš, Olivier, preto som tu. Aj oni vedia, čo to znamená. Preto som musel doviesť všetky zálohy z Paríža.“
„Stále nechápem, čo tým získajú oni.“
„Ak sa dostanú do toho kostola skôr než my, uvidíš to.“
„Pane,“ prehovoril desiatnik, „ak môžem...“
„Hovorte.“
„Držali kláštor, keď som odchádzal, ale potrebujú pomoc. Pošlite tam náš regiment. Zostali tam naši chlapci.“
„Pôjdu tam aj oni, sú pripravení. Ale sami ísť nemôžu, o chvíľu tam bude peklo. Treba tam najlepších.“ Cisár sa chvíľu otáčal, premýšľal.
„Pošlem tam starú gardu. Desiatnik, pôjdete s veliteľom, budú na čele. Za nimi váš regiment.“
„Ďakujem, pane.“ Jules sa obrátil na odchod.
„Ešte počkajte. Pôjdu ešte dva regimenty pechoty, budú kryť delá. Vybudujte postavenie okolo. Krídla na pochode vám zabezpečia husári. Jeden pluk dragúnov ako podpora pre posádku kláštora. S ostatnými prídeme potom, len sa zorganizujeme.“ Generál pozrel na cisára. Ten prikývol.
„Dobre. A desiatnik... čo by ste povedali na hodnosť seržanta starej gardy?“
„Veličenstvo,...“
„Vďaku si nechajte na potom. Len hodnosť vás nezachráni od smrti. Choďte.“ Cisár s generálom sa zahľadeli do mapy. Počul ešte ako cisár povedal: „Čo oni získajú narušením časopriestoru? To čo získalo Francúzsko, keď som sa tu omylom dostal ja. Nevieš si predstaviť ako veľmi som ovplyvnil tento svet.“
„Ale kto vlastne sú?“ pýtal sa generál.
„Hovoria si cestovatelia a je to tá najhoršia zberba zo všetkých...“
Viac nepočul a to čo počul nechápal. Ale ani sa nad tým nezamýšľal, zabudol na to prakticky hneď. Bol seržantom starej gardy! Preskočil minimálne dva roky služby ako obyčajný vojak. A cisár mu to povedal osobne! Kým sa šiel rozlúčiť so svojím starým regimentom a povzbudiť ich, ubehlo pár minút. Keď sa potom hlásil u veliteľa starej gardy, už o všetkom vedel. Vojaci tiež počuli o výsledku prieskumu. Prijali ho ako seberovného. Aspoň sa mu tak zdalo.
O desať minút zišli z kopca zrýchleným pochodom. Šli vo štvorstupe, veliteľ na koni na čele, za nimi jeho starý regiment. Husári zostávali na krídlach, dva regimenty šli rozostúpené okolo záprahov s delami. Niekoľkí dragúni, klusajúci po stranách sa oddelili a vyšli dopredu, ponorili sa do dymu, vzápätí sa však vracali. Nechcelo sa im osamieť v niečom takom.
Dym už tvoril takmer pevnú stenu. Stačilo päť krokov a človek sa ocitol v niečom tak hustom, že videl len chrbát pred sebou.
„Chyťte batoh toho pred vami!“ povedal. „A posuňte rozkaz ďalej!“ Chvíľu sa ozýval šepot, ktorý sa strácal vzadu. Potom ustal.
Otočil sa do strán. Naľavo nič, len beloba. Napravo zachmúrená tvár fúzatého vojaka. Jastril do prázdnoty pred sebou. Nikde nič. Všade ticho. Len občas niečo štrnglo. Aj to sa zdalo len ako posledný pokus zvuku preniknúť dymom. Ticho.
Von vyšli náhle. Niežeby už neboli v dyme, ale rozdiel poznali. Dýchalo sa im podstatne lepšie. O chvíľu už vyšli do otvoreného priestoru. Dedina ležala pred nimi. Veliteľ sa otočil v sedle.
„Zaveliť bojovú pohotovsť!“
„Bojová pohotovosť-osť-osť!“ ozývalo sa smerom dozadu. Pušky zleteli z pliec. Jazdci vytasili. Potom sa veliteľ obrátil k nemu:
„Seržant, veďte nás.“ Priklusal k nim veliteľ dragúnov, šabľa na ramene.
„Potrebujete prieskum?“ spýtal sa. Veliteľ gardy sa zamyslel.
„Choďte tam. A pošlite niekoho so správou, čo treba.“
„Pane.“ Dva-tri krát sa ozvala trúbka a dragúni vyrazili. Chvíľu ich ešte videli, rozptýlených na všetky strany, potom sa väčšina stratila medzi domami.
„Do kláštora to majú klusom pol minúty. Takže o tri minúty tu máme odkaz,“ zamrmlal si. Veliteľ ho počul, otvoril ústa, chcel niečo povedať.
Prepukla paľba.
„Poklusom vpred!“ ozval sa povel. Značne zrýchlili, sila paľby potvrdzovala najhoršiu možnosť. Nepriateľ zaútočil v plnej sile.
„Nech je tam čo chce, za dedinou zastaneme a rozvinieme líniu!“ povedal veliteľ. Prikývol. Opäť pozrel dopredu. Od dediny sa rútil jeden jazdec. Francúzsky dragún. Bol veľmi rýchly. O chvíľku prudko pribrzdil koňa, zastal tesne pred veliteľom.
„Zaútočili! Videli nás prichádzať a zaútočili! Hneď sa stiahli, ale...“ Vojak zmĺkol, snažil sa ovládnuť koňa, ktorý sa krútil dokola. „...zavolali si posily. Zasranci jedni, sú ich tam tisícky! Potrebujeme pomoc!“
„Vráťte sa k svojej jednotke! Pechota! Sformovať sa! Aj tie dva regimenty okolo diel! Nechajte ich tak!“ Otáčal sa, hľadal husárov. Velitelia už k nemu cválali.
„Rozkazy, pane?“
„Obíďte dedinu po stranách a počkajte na náš útok! Potom zo strán a zozadu, ak sa bude dať, musíme zastaviť útok!“ Neodpovedali, obaja prudko vyrazili. Pechota bežala, veliteľ ustúpil s koňom za priekopu. Podišiel k delostrelcom, ktorí čakali až sa uvoľní cesta aby mohli ísť rýchlo.
„Nabite za pochodu, po každej salve sa pri nabíjaní posuňte dopredu, až po kláštor, potom pred neho a vybudujte pozície. A stále strieľajte!“
„Rozkaz, pane!“
Popchol koňa, dobehol pechotu. Dva záložné regimenty poslal na krídla. V strede zostávali tiež dva.
„Spomaliť na zrýchlený krok!“ Všetci pešiaci na sekundu zastali a vzápätí sa o polovicu pomalšie opäť pohli. Nechcel ich unaviť, budú potrebovať veľa síl. Ak aj nepriateľ kláštor dobyje, získajú ho späť. Len škoda tých, čo už sú tam.
Popchol koňa, preletel cez dedinu. Zastal pri poslednom dome a z výšky sedla si prezeral situáciu. Nevidel takmer nič, kláštor bol zahalený v dyme, dragúni mali streliva dosť. Nepriateľ bol takisto v dyme, no ako jeho rady postupovali, zakaždým z dymu vyšli. Bolo ich priveľa, ani všetci, čo už šli k dedine nebude stačiť. Možno ak všetci zalezú do kláštora. Ale tie staré múry potom rozstrieľajú na prach.
Prach si a na prach sa obrátiš, pomyslel si. Dnes sa to stane mnohým. Musia zaliezť.
Pechota dorazila, delá neboli ďaleko. Vybudujú postavenia okolo kláštora, potom sa ostatní stiahnu a počkajú. Na cisára, ktorý ich zachránil pri Waterloo. Daj Boh, aby ich zachránil znova.
Vojakov treba povzbudiť, veliteľ si to uvedomuje. Preháňa koňa popred vojakov a kričí:
„Síce postupujú, ale až narazia na nás, zastavia sa! Stará garda neustupuje! Dnes sme tu všetci stará garda! Sme vojaci Francúzska a Francúzsko nám verí! Nesklameme a budeme bojovať! Nás môže poraziť len smrť!“
Odpovedal búrlivý rev. Neutíchajúci. Stále rovnaký.
Ozvali sa v ňom spomienky. Rev davu v Paríži. Revolúcia. S vojakmi beží uličkou, chcú na dav zaútočiť od chrbta, pomôcť tým, čo držia námestie. Od námestia sa ozýva víťazný krik, asi sa podarilo prelomiť barikády. Bežia ešte rýchlejšie.
Zvláštne výstrely. Veľa, rýchlo a pravidelne za sebou, ani najlepšia armáda tak nestrieľa. Trvá to hodnú chvíľu, stále viac sa ozývajú výkriky. Streľba utíchne, počuť len krik. Vybiehajú z uličky.
Všade krv, všade mŕtvi, ranení plaziaci sa cez mŕtvoly, na druhej strane zopár vojakov, ktorí prežili. Uprostred chlap, všetci ho poznajú, je to ten bez minulosti, čo sa tu ocitol a hneď sa do všetkého mieša. Ale tentokrát ich asi zachránil, tá streľba, určite to bola tá vec čo drží v rukách. Pomohol a krátko nato sa stal cisárom.
Preto sme tu, v tejto bitke, uvedomil si, preto, že sme mu vtedy uverili, že sa o nás postará.
A urobili sme dobre. Treba bojovať.
Videl, že rozkaz k útoku sa mu nepodarí vydať. Nebolo počuť. Preto vytasil šabľu a popchol koňa dopredu. Seržanti pochopili, vykročili hneď za ním. Vojaci chvíľu za nimi. Rady sa vyrovnali, rev utíchol. Zato sa spustili nepriateľské salvy na kláštor.
Kôň kráčal niekoľko krokov pred pechotou, občas ním trhlo pri výstreloch diel. Nebol až tak zvyknutý na boj ako jeho pán. Stará garda od Waterloo poriadnu bitku nezažila. Ale čas prišiel, bolo treba bojovať. A vojaci si to uvedomovali. Spev začul v chvíľke ticha medzi salvami:
„Aux armes, citoyens! Formez vos batallions!“
Usmial sa. Nebolo krajšej piesne, s ktorou by mohli ísť francúzski vojaci do boja. Pridal sa a usmieval sa ešte viac. Obchádzali kláštor, nepriateľ sa sťahoval. Len dočasne, chceli len vedieť koľko ich je. A videli že neveľa.
Nepriateľ znovu vykročil. Vykročilo ich priveľa, trojnásobná presila.
Si gardový seržant, seržant starej gardy, opakoval si v duchu. Napriek tomu sa mu triasli ruky. Kráčal v prvom rade, puška pripravená. Ale keď ich je tak veľa...
Veliteľ gardy nebol veliteľom len tak. Nebol ani z tých skostnatených konzervatívnych veliteľov, ktorí trvali na svojom, kým kvôli tomu neprišli prinajmenšom o víťazstvo v bitke. On sa učil u cisára a ten by urobil niečo nečakané. Niečo, čo nikto pred ním...
„Pripraviť na streľbu v štyroch radoch!“ zakričal na dôstojníkov. Nezvyčajný rozkaz sa začal šíriť. Pravda, každý to cvičil, ale nepoužívalo sa to takmer nikdy. Ba hej. Cisár to použil pri bojoch v najväčších mestách. Útok proti
štyrom salvám a bodákom v úzkej ulici nemal šancu.
Nepriateľ bol v maximálnom dostrele francúzskych pušiek. Ibaže im bolo treba prísť bližšie. Ešte kúsok...
„Páľ!“
Nabíjali bez povelu. Jediní, ktorí si všímali, koľko nepriateľov padlo, boli dôstojníci. Stred nepriateľskej formácie stratil najmenej dva kompletné rady. Ibaže krídla postupovali a postupne ich obchádzali.
„Regimenty po stranách, presunúť! Vytvorte štvorec! Jazda, späť ku kláštoru!“
Padali po stovkách, napriek tomu stále postupovali, obkľučovali ich a odrezávali od kláštora. Veliteľ počítal. Delostrelci, dragúni, husári a tých pár vojakov v kláštore. Ak zabavia dostatočný počet nepriateľov tu, okolo svojho štvorca, potom sa kláštor možno ubráni do príchodu cisára. A o to ide.
Prvú nepriateľskú salvu predbehla ešte jedna francúzska. Potom začali padať aj gardisti. Rady redli, nepriateľ bol na sto krokov. A čakal. A strieľal. Jatky.
Ako tu, i tam. Ale tam viac.
„Pane, posledné štyri strely na vojaka!“ hlásil iný seržant gardy. Pušky nabíjané zozadu spotrebovávali strelivo rýchlejšie než sa zdalo. No boli účinnejšie. Vďaka za ne cisárovmu umu!
„Pripravte sa! Prebijeme sa ku kláštoru! Pozberajte všetku muníciu!“ Máme šancu, pomyslel si veliteľ, prerazíme.
Strelivo im došlo skôr než sa rozbehli, niektorí mali poslednú guľku ešte v hlavni. Aj Jules. Počítal s tým, že ak sa podarí, strelí ju do prvého, čo naňho zamieri. No mal šťastie, prvá salva ho minula. A ani vycvičení Škóti nenabijú skôr ako cisárski vojaci prebehnú sto krokov.
Snažili sa, to treba uznať. Ale nestihli to. Vlna Francúzov na nich narazila, tesne predtým sa ozvalo pár výstrelov, potom výkriky vojakov rozpáraných bodákmi. 92. škótsky regiment zmizol pod náporom starej gardy, 42. škótsky, stojaci tridsať krokov ďalej, nestačil vypáliť salvou. Treslo len zopár nepresných výstrelov. Potom už boli Francúzi príliš blízko.
Mal pred sebou dôstojníka. Našťastie si to uvedomil skôr, než k nemu pribehol na dosah. Tí horskí sedliaci mali namiesto šablí široké meče a narábať nimi teda vedeli. No rozpárať brucho bodákom platilo na každého, či to bol Škót alebo Egypťan. Len bolo treba vedieť ako. Napichnuté telo sa bezvládne zvalilo na zem. Stúpil na brucho a trhol puškou. Nešlo to, bodák sa zasekol medzi rebrami. Pohľad mu padol na dôstojníkov meč. Pustil pušku, rýchlo sa zohol, vybral rukoväť spomedzi prstov a bežal za ostatnými.
Kým ich dobehol, trochu si obzrel situáciu. Ostatná francúzska pechota bežala za nimi, garda ako nôž rezala všetkých nepriateľov, ktorí sa pokúšali ju zastaviť. Vlastne o to sa už nepokúšal nikto, velitelia sa snažili zachrániť svojich vojakov a odviesť ich preč z cesty. No do bokov im vpadla jazda. Husári, premiešaní s dragúnmi. Smrť na šabliach, smrť na bodákoch. Medzi Francúzmi mohli nájsť už len smrť.
Pohľadom hľadal veliteľa, no nikde ho nevidel. Nepripúšťal, že by mohli tak skvelého muža trafiť, najskôr mu zastrelili koňa a on teraz ide pešo s ostatnými. Ale tak prečo nedá garde rozkaz sformovať sa?
Zamrazilo ho, hoci bol spotený a rozhorúčený. Veliteľ musel padnúť, iné vysvetlenie nebolo. A jeho pobočníci takisto, kone medzi pechotou už neboli. A v tom prípade velenie preberá...
„Garda! Garda, sformovať bojovú líniu!“ Počul ako niekoľko hlasov posunulo rozkaz. A potom sa vojaci rozhýbali, niektorí spomalili beh, iní pridali, vytvorili prvý rad, za ním ďalšie.
Garda poslúchla jeho rozkaz.
A ostatní vojaci ju nasledovali. Pobehol a postavil sa do čela prvého radu.
„Ku kláštoru, pochodom vchod!“ Naplnil ho zvláštny pocit. Na chvíľu sa stal veliteľom gardy. Iste, len čo bude
čas, určite tú úlohu prevezme niektorí starší seržant. No aj tak, neopakovateľný pocit.
Priklusal k nemu husár, spenený kôň sa triasol na celkom tele. Krv stekajúca po šabli svedčila o tom, že ani jazda sa neulievala.
„Pane, začínajú sa organizovať, jazdci by mali odísť skôr, ako nás rozstrieľajú.“
„Choďte! Späť do kláštora! Pošlite posla k cisárovi, nech mu oznámi, že sme ich odrazili a sťahujeme sa ku kláštoru!“
„Rozkaz, veliteľ!“Potešilo ho to. Usmieval sa, keď rezko kráčal smerom ku kláštoru. Ozvala sa trúbka, oznamujúca jazdcom ústup. Prehnali sa okolo po oboch stranách a odkryli mu pohľad na nepriateľov, ktorý vytvárali uličku, v strede ktorej boli jeho štyri preriedené regimenty.
Úsmev mu pomaly schádzal z tváre, takto to nestihnú.
„Pechota! Poklusom, vpred!“
O pár sekúnd si uvedomil, že toto dlho nevydržia. Aj jeho pichalo v boku a ledva chytal dych. Už raz takto vyhrali. A jazda zase pomôže.
„Pechota, vytvoriť štvo...!“ jeho výkrik prehlušila delostrelecká salva. Konečne dokončili pozície a mohli im pomôcť. Zachrániť ich.
„Pechota, krokom, vpred!“ Pozrel na vojakov starej gardy. Odhodlané tváre snažiace sa polapiť dych. Ale nezlomilo ich to. Garda nebude porazená. To nepriateľ bude musieť ustúpiť. Načali sme ho my, potom prišla jazda a dorazia ho slávne francúzske delá. Vyhráme.
Skutočne, delostrelci potvrdzovali svoju povesť, posledných niekoľko sto metrov kryli pechotu dokonale a mohli sa k nim priblížiť len zvyšky oddielov. No tie sa na ústup dávali takmer hneď po zásahu.
Vtom paľba stíchla. Z posledného regimentu sa ozvali výkriky. Obrátil sa neskôr ako ostatní.
„Boha im...“
„Svine jedny...“
„Tu nás ani cisár nezachráni...“
Z oblohy sa na nich rútil trblietavý červenooranžový drak.
Zadné regimenty sa začali rozbiehať, hnali sa pomedzi gardistov ku kláštoru, akoby v jeho múroch chceli nájsť záchranu.
Len hrôza mu nedovolila urobiť to isté. Nohy mal ako z olova. Bál sa. Nebál sa ani Škótov, ani Rusov, tobôž nie Rakúšanov. Ale pohľad na bytosť z legiend mu zmrazil telo. Rovnako aj celej garde.
Nie, uvedomil si po chvíli. Oni čakajú na rozkaz, nikto im nekázal bežať, tak stoja a čakajú. A veliteľ... ja...
„Garda zamieriť!“ vykríkol chvejúcim sa hlasom. Prvý rad si kľakol, splnili rozkaz.
„Mierte na hlavu, možno mu trafíme oči,“ zamrmlal ktorýsi z vojakov. Hlavne sa trochu posunuli, vojaci poslúchli radu.
„Páľ!“
Drakom trhlo. Zdalo sa, že strely pre neho neznamenali nič viac než muchy, letel stále priamo. Len po chvíli akoby začal strácať orientáciu, prudko menil smer, no stále sa rútil k zemi. Akoby vôbec nevedel, že zem je tak blízko. Tvrdo narazil do zeme, doprostred Angličanov, ktorí zdesene začali utekať.
„Garda, ku kláštoru!“ zavelil. Nebol čas starať sa o draka, pravdepodobne mu naozaj trafili oči a tak ich zatiaľ nemohol ohroziť. Viac ubližoval anglickým vojakom, ktorých udupával a zapaľoval občasným šľahnutím plameňa z papule.
Bezpečne sa dostali do kláštora, časť vojakov poslal dovnútra na múry, časť začala pomáhať pri prehlbovaní provizórnych priekop a budovaní násypov pred delami.
Nádvorie bolo plné nervóznych koní, mal čo robiť, aby na neho niektorý nestúpil. Hľadal veliteľa husárov. Našiel ho s ostatnými dôstojníkmi na múre, odkiaľ pozorovali spúšť, ktorú drak robil medzi nepriateľskými vojakmi.
„Odkiaľ ho sem dostali?“ spýtal sa jeden z nich.
„Najskôr z pekla. To je jedno,“ odpovedal, „z dôstojníkov gardy neprežil nikto, takže tu preberám velenie. Treba poslať posla k cisárovi, nech sa dozvie o tom drakovi, potrebujeme posily. A nech sem pošle nejakého vyššieho dôstojníka, ktorý preberie gardu.“
„Rozkaz pane,“ odvetil husársky plukovník a zbehol na nádvorie. Gardový seržant, dočasne vo funkcii veliteľa gardy a tým aj všetkých ostatných jednotiek v dosahu jeho rozkazov, sa zahľadel na draka, ktorý práve dlhým výdychom ohňa podpálil polovicu regimentu stojaceho obďaleč a snažiaceho sa ho zasiahnuť.
Takže drak sa dá oslepiť, ale zabiť tak ľahko nie, na tele má asi veľmi pevné šupiny. Možno brucho, len ako sa tam dostať?
„Pane? Máme strieľať?“ kričal spod múra veliteľ jednej z delostreleckých batérií na tejto strane.
Samozrejme, draka by mohli poraziť trochu väčšie gule. Kartáč nie, ale tie čo sa používali proti hradbám. Len či ich tu majú... Ale to je jedno, nebudú zabíjať draka, ktorý škodí nepriateľom.
Nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ.
„Nie! Nech si s ním poradia sami, inak len keby šiel naším smerom! A ostatní nám zatiaľ nevadia, šetrite muníciu!“
„Rozkaz pane.“ Rozkaz počula celá batéria, vedeli čo znamená že nemajú nič robiť. Oddýchnu si, ale až potom, čo pripravia ďalšiu debničku s prachom a kopu delových gúľ.
Čo teraz, premýšľal. Keby sa vrhol jazdou a znovu zorganizovanou pechotou na to krídlo, kde nevyčíňal drak, mohol by ho zahnať. A druhé by mu nestihlo ani nemalo čím pomôcť, bolo priveľmi zaujaté beštiou.
Ale hoci boli Angličania pomalí, neboli sprostí. Už pripravovali delá, línia desiatich už stála pripravená, čakala len kým sa odsunú jednotky na druhej strane, aby netrafili svojich. Konečne sa ozval rozkaz k paľbe.
Výstrely diel nebolo počuť. Prehlušil ich strašný rev draka, ktorý, pravdepodobne v predtuche smrti, poslednýkrát vyšľahol plameň priamo proti batérii.
Bol to strašný rev, plný strachu a utrpenia. Náhle stíchol. Obrovská mŕtvola, prevŕtaná desiatimi guľami, padla na zem. Videl ako sa delostrelci potľapkávajú po pleciach, že práve oni zabili tú príšeru.
Rovnako videl niekoľko desiatok tmavých tieňov v dyme na oblohe.
Blížili sa rýchlo.
Draky.
Celý roj.
Niektorí spanikárili. On sa, rovnako ako predtým, nedokázal pohnúť. No predtým to bolo zo strachu z neznámeho. Teraz už vedel, čo má čakať. A také množstvo drakov nemohli poraziť. Ani keby sa spojili s nepriateľom.
„Pripraviť sa k streľbe!“ vykríkol do všeobecného ticha chlap, ktorý práve vybehol na múr a zastal vedľa seržanta.
„Cisár,...“ vydýchol seržant, no nevedel pokračovať.
„Viem, draky,“ mávol rukou a pokračoval nahlas, aby ho všetci počuli, „Nebojte sa! Mám odpoveď na ich draky! Pozrite sa na druhú stranu!“ Všetky hlavy sa otočili prakticky naraz. Na nebi viselo ešte napoly v hmle asi tridsať iných tmavých bodov.
„Sú to stroje! S drakmi si poradia! Vy si len dávajte pozor a pripravte sa! Keď si uvedomia, že draky im nepomôžu, zaútočia všetci naraz!“ Vojakom sa viditeľne uľavilo. Cisár sa obrátil k seržantovi.
„Olivier ich obíde a zaútočí im od chrbta, má tam väčšinu jazdy. Obranu preberie niektorý z ďalších generálov, pre vás mám úlohu.“
„Rozkaz, pane.“
„Viete po anglicky však?“
„Áno.“
„Tu máte.“ Vytiahol z kapsy na boku zvláštny predmet.
„Priložíte si to k uchu a k ústam, stlačíte toto a hovoríte, keď to pustíte, budete počuť.“
„Čo budem počuť, pane?“
„Mužov v tých strojoch,“ ukázal na oblohu.
„Pomáhajú nám Angličania?“ spýtal sa s neskrývaným odporom.
„Iba hovoria po anglicky. To je jedno, keď sa zbavia drakov, budete im hovoriť koho potrebujete zničiť. Postarajú sa o to.“
„Rozkaz, pane, ale...“
„Ale?“
„Vy nebudete veliť? Ste predsa náš cisár.“
„Nie. Musím ísť pod kostol, dokončiť to, prečo sme tu. Prečo sú tu oni,“ ukázal na nepriateľov okolo aj na blížiacich sa drakov. „Postarajte sa, aby padlo čo najmenej našich, seržant. Videli ste, ako treba likvidovať draky.“
„Videl, pane.“ Cisár sa poobzeral, akoby hľadal ešte niečo zaujímavé, preletel pohľadom po drakoch a približujúcich sa strojoch, ako ich sám nazval a zbehol dole z múra. Kráčal ku napoly zborenému kostolu.
Blížiace sa vrtuľníky sledoval s miernym úsmevom. Predtým mu trvalo hodnú chvíľu, kým pochopil, ako sem dostali toho draka. Opis posla bol zmätený.
Potom mu to došlo. Celá oblasť, všetko v tom čudnom dyme bolo narušenie reality. Nie jedinej, museli to byť minimálne tri. Draky určite neprišli zo sveta, odkiaľ povolal vrtuľníky. Mal šťastie, že tú starú vysielačku nezabudol zobrať. Určite nepočítal s drakmi. Ale to je jedno, vrtuľníky privolal, prišli rovnako ako draky a zničia ich. A potom sa môže vrátiť.
Mnísi držali portál pod kostolom otvorený už niekoľko dní. Správy od nich tvrdili, že je to náročné a denne stratia minimálne jedného človeka, z ktorého portál vysaje všetku energiu. Odkedy dostal prvú správu o otvorení, snažil sa tam dostať, no teraz, keď mal portál na dosah, sa zarazil. Predsa len, je cisár. Aspoň v tejto realite. Nemal by to nechať len tak. A musí sa uistiť, že to vrtuľníky zvládnu.
Nezáležalo na tom, no aj tak vyšiel z podzemia a vystúpil po schodoch tak vysoko na kostolnú vežu, ako sa len dalo. Vrtuľníky prakticky stáli nad kláštorom a pálili z guľometov. Na vojakov na múroch sa sypali prázdne nábojnice. Draky, predtým letiace usporiadane, teraz kľučkovali pomedzi zranených druhov, niektoré sa pokúšali pristáť, niektoré sa so šialenou zúrivosťou hnali proti vrtuľníkom, z ktorých občas niektorý vypálil raketu.
Letka St. Geogre plnila svoju úlohu dobre. Odkedy sa mu ohlásil veliteľ, zdalo sa mu, že to je priveľká irónia. Spýtal sa na výzbroj, odpoveď bola guľomety a rakety Spear.
Svätý Juraj vyzbrojený kopijami. Na druhej strane mračno drakov.
Vedel ako to dopadne, ako to musí dopadnúť, no napriek tomu sa díval. Dvadsať rokov sa v tomto svete díval maximálne na tú techniku, čo sám posunul medzi ľudí. Príliš neskoro si uvedomil, ako ovplyvnil celý vývoj, no potom už bol francúzskym cisárom a bolo jeho povinnosťou sa starať o ľudí.
Vyhral Waterloo, urobil z Francúzska mocnosť, pred ktorou sa triasli všetci. Severná Amerika patrila už len jemu. Svet bol takmer jeho. No on sa chcel vrátiť. Nielen chcel, musel, mal ešte nedokončené veci vo svojom vlastnom svete.
Ale díval sa na padajúce draky, zopár vrtuľníkov, ktoré sa poškodené ohňom pomaly spúšťali na zem, masy a masy vojakov svojich i nepriateľských. Toto bol jeho boj a oni za neho zomierali. Mal by im dať vedieť, že je s nimi, že vie, ako sa cítia, že chápe ich strach.
Bol však príliš významný, musí sa vrátiť.
Rýchlo zbehol dole, až do podzemia. Niekoľko mníchov strážiacich vchod mu ustúpilo z cesty. Ďalej v podzemnej miestnosti, medzi dvoma mohutnými stĺpmi sa ako masa vody hýbal povrch portálu hmýriaci farbami. Pre ním stálo niekoľko ďalších mníchov, ktorí so sklonenými hlavami odriekali modlitbu. Podišiel bližšie a nadýchol sa. Len vtedy si všimol tenké vlákna, ktoré mníchov spájali s povrchom hmoty portálu.
Jedno z vláken sa naplo a pretrhlo.
Mních len akoby ťažko vzdychol a zrútil sa. Na jeho miesto sa hneď postavil ďalší, vlákno sa obnovilo.
Mágiu vo vlastnom svete nepoznal, ani v tomto jej nebolo veľa. Títo mnísi ju však nejako objavili a ovládali, vďaka im za to. Ale dúfal, že sú jediní široko ďaleko, kto ju ovláda. Tento svet by nemal zažiť magické vojny a všetko pôjde podľa jeho plánu.
Olivier a ostatní generáli mali rozkazy. Mali ich doručiť aj ostatným ľuďom, ktorí mali odteraz viesť Francúzsko. Už nie cisárstvo, lež štát vybudovaný na najlepších Aristotelových myšlienkach. Aristokracia a demokracia súčasne. Ak sa budú riadiť jeho radami, moc Francúzska tak skoro neskončí.
Jemu je to vlastne jedno, on sa sem už nevráti.
Vkročil do portálu.
Chvíľu sa mu zdalo, že sa ponoril do veľmi hustej vody. Potom prišiel riedky vzduch a oslepila ho beloba.
Portál v tej chvíli zmizol. Ešte chvíľu musel prižmurovať oči, pretože ho oslepovalo slnko odrážajúce sa od snehu. Potom sa rozhliadol.
Bol na vysokom, zasneženom kopci. Pod sebou videl biele mračná, musel byť skutočne vysoko. Pred ním na oblohe poletovali dva draky.
Toto nebol jeho svet.
„Zradcovia...“ vykĺzlo mu spomedzi pier.
Kým stihla slza z kútika oka prejsť nižšie po líci, zamrzla.
Ján Onofrej
Diskusia
Spacer
Pôvodne som chcel dať 8 bodov, lebo mám rád historické diela - či už romány alebo poviedky - ale potom ma odradila dĺžka. Teda aspoň na môj vkus to bolo dlhé, takže som dal 6 bodov. Inak oceňujem francúzštinu a spracovanie témy; na chvíľu som sa "premiestnil" do začiatku 19. storočia. Také príjemné "napoleonovské" fantasy... :D
27.04.2011
Pôvodne som chcel dať 8 bodov, lebo mám rád historické diela - či už romány alebo poviedky - ale potom ma odradila dĺžka. Teda aspoň na môj vkus to bolo dlhé, takže som dal 6 bodov. Inak oceňujem francúzštinu a spracovanie témy; na chvíľu som sa "premiestnil" do začiatku 19. storočia. Také príjemné "napoleonovské" fantasy... :D
27.04.2011
Ash
Ehm, dĺžka by nemala byť dôvodom na zníženie hodnotenia...
Páčilo sa mi to napriek slabej pointe a zmene hlavnej postavy na konci poviedky. Buď to mal desiatnik dotiahnuť do konca alebo mala byť celá poviedka napísaná s cisárom ako hlavnou postavou. Takto to vyzerá ako nepremyslený úkrok bokom (možno z núdze cnosť). Od pointy som čakal silnejšie zauzlenie priestoročasu (napr. splynutie postavy cisára s hlavným hrdinom po prechode portálom).
27.04.2011
Ehm, dĺžka by nemala byť dôvodom na zníženie hodnotenia...
Páčilo sa mi to napriek slabej pointe a zmene hlavnej postavy na konci poviedky. Buď to mal desiatnik dotiahnuť do konca alebo mala byť celá poviedka napísaná s cisárom ako hlavnou postavou. Takto to vyzerá ako nepremyslený úkrok bokom (možno z núdze cnosť). Od pointy som čakal silnejšie zauzlenie priestoročasu (napr. splynutie postavy cisára s hlavným hrdinom po prechode portálom).
27.04.2011
Spacer
No, je to pravda. Dĺžka by nemala ovplyvniť bodovanie poviedky, takže tú "šestku" beriem späť. Dávam 8 bodov, a to i preto, že som si to znova prečítal (hoci nie celé) a celkom sa mi to páčilo (ja som skôr na stredovek, ale "nepohrdnem" ani érou Napoleona..." : )
27.04.2011
No, je to pravda. Dĺžka by nemala ovplyvniť bodovanie poviedky, takže tú "šestku" beriem späť. Dávam 8 bodov, a to i preto, že som si to znova prečítal (hoci nie celé) a celkom sa mi to páčilo (ja som skôr na stredovek, ale "nepohrdnem" ani érou Napoleona..." : )
27.04.2011
Ján Onofrej
reagujem radšej hneď, potom by to bolo na veľa veľa príspevkov, ako sa poznám:) pre začiatok ďakujem:) čo sa týka dĺžky, v pôvodnej verzii som sa vyžíval v militaristike:) tuto je už vojenská stránka okresaná, no napriek tomu tvorí podstatnú časť dĺžky...to zároveň súvisí s absenciou pointy, jednoducho mal cisár naplniť to, o čo mu išlo a to vrátiť sa domov, nič viac...príbeh o boji, vďaka ktorému sa dostane domov...k zmene hlavnej postavy...ja neviem no, ak by to bol celý čas cisár, nič z boja by sme nevedeli..ak by to bol desiatnik, chýbalo by tomu všetko to, čo cisár ako človek z budúcnosti urobil a zmenil...a som rád, že francúzština našla ohlas:)
27.04.2011
reagujem radšej hneď, potom by to bolo na veľa veľa príspevkov, ako sa poznám:) pre začiatok ďakujem:) čo sa týka dĺžky, v pôvodnej verzii som sa vyžíval v militaristike:) tuto je už vojenská stránka okresaná, no napriek tomu tvorí podstatnú časť dĺžky...to zároveň súvisí s absenciou pointy, jednoducho mal cisár naplniť to, o čo mu išlo a to vrátiť sa domov, nič viac...príbeh o boji, vďaka ktorému sa dostane domov...k zmene hlavnej postavy...ja neviem no, ak by to bol celý čas cisár, nič z boja by sme nevedeli..ak by to bol desiatnik, chýbalo by tomu všetko to, čo cisár ako človek z budúcnosti urobil a zmenil...a som rád, že francúzština našla ohlas:)
27.04.2011
Ash
Určite by sa tá zmena postavy dala riešiť lepšie. Minimálne tým, že by hrdinu zobral cisár so sebou do portálu. Ak by mu po ceste aspoň čiastočne vysvetlil svoj cieľ a zmysel toho všetkého v dialógoch, bolo by to živšie a prirodzenejšie, než podávať to autorskou rečou.
27.04.2011
Určite by sa tá zmena postavy dala riešiť lepšie. Minimálne tým, že by hrdinu zobral cisár so sebou do portálu. Ak by mu po ceste aspoň čiastočne vysvetlil svoj cieľ a zmysel toho všetkého v dialógoch, bolo by to živšie a prirodzenejšie, než podávať to autorskou rečou.
27.04.2011
jurinko
Najprv jedna logicka podivnost: "Mury neprerazili ani dela, okutu branu takisto." - vzapati hovori velitel "Dalsi utok uz neudrzime, pocitame s tym, ze uz si pritiahnu delo a odstrelia branu." - ?, potom mala literarna vec: na zaciatku si na chvilu skocil do pritomneho casu, co bolo rusive (ono je to aj vseobecne zla vec, bacha na to). No a teraz hodnotenie :-) Osobne prilis neholdujem military, pretoze to je stale to iste (neviem, co sa deje, bezim niekam, nieco zistim, bezim sem, odovzdam info, KONTAKT!!! ratatatata, bezme do prec, severovychodne, kurva to je hmla/dym/dazd/kusy masa rotujuce vzduchom/zahmlene okuliare/cokolvek ine, co znizuje viditelnost, som zmateny, bezme, mame rozkazy, kurva, Jozo to dostal, bezme, tu sa skryme, uf, oddych, ale vyzera, ze sme ich striasli, tak bezme, ...), ale chapem, ze niekoho to bavi pisat/citat. Inak to bolo napisane dobre, az na to, ze ...
28.04.2011
Najprv jedna logicka podivnost: "Mury neprerazili ani dela, okutu branu takisto." - vzapati hovori velitel "Dalsi utok uz neudrzime, pocitame s tym, ze uz si pritiahnu delo a odstrelia branu." - ?, potom mala literarna vec: na zaciatku si na chvilu skocil do pritomneho casu, co bolo rusive (ono je to aj vseobecne zla vec, bacha na to). No a teraz hodnotenie :-) Osobne prilis neholdujem military, pretoze to je stale to iste (neviem, co sa deje, bezim niekam, nieco zistim, bezim sem, odovzdam info, KONTAKT!!! ratatatata, bezme do prec, severovychodne, kurva to je hmla/dym/dazd/kusy masa rotujuce vzduchom/zahmlene okuliare/cokolvek ine, co znizuje viditelnost, som zmateny, bezme, mame rozkazy, kurva, Jozo to dostal, bezme, tu sa skryme, uf, oddych, ale vyzera, ze sme ich striasli, tak bezme, ...), ale chapem, ze niekoho to bavi pisat/citat. Inak to bolo napisane dobre, az na to, ze ...
28.04.2011
jurinko
[pokr.] som sa stracal v tom, kto je kto (ale to je asi moja chyba, kedze neviem, aky je rozdiel medzi dragunom, husarom a kopijnikom:-) ). Naozaj dobre plasticky napisana military. A ked som sa zacal v tom tak akosi vyzivat, zrazu sa objavil... DRAK?! WTF? Keby aspon hrdina opisoval draka ako lietajucu jastericu, ktoru jeho mozog nedokaze pochopit a spracovat, a az ked mu dojde, ze to je nieco, co pozna, ale v zivote to nevidel "do paze, sak to je drak!", potom moze zacat konat (ja som take nieco zazil so slabym zemetrasenim v Grecku, moj mozog normalne nedokazal reagovat, pretoze som dovtedy nikdy zemetrasenie nezazil - chveje sa zem a ja kukam ako puk, co sa to deje [lietadlo neleti okolo, nikto nevrta do steny, ...] - kym mi doslo, ze je to zemetrasenie a moj mozog priradil k tomu javu nazov, uz bolo po nom. Podla mna takto nejako by reagoval kazdy, keby videl napriklad draka). ...
28.04.2011
[pokr.] som sa stracal v tom, kto je kto (ale to je asi moja chyba, kedze neviem, aky je rozdiel medzi dragunom, husarom a kopijnikom:-) ). Naozaj dobre plasticky napisana military. A ked som sa zacal v tom tak akosi vyzivat, zrazu sa objavil... DRAK?! WTF? Keby aspon hrdina opisoval draka ako lietajucu jastericu, ktoru jeho mozog nedokaze pochopit a spracovat, a az ked mu dojde, ze to je nieco, co pozna, ale v zivote to nevidel "do paze, sak to je drak!", potom moze zacat konat (ja som take nieco zazil so slabym zemetrasenim v Grecku, moj mozog normalne nedokazal reagovat, pretoze som dovtedy nikdy zemetrasenie nezazil - chveje sa zem a ja kukam ako puk, co sa to deje [lietadlo neleti okolo, nikto nevrta do steny, ...] - kym mi doslo, ze je to zemetrasenie a moj mozog priradil k tomu javu nazov, uz bolo po nom. Podla mna takto nejako by reagoval kazdy, keby videl napriklad draka). ...
28.04.2011
jurinko
[pokr.] Takto to posobilo vylozene rusivo. No a potom je tu samozrejme postava cisara, o ktorom nevieme vobec ani odkial prisiel, ako to, ze sa stal cisarom (dobre, tak si doniesol sampik, a nezobrali mu ho v base, no a?), ako to, ze nejaki mnisi vedia otvorit portal, kto su cestovatelia, ktorych cisar spomina, preco sa vlastne do paze chce vratit, ked mu patri cely svet (tu by to chcelo fakt silnu motivaciu, nie nejake vagne "nevybavene ucty"), kam sa vlastne chce vratit, co je vlastne portal, v akom vztahu su tie svety, kto su vlastne ti mnisi, ako to, ze sa dostal inam, kto ho zradil, preco ho zradil, co tym sledoval, ... Miliarda otazok, ktore vobec to dielo nemuselo nastolit, pretoze sa stacilo vysrat na cele draky a paralelne svety opisat inak. Napr. sa mohol cisar stretnut s niekym, koho pozna z ineho sveta a prisiel cez portal - manzelka, milenka, brat, kamarat - a tento ...
28.04.2011
[pokr.] Takto to posobilo vylozene rusivo. No a potom je tu samozrejme postava cisara, o ktorom nevieme vobec ani odkial prisiel, ako to, ze sa stal cisarom (dobre, tak si doniesol sampik, a nezobrali mu ho v base, no a?), ako to, ze nejaki mnisi vedia otvorit portal, kto su cestovatelia, ktorych cisar spomina, preco sa vlastne do paze chce vratit, ked mu patri cely svet (tu by to chcelo fakt silnu motivaciu, nie nejake vagne "nevybavene ucty"), kam sa vlastne chce vratit, co je vlastne portal, v akom vztahu su tie svety, kto su vlastne ti mnisi, ako to, ze sa dostal inam, kto ho zradil, preco ho zradil, co tym sledoval, ... Miliarda otazok, ktore vobec to dielo nemuselo nastolit, pretoze sa stacilo vysrat na cele draky a paralelne svety opisat inak. Napr. sa mohol cisar stretnut s niekym, koho pozna z ineho sveta a prisiel cez portal - manzelka, milenka, brat, kamarat - a tento ...
28.04.2011
jurinko
[pokr.] dalsi clovek sa mohol stat nositelom vysvetleni. Dobre, to je mozno blby priklad, ale dufam, ze chapes, co som chcel povedat - jednoducho nerozohrat tri miliony veci v troch paralelnych svetoch, z ktorych ukazes miliardtinu (vojnu), navyse z pohladu nezainteresovanej osoby, ale ist po pribehu, jeho jadre, po tom, preco sa veci deju, preco sa chlapik objavi v inom svete, kto to je, co robi, kam smeruje. Potom by to mohlo byt zaujimave. Takto to bola do polky vojnova akcia, a od polky nedovareny polotovar fantasy poviedky, v ktorom nebolo vysvetlene nic. Celkom skoda, lebo napisane to bolo dobre. Dlzka sice moze byt hodnotiacim kriteriom (mikropoviedka na 10 stran je nepodarok, rovnako ako roman na 20), ale v tomto pripade by to skor chcelo zmenit zameranie poviedky, nez rozsah. Dal som 6, ale sere ma to, lebo to mohlo byt omnoho lepsie, keby nezostalo tak vela nevysvetleneho.
28.04.2011
[pokr.] dalsi clovek sa mohol stat nositelom vysvetleni. Dobre, to je mozno blby priklad, ale dufam, ze chapes, co som chcel povedat - jednoducho nerozohrat tri miliony veci v troch paralelnych svetoch, z ktorych ukazes miliardtinu (vojnu), navyse z pohladu nezainteresovanej osoby, ale ist po pribehu, jeho jadre, po tom, preco sa veci deju, preco sa chlapik objavi v inom svete, kto to je, co robi, kam smeruje. Potom by to mohlo byt zaujimave. Takto to bola do polky vojnova akcia, a od polky nedovareny polotovar fantasy poviedky, v ktorom nebolo vysvetlene nic. Celkom skoda, lebo napisane to bolo dobre. Dlzka sice moze byt hodnotiacim kriteriom (mikropoviedka na 10 stran je nepodarok, rovnako ako roman na 20), ale v tomto pripade by to skor chcelo zmenit zameranie poviedky, nez rozsah. Dal som 6, ale sere ma to, lebo to mohlo byt omnoho lepsie, keby nezostalo tak vela nevysvetleneho.
28.04.2011
Maťušik
bolo to celkom zaujímavé...aj keď som sa v tých bojových scénach strácala.... keby to bolo napísané touto formou :(neviem, co sa deje, bezim niekam, nieco zistim, bezim sem, odovzdam info, KONTAKT!!! ratatatata, bezme do prec, severovychodne, kurva to je hmla/dym/dazd/kusy masa rotujuce vzduchom/zahmlene okuliare/cokolvek ine, co znizuje viditelnost, som zmateny, bezme, mame rozkazy, kurva, Jozo to dostal, bezme, tu sa skryme, uf, oddych, ale vyzera, ze sme ich striasli, tak bezme, ...), bolo by to úžasné :D :D :D :D Jurinko...to nemalo chybu :D
28.04.2011
bolo to celkom zaujímavé...aj keď som sa v tých bojových scénach strácala.... keby to bolo napísané touto formou :(neviem, co sa deje, bezim niekam, nieco zistim, bezim sem, odovzdam info, KONTAKT!!! ratatatata, bezme do prec, severovychodne, kurva to je hmla/dym/dazd/kusy masa rotujuce vzduchom/zahmlene okuliare/cokolvek ine, co znizuje viditelnost, som zmateny, bezme, mame rozkazy, kurva, Jozo to dostal, bezme, tu sa skryme, uf, oddych, ale vyzera, ze sme ich striasli, tak bezme, ...), bolo by to úžasné :D :D :D :D Jurinko...to nemalo chybu :D
28.04.2011
Ján Onofrej
tak ja idem na to, obhájiť si aspoň niečo:) najprv teda Ash - iste, aj verzia ako navrhuješ by fungovala..no cisár prišiel sám, chcel sa vrátiť sám, nepotreboval nikoho, ani nechcel...jednoducho, desiatnik bol "vec", ktorá nás mala previesť bojom (čo sa jej asi podarilo) a priviesť k cisárovi...Maťušik, ak by to bolo jurinkovým štýlom (ktorý inak žeriem:D), bolo by to práve tá čistá military, len keď máš pred očami niekoľko týždňov napoleonského vojaka mieriaceho na draka, roztrhaného drakom, s horiacou uniformou, zabodávajúceho bodák do zdochliny....proste sa to nedá len tak vynechať draka z tej predstavy:) ......jurinko:) ďakujem:) k logickej chybe, pravda:) zamýšľané to bolo tak, že ostreľovanie z diaľky neprerazilo múry ani bránu (zatiaľ), no veliteľ sa obával, že ak dotiahnu delo priamo pred bránu, rozbijú ju...
28.04.2011
tak ja idem na to, obhájiť si aspoň niečo:) najprv teda Ash - iste, aj verzia ako navrhuješ by fungovala..no cisár prišiel sám, chcel sa vrátiť sám, nepotreboval nikoho, ani nechcel...jednoducho, desiatnik bol "vec", ktorá nás mala previesť bojom (čo sa jej asi podarilo) a priviesť k cisárovi...Maťušik, ak by to bolo jurinkovým štýlom (ktorý inak žeriem:D), bolo by to práve tá čistá military, len keď máš pred očami niekoľko týždňov napoleonského vojaka mieriaceho na draka, roztrhaného drakom, s horiacou uniformou, zabodávajúceho bodák do zdochliny....proste sa to nedá len tak vynechať draka z tej predstavy:) ......jurinko:) ďakujem:) k logickej chybe, pravda:) zamýšľané to bolo tak, že ostreľovanie z diaľky neprerazilo múry ani bránu (zatiaľ), no veliteľ sa obával, že ak dotiahnu delo priamo pred bránu, rozbijú ju...
28.04.2011
Ján Onofrej
...striedanie časov, beriem, mea culpa:)...kto je kto? s tým nepomôžem, opisovať výstroj, výzbroj a spôsob boja všetkých druhov vojska by z toho urobilo vojenskú encyklopédiu napoleonského obdobia...možno však vzbudím aspoň trochu záujem a niekto pozrie na wikipédiu, čo sú tí dragúni a spol. zač:)....drak:) síce som nad tým predtým nepremýšľal, no keď si mi dal dôvod, zamyslel som sa...pokiaľ viem, sv. juraj (bojujúci s drakom) sa niekedy zobrazoval ešte v rímskej legionárskej zbroji..podobne ako sv. florián..a teda legenda o ňom je stará...máme tu začiatok 19. stor., desiatnik niekde videl zobrazeného juraja (v kostole napr.) a prvá vec čo mu prilietajúca vec pripomenula bol práve drak...k histórii zobrazovania drakov si určite niečo vo voľnej chvíli pohľadám, no myslím, že to čo som sem dal, je všetko pravda
28.04.2011
...striedanie časov, beriem, mea culpa:)...kto je kto? s tým nepomôžem, opisovať výstroj, výzbroj a spôsob boja všetkých druhov vojska by z toho urobilo vojenskú encyklopédiu napoleonského obdobia...možno však vzbudím aspoň trochu záujem a niekto pozrie na wikipédiu, čo sú tí dragúni a spol. zač:)....drak:) síce som nad tým predtým nepremýšľal, no keď si mi dal dôvod, zamyslel som sa...pokiaľ viem, sv. juraj (bojujúci s drakom) sa niekedy zobrazoval ešte v rímskej legionárskej zbroji..podobne ako sv. florián..a teda legenda o ňom je stará...máme tu začiatok 19. stor., desiatnik niekde videl zobrazeného juraja (v kostole napr.) a prvá vec čo mu prilietajúca vec pripomenula bol práve drak...k histórii zobrazovania drakov si určite niečo vo voľnej chvíli pohľadám, no myslím, že to čo som sem dal, je všetko pravda
28.04.2011
Ash
Nie je potrebné text obhajovať, ten už bojuje sám za seba. Oveľa užitočnejšie je vyjasniť si tvorivé postupy a názory. Osobne si myslím, že z literárneho hľadiska nie je správne považovať osobu, ktorej príbeh sleduje 90% textu, za "vec". Je to hlavný hrdina príbehu bez ohľadu na to, že nejaká ďalšia postava je dôležitejšia a pre udalosti príbehu významnejšia. Opustiť jednu postavu a venovať sa druhej môžeš v prechode medzi kapitolami románu, ale nie na konci (aj keď rozsiahlej) poviedky.
Draci sa mi nezdali rušivejší ako fakt, že po celý čas nie je jasné, prečo a o čo sa bojuje, čo za mnísi dokázali otvoriť nejaký portál do alternatívneho vesmíru. Práve to sa mi páčilo, ako to všetko bolo zahalené do dymu neistoty, náznakov a čitateľských predstáv.
28.04.2011
Nie je potrebné text obhajovať, ten už bojuje sám za seba. Oveľa užitočnejšie je vyjasniť si tvorivé postupy a názory. Osobne si myslím, že z literárneho hľadiska nie je správne považovať osobu, ktorej príbeh sleduje 90% textu, za "vec". Je to hlavný hrdina príbehu bez ohľadu na to, že nejaká ďalšia postava je dôležitejšia a pre udalosti príbehu významnejšia. Opustiť jednu postavu a venovať sa druhej môžeš v prechode medzi kapitolami románu, ale nie na konci (aj keď rozsiahlej) poviedky.
Draci sa mi nezdali rušivejší ako fakt, že po celý čas nie je jasné, prečo a o čo sa bojuje, čo za mnísi dokázali otvoriť nejaký portál do alternatívneho vesmíru. Práve to sa mi páčilo, ako to všetko bolo zahalené do dymu neistoty, náznakov a čitateľských predstáv.
28.04.2011
Ján Onofrej
..cisár a ostatné neznáme veci...v podstate sa tuto čitateľ ocitá v úlohe obyčajného človeka (napr. desiatnika), ktorý o pôvode, živote alebo plánoch cisára netuší vôbec nič, vie len, že ten človek riadi francúzsko a riadi ho dobre, preto mu verí a slúži....v tom čase som vlastne nepočítal s tým, že by sa o cisárovi písalo ďalej, avšak mne samému otvorený koniec nedal a tak som sa vrhol na ďalší príbeh, ktorý cisára posunie do úrovne hlavnej postavy ďalších možných príbehov a možno sa teda niekedy (aj ja sám:D) dozvieme, čo a prečo sa stalo........ešte by som chcelo poďakovať Šaňovi, za jeho skoršie hodnotenie, vďaka ktorému je tu menej mojich chýb ako v pôvodnej verzii:)....ďakujem za vaše minulé i budúce pripomienky, ktoré ma posúvajú ďalej:) a ešte, kam vlastne patrí alternatívna história? scifi? fantasy? :)
28.04.2011
..cisár a ostatné neznáme veci...v podstate sa tuto čitateľ ocitá v úlohe obyčajného človeka (napr. desiatnika), ktorý o pôvode, živote alebo plánoch cisára netuší vôbec nič, vie len, že ten človek riadi francúzsko a riadi ho dobre, preto mu verí a slúži....v tom čase som vlastne nepočítal s tým, že by sa o cisárovi písalo ďalej, avšak mne samému otvorený koniec nedal a tak som sa vrhol na ďalší príbeh, ktorý cisára posunie do úrovne hlavnej postavy ďalších možných príbehov a možno sa teda niekedy (aj ja sám:D) dozvieme, čo a prečo sa stalo........ešte by som chcelo poďakovať Šaňovi, za jeho skoršie hodnotenie, vďaka ktorému je tu menej mojich chýb ako v pôvodnej verzii:)....ďakujem za vaše minulé i budúce pripomienky, ktoré ma posúvajú ďalej:) a ešte, kam vlastne patrí alternatívna história? scifi? fantasy? :)
28.04.2011
Ján Onofrej
Ash: označenie za vec je hádam prehnané, no v tom prípade toho o desiatnikovi ako hlavnej postave vieme ešte menej:).....zamýšľam sa nad prechodom od desiatnika k cisárovi, zamýšľam sa nad ním už od včera, no zatiaľ nemám spôsob, ako to urobiť....teda až na možnosť, že desiatnik (napriek rozkazu) sledoval cisára dole až kým nezmizol a potom sa vrátil a plnil rozkaz až do víťazstva (čo by ešte pridalo na military:))....v tom prípade by som však na koniec tak či tak dal tú časť ako cisár vychádza z portálu, no nezdá sa mi to celkom...
28.04.2011
Ash: označenie za vec je hádam prehnané, no v tom prípade toho o desiatnikovi ako hlavnej postave vieme ešte menej:).....zamýšľam sa nad prechodom od desiatnika k cisárovi, zamýšľam sa nad ním už od včera, no zatiaľ nemám spôsob, ako to urobiť....teda až na možnosť, že desiatnik (napriek rozkazu) sledoval cisára dole až kým nezmizol a potom sa vrátil a plnil rozkaz až do víťazstva (čo by ešte pridalo na military:))....v tom prípade by som však na koniec tak či tak dal tú časť ako cisár vychádza z portálu, no nezdá sa mi to celkom...
28.04.2011
Ash
Prvotným cieľom cisára je prejsť portálom domov, tomuto zámeru je podriadené (a ním riadené) aj vybudovanie mocnej armády a silného Francúzska. Keď cisár dosiahne portál, celý boj i víťazstvo v ňom stratí zmysel. Takže armáda by mohla v tej chvíli podľahnúť nepriateľovi, alebo naopak uzavrieť prímerie (napr. cez hlavného hrdinu, ktorému cisár vysvetlí svoj zámer a poverí ho velením po svojom odchode).
Vstup cisára do nového sveta by bol už len krátkym epilógom po uzavretí príbehu, možno lákadlom do nového príbehu.
P.S. Alternatívna história môže byť rovnako fantasy ako scifi, záleží na obsahu. Toto je jasne fantasy.
29.04.2011
Prvotným cieľom cisára je prejsť portálom domov, tomuto zámeru je podriadené (a ním riadené) aj vybudovanie mocnej armády a silného Francúzska. Keď cisár dosiahne portál, celý boj i víťazstvo v ňom stratí zmysel. Takže armáda by mohla v tej chvíli podľahnúť nepriateľovi, alebo naopak uzavrieť prímerie (napr. cez hlavného hrdinu, ktorému cisár vysvetlí svoj zámer a poverí ho velením po svojom odchode).
Vstup cisára do nového sveta by bol už len krátkym epilógom po uzavretí príbehu, možno lákadlom do nového príbehu.
P.S. Alternatívna história môže byť rovnako fantasy ako scifi, záleží na obsahu. Toto je jasne fantasy.
29.04.2011
jurinko
Ja len k tomu drakovi (inak ma Ash vo vsetkom pravdu): Nejde o to, ze poznas draka, ked ho vidis na rytine, malbe, ked o nom citas. Takto poznas vela roznych veci (duchovia, elfovia, vily, vlkolaci, ...). Ide o to, ze mozog reaguje inac, ked ide o vymyslene veci (ked ides na film a vidis "zahadne zranenia na krku", napadne ta, ze moze ist o upira trebars) a inac v kazdodennej realite (tie iste "zahadne zranenia na krku" budu pripisovane hadiemu ustipnutiu, nozniciam, opakovanemu bodnutiu tenkym predmetom, ...). Ide skratka o to, ze v realite nepocitas s existenciou vymyslenych veci. A vojak, ktory bojuje v prudko realnom boji, by bol z toho draka proste uplne mimo, nepovedal by si "aha, drak, supa, tak oni naozaj existuju, mierte im na oci", ale by bol z toho v prdeli, stal by s otvorenou hubou a jeho mozog by sa to snazil spracovat. To mi tam nesedelo, ze si okamzite zacal operovat ...
29.04.2011
Ja len k tomu drakovi (inak ma Ash vo vsetkom pravdu): Nejde o to, ze poznas draka, ked ho vidis na rytine, malbe, ked o nom citas. Takto poznas vela roznych veci (duchovia, elfovia, vily, vlkolaci, ...). Ide o to, ze mozog reaguje inac, ked ide o vymyslene veci (ked ides na film a vidis "zahadne zranenia na krku", napadne ta, ze moze ist o upira trebars) a inac v kazdodennej realite (tie iste "zahadne zranenia na krku" budu pripisovane hadiemu ustipnutiu, nozniciam, opakovanemu bodnutiu tenkym predmetom, ...). Ide skratka o to, ze v realite nepocitas s existenciou vymyslenych veci. A vojak, ktory bojuje v prudko realnom boji, by bol z toho draka proste uplne mimo, nepovedal by si "aha, drak, supa, tak oni naozaj existuju, mierte im na oci", ale by bol z toho v prdeli, stal by s otvorenou hubou a jeho mozog by sa to snazil spracovat. To mi tam nesedelo, ze si okamzite zacal operovat ...
29.04.2011
jurinko
[pokr.] s terminom "drak" - bez prechodu, bez spracovania, bez hlbky, ako uplnu samozrejmost. Keby draka uvidel Legolas, tak si (otravene) povie "a kurnik, uz zasa?!". Keby ho uvidel realny clovek (z doby novoveku, nie z doby, kedy vsetci verili na carodejnice a nadprirodzeno - antika, temny stredovek, ...), tak by zostal stat ako solny stlp a nechapal by, ci to, co vidi, je naozaj pravda. Takze tak :-)
29.04.2011
[pokr.] s terminom "drak" - bez prechodu, bez spracovania, bez hlbky, ako uplnu samozrejmost. Keby draka uvidel Legolas, tak si (otravene) povie "a kurnik, uz zasa?!". Keby ho uvidel realny clovek (z doby novoveku, nie z doby, kedy vsetci verili na carodejnice a nadprirodzeno - antika, temny stredovek, ...), tak by zostal stat ako solny stlp a nechapal by, ci to, co vidi, je naozaj pravda. Takze tak :-)
29.04.2011
Maťušik
viem, ze štýl PC hier je v literature divný, ba až nežiadúci...ale na Jurinkovom sa dalo zasmiať :).... takže ti to neberiem, mne sa to pacilo.
29.04.2011
viem, ze štýl PC hier je v literature divný, ba až nežiadúci...ale na Jurinkovom sa dalo zasmiať :).... takže ti to neberiem, mne sa to pacilo.
29.04.2011
Ján Onofrej
Ash: zamýšľam sa, zamýšľam a až si túto diskusiu prečítam o pár mesiacov, myslím, že sa pustím do prerábania:) ...k tej alternatívnej histórii, nemyslel som takú, kde je aj niečo iné, skôr niečo ako Hviezdy a pruhy(H. Harrison), so všetkým rovnakým, len iný vývoj....jurinko: beriem, zostal by stáť a nevedel, čo sa deje, alebo by utekal - čo aj veľká časť robí..ale stojím si za tým, že tí, čo zostali stáť sú garda (snažil som sa počas celého deja ich vyzdvihovať), ide mi o to, že základom lineárnej taktiky, používanej v tomto období, je disciplína a dril..a človek z budúcnosti, ktorý si to uvedomuje, si svoju gardu vycvičí do dokonalosti na spĺňanie tohto cieľa - inými slovami, majú úplne vymyté mozgy - nemá čo spracovávať informáciu o tom, čo to je alebo strach..je to len ďalší nepriateľ, kill him!
01.05.2011
Ash: zamýšľam sa, zamýšľam a až si túto diskusiu prečítam o pár mesiacov, myslím, že sa pustím do prerábania:) ...k tej alternatívnej histórii, nemyslel som takú, kde je aj niečo iné, skôr niečo ako Hviezdy a pruhy(H. Harrison), so všetkým rovnakým, len iný vývoj....jurinko: beriem, zostal by stáť a nevedel, čo sa deje, alebo by utekal - čo aj veľká časť robí..ale stojím si za tým, že tí, čo zostali stáť sú garda (snažil som sa počas celého deja ich vyzdvihovať), ide mi o to, že základom lineárnej taktiky, používanej v tomto období, je disciplína a dril..a človek z budúcnosti, ktorý si to uvedomuje, si svoju gardu vycvičí do dokonalosti na spĺňanie tohto cieľa - inými slovami, majú úplne vymyté mozgy - nemá čo spracovávať informáciu o tom, čo to je alebo strach..je to len ďalší nepriateľ, kill him!
01.05.2011
Ján Onofrej
.. zároveň uznávam, že podať ho ako draka je príliš rýchle a jednoduché, ale podľa mňa by si to mozog jedného človeka (z tisíca/ov) dokázal spojiť a náš desiatnik je práve tým človekom....jednoducho poverčivý človek a uverí všetkému:)
01.05.2011
.. zároveň uznávam, že podať ho ako draka je príliš rýchle a jednoduché, ale podľa mňa by si to mozog jedného človeka (z tisíca/ov) dokázal spojiť a náš desiatnik je práve tým človekom....jednoducho poverčivý človek a uverí všetkému:)
01.05.2011