Zaklínač ohňa s palicou zakončenou na červeno žiariacou krištáľovou guľou metal ohnivé gule na všetky strany. Pred sebou mal na ochranu vybudovanú ochrannú ohnivú stenu. Aradan si všimol že Arthion ho zahliadol tiež. „Arthion rýchle pošli vojaka aby povedal zvyšku armády že sa k nám môže pripojiť“ povedal mu Aradan. Zatiaľ videl ako zaklínač zabil troch jeho vojakov. „Arthion pokús sa ho zabaviť ja si ho vezmem zo zadu! “ „A čo tá ohnivá stena? “ spýtal sa ho Arthion. „Podľa môjho odhadu už nevydrží dlho, zaklínačovi dochádza sila. “

Arthion sa rozbehol a snažil sa prekvapiť zaklínača. Urobil piruetu vyhol sa dvom nepriateľom a sekol. Ohnivá stena mu zabránila dostať sa bližšie preto minul. Ale nevyviedlo ho to z rytmu odrazil sa a snažil sa zaútočiť zhora. Alebo so šťastím preskočiť plamene. Podarilo sa mu iba to druhé. Zaklínač si ho všimol až teraz a zväčšil ohnivý prstenec v ktorom obidvaja stáli. Na hlave mal prilbu ktorá mu kryla celú tvár. Vidieť bolo iba prenikavý pohľad jeho sivých oči. Z plameňov sálalo obrovské teplo. Zaklínač zaútočil ako prvý a snažil sa uštedriť mu úder palicou do brucha. Arthion sa úderu vyhol a udrel zaklínača do ruky rukoväťou svojho meča. Ten si to ako keby ani nevšimol aj keď zvyčajne po takomto údere dve tretiny mužov majú zlomenú ruku. Zaklínač ale zrýchli tempo a Arthion zinkasoval ranu do hrude. Úder mu vyrazil dych chvíľu mu trvalo kým sa pozviechal a zatiaľ dostal úder do nohy ktorý ho zrazil na zem. Zaklínač sa snažil dokonať svoje dielo zabitím Arthiona, najslávnejšieho a zároveň aj najmladšieho bojovníka z bitky pri Gondoline. Vytiahol dýku a Arthion sa už videl v kaluži krvi. V tej chvíli sa však zaklínač otočil a helma mu spadla. Aradan svoje seknutie mieril medzi helmu a brnenie. Ale zaklínač mu ho svojim prudkým pohybom pokazil. Zaklínačovi bolo vidieť tvár vyzeral na asi 50 rokov ale určite mal viac. Plešatá lebka sa mu leskla. A hruď klesala a stúpala pri rýchlom dýchaní. Aradan sa snažil zopakovať svoj úder ale zaklínač ho zablokoval svojou palicou a hneď vyrazil do protiútoku. Aradan od neho také rýchle reakcie nečakal dokázal ho blokovať a ešte aj útočiť. Zaklínač vytvoril okolo Arthiona ďalší ohnivý prstenec aby nemohol pomáhať v boji Aradanovi. Aradanovi bolo strašne horúco aj keď sa zdalo že zaklínačovi to nevadí a pomaly získaval prevahu. Aradan pochopil že toto bude nadľudský súboj ale on je z rodu elfov. Do tohto útoku dal všetko vyhol sa úderu palice a z najväčšou silou ktorú mohol ako elf vyvinúť a sekol. Zaklínač zablokoval úder ale tentokrát mu palica vyletela z rúk krištáľová guľa zhasla a plamenné prstence zhasli tiež.

Zaklínač ležal na zemi zjavne porazený. „Slávny Aradan z rodu elfského a Arthion ľudobijec“ predniesol zaklínač chladne bez akéhokoľvek náznaku emócii. „Aj my ťa radi spoznávame Ermit alebo mäsiar z Ivoru jeden zo zaklínačov ohňa“ povedal Aradan. „Nečakám že ma ušetríte ale ani vás o to nechcem prosiť, chcem iba jedno urobte čo máte a rýchlo bez zbytočných rečí. Vaši vojaci už aj tak zdolali dedinu a ostáva už iba zopár opilcov ktorý si hovoria posledná stráž.“ „Chcem vedieť iba jedno, aké máš ty spojenie s touto malebnou dedinkou Nordmar.“ „Možno to neviete, ale Nordmar je rodiskom prvého zaklínača ohňa Aalisha preto je našou povinnosťou chrániť ho.“ povedal ešte stále na zemi ležiaci Ermit. „Tipnem si že ten starý chuj je tu tiež“ zasmial sa Arthion „Za urážanie nášho klanu by som ťa mal zabiť ale ako vidíš nemôžem“ štekol naňho zaklínač „Ukončíme spory chlapci a pôjdeme do dediny ako poznám mojich chlapov sudy s pivom dlho neostanú plné“ zahlásil Aradan „A čo urobíme s ním?“ spýtal sa Arthion „Doraz ho!“ Arthion vytiahol meč z pošvy a ukončil trápenie zaklínača.