Dokelu. Je dvanásť preč a ešte tu nie. Ten už sa neukáže.

To je jedno dáme mu ešte päť minút a potom ideme bez neho.

Možno nás udal. Začínam mať z toho divný pocit.

A komu, veď by ho hneď zavreli.

A čo mafia.

Na to sme príliš malé ryby.

No dobre, už som ticho.

V tom sa zdvihol vietor, stromy sa zahmlili a všetko navôkol začalo jemne hučať. Dvaja muži oblečený v kabátoch sa na chvíľu zapotácali, ale udržali sa na nohách. Nevedeli čo sa stalo, ale zrazu bolo všade ticho a taká divná hmla. Bolo šero, ale nebolo vidieť zdroj svetla. Aj sa výrazne ochladilo. Ten starší, volal sa John, zahrešil. Mladší Patrick však celkom onemel a pozeral iba navôkol.

Brrr, to je ale zima . Vyzerá akoby mrzlo. Prehovoril konečne Patrick.

Až na to že je september. Skepticky zahovoril John

A okrem iného Londýn je známy zmenami počasia.

John si chcel vychutnať pohľad vystrašeného Patricka. Ale ten už bol akosi mimo.

Patrick, čo ti je? Drgol do neho John.

A Patrick sa zmohol iba na úbohé ukázanie prstom smerom dolu.

Uvidel zrkadlo. Celá zem naokolo bola jedným veľkým zrkadlom.

A videl v ňom seba a Patricka ako spolu s komplicom Robertom idú vykradnúť banku. Pozeral ohromený týmto divadlom a tiež nebol schopný reči. Na začiatok dvadsiateho storočia to bol absolútny nezmysel. Pozerať sa sám na seba v budúcnosti. Ale nedokázal sa ani pohnúť a tak iba sledoval, ako si počínajú traja muži zahalený v čiernych plášťoch. Cez prvé dvere prešli ľahko. Druhé dvere sa dali bez problémov obísť. Teraz prišiel zlomový okamih Otvoriť sejf. Robert však skúsene priložil fonendoskop a už vytáčal kombináciu. Patrick zatiaľ dával pozor vonku a John chystal vrecia na peniaze. A paráda otvorili sejf. Potešili sa aj Patrick a John, na opačnej strane zrkadla. Ale niekde sa stala chyba. Zrazu sa odvšadiaľ vynorili policajti a keďže všetci traja kládli odpor boli namieste zastrelený. John a Patrick sa na to všetko smutne pozerali, keď v tom sa im zakrútila hlava a obidvaja sa ocitli zase pri tom starom moste, kde čakali na Roberta. John sa pozrel na seba, potom Patricka a spýtal sa ho. Tiež si to videl.

Patrick sa zmohol iba na pokývanie hlavou.

Tak čo chlapi ideme, čaká nás ďalšia prachmi preplnená banka. Ozval sa za nimi muž, v ktorom hneď spoznali Roberta.

John mu však odvetil. Dnes nie Rob, ani dnes, ani nikdy viac.