Zápisky časom

Edgar Poul trpí stratou orientácie v priestore. Ale čo čas?
Podporte scifi.sk
1. Hlava 2033
Som Edgar. Edgar Poul, mám ženu a dve deti. Pracoval som ako tester v RPL – Russian Psychologist Laboratory. Dnes som dal výpoveď, ktorá veci ešte viac zhoršila. Z pokusných testov trpím trvalou stratou orientácie v priestore, no to čo sa mi stalo dnes sa vymyká fyzikálnym zákonom. Menej, je niekedy viac – toto slovné spojenie si zapamätám dokonca môjho bytia. Pod vplyvom posledných udalostí som sa rozhodol písať knihu, no nie som spisovateľ, neviem ako dynamicky prepísať dialógy, budem len písať kto čo povedal.
Suzanne: Ahoj, zlato.
Ja: Ahoj, Sue.
S: Nejdeš, skoro z práce? Veď je len...
J: Áno. Dlho som to odkladal no podal som výpoveď.
S:Čo?!
J:Viem, že sa hneváš, ale ja to už nezvládam.
S:Čo budeš teraz robiť?! Snáď si uvedomuješ, že bez kreditov nemáme šancu prežiť! Kto bude zarábať na naše deti?
J:Chcel by som aby si teraz chvíľu pracovala ty. Napríklad...
S:Si robíš srandu?! A kto sa bude starať o deti ? A kto...
J:Nechaj ma dohovoriť! O deti by som sa samozrejme staral ja, v obchode naproti zháňajú novú predavačku, 300 kreditov nie je veľa ale na tri mesiace by nám to s rezervami malo stačiť. Potom...
S:A ty si ako myslíš, že ja, vysokoškolsky vzdelaná osoba pôjdem pracovať do pokladne?! A nehovor, že by si sa postaral o Karla, veď ani nevieš ako ho donútiť jesť!
Zavrel som oči a vynadal som jej. No ona zmizla. Zmizlo všetko. Namiesto nášho skromného bytu, som bol uprostred lúky. Netrvalo dlho a obkľúčili ma vojaci. Mali na sebe naše anglické uniformy, no ich staršie verzie.
Vojak:Ostaň na mieste. Neklaď nám odpor. Máme právo strieľať!
Ja:Dobre, nech je po vašom. Kde to som?
V:Na území Veľkej Británie. Vieš deklarovať spojeneckú totožnosť?!
J:Spojeneckú?
V:Zatknite ho! Je, to špión.
Ostreľovač:Prečo ho nezabijeme hneď?
V:Pamätáš si na toho nemeckého zveda, ktorého sme zabili pred týždňom?
O:Nie.
V:Lebo ja áno, tri hodiny som musel počúvať šéfovu kázeň o tom, že špiónov treba dolapiť živých.
O:No dobre teda keď máme takých buzerantov vo vedení, kde je najbližšia domobrana?
V:Myslím, že najbližšie je naša základňa.
Moje znalosti histórie boli veľké. Práca ma pripravila one tak ako o väčšinu iných údajov. Spomenul som si však na 2. Svetovú vojnu. Ocitol som sa v tomto období. Približne dve hodiny som musel kráčať so zatvorenými očami. Premýšľal som, podobné veci sa mi stávali. Vždy však na území RPL, po experimente. Ak sú moje odhady správne tak tesne pred smrťou, by som sa mal dostať späť do reality. Späť k mojej vynervačenej žene, späť k reálnym problémom.
2. Hlava 1941
Som Edgar. Edgar Poul a mám 29 rokov. Nikdy by ma nenapadlo, že sa budem premiestňovať v časopriestore. Keď som bol malý, sníval som o cestách späť do minulosti. Predstavoval som si sám seba v nich ako vždy váženého člena vedeckej expedície. Jeden deň pozorovať dinosaury, druhý sfotografovať bitku pri Termopylách. Pred dvoma dňami som sa ocitol na predmestí Londýna, niekedy v rozpätí rokov 1939-1945. Tieto roky boli poznačené 2. Svetovou vojnou. Britská domobrana ma zajala, pri jej okružnej hliadke. Doviedli ma do stanu ich veliteľa.
Veliteľ: Hovorí anglicky?
Vojak: Má divný prízvuk, ale áno hovorí.
Ve: Dobre, na úvod pár slov, mám právo Vás mučiť a mám právo Vás zabiť, no tiež mám právo Vás dať do zajatia, kde môžete byť vymenený za našich špiónov. To ako sa rozhodnem, záleží len na tom koľko mi prezradíte.
Som vlastenec, síce nesúhlasím s niektorými aktmi, ktoré previedlo Spojené Kráľovstvo, no mám moju vlasť rád. Chcel by som jej pomôcť čo najviac. No pomohli by im informácie, ktoré viem? Druhú svetovú vojnu sme síce so stratami a prenechaním najväčšej slávy Sovietskemu Zväzu, predsa len vyhrali. Naše straty boli veľké. Je teda mojou povinnosťou informovať o tom čo viem. Našťastie toho veľa nie je.
Ja: Okolo roku 1940 na Vás chystá moja krajina blitzkrieg - Hitler chce rýchlu vojnu. Potom plánuje zaútočiť na Sovietsky zväz.
Ve: Nie si nemecký špión, že nie? Pozri začni hovoriť pravdu, lebo zomrieš.
Ja: To, čo som povedal bola pravda a...
Ve: Samozrejme, že to bola pravda! Hitler na nás útočí bezmála rok a pol. A nejaký ten čas útočí aj na USSR.
Ja:Treba sa dohodnúť so Stalinom, treba otvoriť druhý front na západe.
Ve: Kto si, že mi hovoríš, čo máme robiť? Prestáva ma to baviť na červených špiónov nemám nervy. Je teda tvojou úlohou presvedčiť nás o druhom fronte?
Ja: Áno, tak by sa to dalo povedať.
Ve:Tak prečo, do prdele necestuješ ako diplomat?! Neverím ti ani slovo. Zavolajte mi dôstojníka Dowdinga.
Vo:Áno pane.
Ve:Zdravím pán dôstojník, naša kontrarozviedka chytila špióna, ktorého nie je v mojich silách vypočúvať.
Dowding: OK, dobrá práca, pošlite ho ku mne.
Ve: Za dve hodiny ho tam máte.
No nemali. Po piatich minútach cesty, som im len tak zmizol. Namiesto toho aby som sa pozeral do očí mojej milovanej ženy, som sa ocitol v pustej krajine. Som v nej už dva dni a chytá ma amok.

Andrej

Andrej

Diskusia

jurinko
Keby to bolo vtipne (alebo aspon radoby), tak by som povedal, ze to je klasicka zaciatocnicka nadsenecka haluz. Kedze to vtipne nie je, tak je to klasicka zaciatocnicka ODFLAKNUTA haluz. Napisat, ze manik bude pisat knihu, ale nevie dialogy, a tak ich bude prepisovat s oznacenim ako v scenari, je "sikovne". V uvodzovkach preto, lebo je to zle, prechytracene, a je to iba ukazka toho, ako TY nevies pisat dialogy. Nikoho tym neoklames, nikoho tym nepresvedcis, iba si sa usvedcil, ze sice vies, ze nevies pisat dialogy, ale mas to na haku, ved si sa z toho "vyzul", ved to pise postava. ...
02.05.2012
jurinko
[pokr.] No a navyse je to skor napad, ako poviedka, nema to dej, nema to nic vysvetlene, akurat ta vecer pred spanim napadlo "Ty kokos, keby sa tak niekto prehadzoval v case a priestore bez vlastneho pricinenia, to by bola supa!", rano si sa zobudil, a napisal si toto. Skus tej poviedke (a citatelovi) dat viac, nez len "hura, hura, mam napad, ved nieco napisem, a oni si to preberu". Skus jej dat pribeh, postavam daj hlbku, daj si zalezat na vnutornej logike sveta, a celkovo do toho daj viac driny. Napady su velmi dolezite, ale aj najlepsi napad zakape na formu. A tu formu dosiahnes iba jej cizelovanim. Chce to proste viac. A hlavne to chce poviedku, nie nahodne navrseny zhluk udalosti bez zmyslu. Nehodnotim.
02.05.2012
draculin
Jurinko to zhrnul, ale neda mi to prejst mlcanim - mal totiz uplnu pravdu. Poviedka by mala mat (nepisem, ze MUSI MAT, pretoze 1% fungujucich vynimiek existuje) uceleny DEJ, co tvoja nema. Pokial si mal pocit, ze tie vety nieco spaja, tak sa mylis. Tak isto aj dialogy - nie ze by si ich nevedel napisat dynamicky, ale ani vymyslene nie su dobre. A zle napisany dialog je proste zly, bez ohladu na ospravedlnenia. Ked niekomu naservirujes presolene, zcasti nedovarene a zcasti pripalene jedlo - myslis, ze ospravedlnenie, ze nevies moc varit nieco zmeni? Ani nahodou. Je len jedna moznost. Pristupit k pisaniu ako k vaznej veci :)
02.05.2012
Rose
Súhlas s predošlými komentármi. Mne tie dialógy pripadajú ako chatovanie :) - keby to aspoň bolo chatovanie... A to kto by sa preboha rozhodol písať knihu, keď nevie vôbec písať?? Tak mňa osobne, takýmto priznaním by nikto nenalákal, aby som mu prečítala "knihu". To je úplne zlý začiatok. Henri Charriere, keď napísal "Motýľa" uznal, že on je len amatér a požiadal, aby jeho rukopis prepísal a spracoval nejaký skúsený spisovateľ, skôr než ho vydajú.
Ináč, tvoja poviedka mi strašne pripomenula film "Žena cestovateľa v čase".
02.05.2012
Lenona
Fúha. Snažila som sa nájsť v texte aspoň niečo, čo by sa mi páčilo, ale okrem mena hrdinu som asi nič nenašla. Otec dovoch detí a ani raz si na nich nespomenul? Dal výpoveď - prečo vlastne? Nebol ani naštvaný, nikoho nežaloval za trvalé následky a ani so ženou sa vlastne nedokázal poriadne pohádať. Necítiť tam vášeň, šok z prebiehajúcich udalostí, ba ani obyčajné prekvapenie.
Ak sú ti problémy a vyjadrovanie postáv príliš vzdialené, tak z hlavného hrdinu urob niekoho ako si ty sám. Predstav si seba samého, ako by si reagoval, čo cítil, čo si myslel a v akom čase by si sa chcel ocitnúť. Rozhovor v prostredí druhej svetovej vojny bol dosť naivný a nikam neviedol. A pointa? Unikla do časopriestorového kontinua? Skús začať od konca. Vymysli si dáku jednoduchú pointu/poučenie alebo záver/ a snaž sa k nej prepracovať.
02.05.2012
Lenona
Dialógy nie sú na to, aby si nimi vyplnil časť prázdnej strany a písať ich by nemalo byť utrpením, ale radosťou. Je to len fingovaný rozhovor, ktorý by však každým slovom mal niečo dôležité vyjadriť.
Keď niečo nevieš, sústreď sa práve na to a naštuduj si to, alebo si všímaj, ako to robia iní. Stačí otvoriť knihu.
Na príbehu popracuj, ale pôvodnú verziu si nechaj/pre porovnanie/. Možno sa časom budeš sám čudovať, prečo si to napísal práve takto.
02.05.2012
Andrej
Ďakujem za Vaše názory, ktoré sú (bohužiaľ pre mňa :D) pravdivé, už pracujem na jej prerobení. Škoda, že si tie chyby uvedomujem až po tom čo ma na ne upozoríite...Ohradím sa len k jednej prečo dal výpoveď je vysvetlené v prvom dialógu.
to Jurinko: V podstate si to trafil, mal som taký sen minulý deň (premiestnoval som sa v prostredi) a chcel som z toho zrobiť poviedku :D
to Lenona: Keďže to bol môj sen tak som sa presne tam chcel ocitnúť a tak som konal, tú druhú radu začať od konca určite vyskúšam.
03.05.2012
jurinko
Ja som tiez raz mal sen, a napisal o tom poviedku, a tiez to nedopadlo prilis dobre. Hlavne asi preto, lebo v sne to prezivas inak, nez to bude prezivat citatel, v sne aj uplne hovadiny davaju zmysel, a zdaju sa zjavne, a preto je to este omnoho tazsie, nez pisat podla "beznej" inspiracie. Hlavne tam takmer urcite zlyha komunikacia medzi autorom a citatelom, pretoze tvoje prezivanie je vo sne casto zalozene na emociach, a sprostredkovat emocie citatelovi je tvrdy oriesok, ktory sa neda rozlusknut iba nadsenim, ktore sa dostavi po zobudeni. Je to proste velmi tazke, a ak pisat poviedku podla sna, tak si ten sen najprv treba napisat na papier, nechat odlezat (dlho), pozriet sa na to ako na namet, a az potom o tom napisat poviedku. Mozno zistis (ako ja), ze je to fakt len haluz, ktora nedava zmysel, a ked zabudnes na emocie zo sna, tak sa na to sam vykasles ;-)
03.05.2012
andrej android praznovsky
Wesovi Cravenovi sa to podarilo, napisal NIghtmare on the Elm street:) Par ludoim pekne sprostretkoval svoje emocie zo sna:) Ja som si napriklad napisel asi pred tyzdnom na papier rychlo jednu vetu. Ked som sa zobudil nadseny co tam bude, stalo tam Dobrodruzna cesta zacina tam, kde ta obycajna konci:)
03.05.2012
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.