Éčko
Kráska v ohrození, nič netušiaci únoscovia a jeden poriadne naštvaný chlapík s pomstou za opaskom. A štvanica sa môže začať.
Nabil som Colt Python SS nádejou a strelil si ju do krku. Potreboval som dúfať. Veriť, že Elena ešte žije. Že tu nebežím len za pomstou.
Koľko éčka mi ešte ostalo? Nádej vraj umiera posledná. Nesiem si ju v nábojoch, zastrčených v opasku spolu so strachom, pocitom viny a nenávisťou.
Ale tie prenechám iným.
Vyliezol som na vrchol skaliska. Príliš rýchly prechod z tieňa do svetla ma oslepil, slnko mi uštedrilo pravý hák. Kým šošovky zareagovali a vyladili svet na ideálnu viditeľnosť, sekundu som bol mimo. Keby ma teraz dostali, som v keli.
V duchu som si urobil poznámku : Vylepšiť systém plynulého prechodu a zabrániť tak svetelnému šoku. Emocionálne strelivo funguje na jednotku. Bodka.
V diaľke sa črtal schátralý drevený zrub. Prehnité trámy, deravá strecha, rozbité sklo. V tejto páľave bolo zázrakom, že sa už dávno nevznietil. Prírodné zákony sú fascinujúce. Tráva zhorí, zrub ostane. Zver skape a človek beží ďalej.
Ďalej, lebo musím.
Nie, nenechám im Elenu, ani keby už bola... Žije! Nádej nepripúšťa inú vieru.
Zaľahol som za balvan a sledoval okolie chaty. Bruškom ukazováka jemne stláčam krúžok samolepiaceho ovládača na spánku a regulujem zoom v šošovkách. Obraz sa priblížil, vycentroval som okno. Hľadám pohyb, tieň, čokoľvek, čo by svedčilo o tom, že vo vnútri je niekto živý. Prepnúť na infra v tomto svetle nemá zmysel, no aj tak to skúšam. Urobím všetko, čokoľvek, čo ma posunie o krok vpred.
Keď sa zotmie, skúsim to znova.
Za tebou, Elena, kráčam tmou.
Pred troma dňami, keď ju uniesli, boli piati. Dnes s ňou sedia v chatrči už len dvaja. Majú strach. Nezdá sa im spôsob, akým prišli o kamošov. Cítia, že sa niečo deje. Ako zviera, čo zvetrí poľovníka blížiaceho sa po stope. Uniká, uhýba, skrýva sa. Oni sa skryli neskoro.
Prvého som zabil strachom.
Vyšiel na balkón motelovej izby pri E 77, aby si zafajčil. Frajer s cigaretou v jednej a mobilom v druhej ruke. Fajčenie zabíja. Občas aj esemeskovanie.
Zacielil som na neho a vystrelil. Guľku, čo mu vniesla des pod kožu, nebolo ani počuť. Bzumm uniklo do noci, hluk áut a šum lesa prekryli let strachu.
Necítil skoro nič, len štipnutie otravného komára. Kým dofajčil, telom sa mu rozliala hrôza z desivých nočných snov. Iracionálna, živočíšna, archaická. Zahodil ohorok aj mobil a vyskočil z balkóna. Sledoval som, ako beží po ceste, dezorientovane, sprava doľava kľučkuje pred niečím, čo vidí len on sám a nakoniec padá pod kolesá trúbiaceho kamióna.
1:0
Kým prišla polícia, jeho kumpáni nasadli do auta a uháňali preč. Netušili, že v pätách im kráča smrť.
Idem.
Druhý mal to potešenie vyskúšať pocit viny. Ten ubíjajúci, dusivý, zničujúci pocit zúfalstva z niečoho, čo sa už nikdy, nikdy nedá napraviť.
V Eleninom aute boli tri sledovacie čipy. Raz jej už jedno ukradli, pri tomto chcela mať istotu. Tak som dal jeden namontovať priamo do šasi a druhý do motoru. Pod sedadlom bol tretí, pekne na očiach. Toho sa zbavili.
Ako inak.
O tri hodiny som im dýchol na krk neďaleko starej opustenej tehelne.
Videl som moju lásku. Zelené oči, gaštanové vlasy, jemná pleť. Jej krása mi opäť raz vyrazila dych.
Už len chvíľu, vydrž! Čoskoro ťa zovriem v náručí.
Priviazali ju k hrdzavému nosníku, bezmocnú a vystrašenú.
Kričali. Nedivím sa. Keby som mohol, aj ja by som kričal: Vy zmrdi, všetkých vás tu zabijem!
A potom by som to urobil.
Ich nervozita sa stupňovala, hádali sa, kto zavolá. Nemali plán. Uniesli ju, lebo kohosi napadlo, že môžu. Hlupáci.
Aj ja môžem.
Máme ubližovať druhým len preto, že môžeme?
Sledoval som ich cez špinavé okno na streche. Ani ich nenapadlo zodvihnúť hlavu. Amatéri.
Volali Stasovi. Jej otec je bohatý magnát, peňazí má mnoho, dcéru jedinú. Zaplatí.
Oni tiež.
Neplakala. Vedela, že ich sledujem, zbadala ma, lebo chcela veriť. Ostáva jej len čakať. Objal som ju zrakom a vtedy som kútikom oka zbadal - dvaja sa chystajú von.
Moja chvíľa.
Chľast a cigarety, cigarety a chľast. Aj v tehelni sa to dá roztočiť, ak je nuda.
Alkohol za volant nepatrí. Tiež zabíja.
Ako ja.
Zasunul som vinu do komory, pohladil hlaveň.
Zo strechy som strelil toho, čo zaostal, keď zbieral zo zeme dvadsať eur. Starý trik.
Éčko sa mu rozlialo v žilách ako oslavný triumf. Chlapík spočiatku nesmelo, no neskôr čoraz razantnejšie, začal prepadať panike a hájiť Elenu. Nesúhlasil s únosom, chcel ju pustiť a udať sa na polícii.
Zábavné.
Začali sa biť. Komplic stratil trpezlivosť, vytiahol zbraň a na mieste toho samaritána strelil do hlavy. Mŕtvolu potom zahrabali v neďalekom lesíku.
2:0
Elena sa na mňa usmiala.
Tretí, ten si v žiali vpálil guľku do mozgu. Smútil nad stratenou bývalou láskou? Rodinou? Kamarátom? A možno len nad samým sebou. Ktovie. Do hlavy im nevidím, keď strieľam.
3:0
A opäť idem.
Za tebou láska, k tebe, aby som s tebou mohol byť, v tebe.
Čoskoro - skala, úkryt a chata.
Nabíjam nenávisť. Zničujúci, deštruktívny pocit odporu voči svetu a sebe samému. Ničí a vraždí bez výčitiek, v oslepujúcom opare mylnej spravodlivosti.
Otočím bubienok.
Nakoniec si nechávam to najlepšie. Poláskam prstom ľahostajnosť, ktorá trpezlivo čaká v opasku. Pre šéfa.
Tú mu strelím priamo do srdca.
Keď ma uvidí prichádzať, ostane stáť presne tam, kde to dostane. Nebude sa mu chcieť vstať ani utekať či dokonca, tasiť zbraň. Príde o chuť žiť. Budú mu fuk milióny, život vo väzení aj vlastná smrť. Do konca života ho nezaujme vôbec nič. Zhnije vo vlastných výkaloch, ak sa rozhodnem nechať ho v tom zrube.
Je to najhoršia ľudská vlastnosť. Môže poľahky zničiť celé ľudstvo.
Zúrivosť či nenávisť časom opadnú a zmenia sa na niečo iné. Ale ľahostajnosť? Tú len tak niečo neprekoná.
Všetko má svoj čas. Vyťahujem ľahostajnosť a nabíjam.
Idem.
4:0
5:0
„Už som ti dnes povedal, ako veľmi ťa milujem?“
Lenona
.
Diskusia
Zlatica Málusová
Celkom sa mi to pozdáva, poňatie emócií ako prostriedku na likvidáciu.. máš fantáziu, je to vydarený pokus v porovnaní s tu uvedenými horormi á lá zombie, upíri, vlkodlaci či inými už vyčerpanými témami.. Ahoj.
04.07.2012
Celkom sa mi to pozdáva, poňatie emócií ako prostriedku na likvidáciu.. máš fantáziu, je to vydarený pokus v porovnaní s tu uvedenými horormi á lá zombie, upíri, vlkodlaci či inými už vyčerpanými témami.. Ahoj.
04.07.2012
Ash
Nápad výborný. Z remeselnej stránky by text potreboval prečistiť a spriehľadniť. Hlavne zo začiatku je tam kopa vecí, ktoré predstavujú len balast. Opisy prostredia - vrchol hory, rozpadnutý zrub, cesta s autami a kamiónmi? To nejde dokopy. Takisto by v takejto krátkej poviedke nemala byť retrospektíva, zadrháva to dej.
Viacej pozornosti by si zaslúžila existencia emocionálnej zbrane, jej zasadenie do sveta. Je jediná svojho druhu, hrdina je jej jediným vlastníkom? Alebo je bežne dostupná (vtedy by únoscovia mali predpokladať jej použitie a nejako sa pred ňou chrániť). Kto je vlastne hlavný hrdina? Manžel, milenec, bodyguard? Čo má za sebou, akú minulosť? Netreba zverejniť životopis, ale aspoň základný rámec by si zaslúžil.
04.07.2012
Nápad výborný. Z remeselnej stránky by text potreboval prečistiť a spriehľadniť. Hlavne zo začiatku je tam kopa vecí, ktoré predstavujú len balast. Opisy prostredia - vrchol hory, rozpadnutý zrub, cesta s autami a kamiónmi? To nejde dokopy. Takisto by v takejto krátkej poviedke nemala byť retrospektíva, zadrháva to dej.
Viacej pozornosti by si zaslúžila existencia emocionálnej zbrane, jej zasadenie do sveta. Je jediná svojho druhu, hrdina je jej jediným vlastníkom? Alebo je bežne dostupná (vtedy by únoscovia mali predpokladať jej použitie a nejako sa pred ňou chrániť). Kto je vlastne hlavný hrdina? Manžel, milenec, bodyguard? Čo má za sebou, akú minulosť? Netreba zverejniť životopis, ale aspoň základný rámec by si zaslúžil.
04.07.2012
jurinko
Velmi sa mi to pacilo. Prva veta je nieco dokonale, co by mohlo okamzite vyjst, a stiahlo by to citatela so sebou, aby ho to na pekne dlho nepustilo. A kedze toto tvoje bolo take kratke, tak mi to vystacilo na cele dielo. Je to v podstate opat iba akcia, a tym padom tomu chyba vela veci, ktore by poviedka mala mat, ale je to velmi dobre. Emocne naboje su vyborna vec, originalna, a dobre napisana. Vadilo mi iba to, co spominal Ash (ako to, ze nevedia, co sa deje? Je ta municia prototyp?) a este to, ze na zaciatku to bol Colt Python SS, a potom strielal uplne nehlucne, a ucinky boli iba ako stipnutie komara. Ale ta prva veta ma presvedcila, ze mam byt ticho, a uzivat si to. Je to vyborne, citim sa ako po zasahu Obdivom ;-) Dal som 8 (nie som prilis emocny typ, emocie vo mne by dali 9, ale zas taka uplna 9 to nie je, kedze tomu vela chyba :-) )
04.07.2012
Velmi sa mi to pacilo. Prva veta je nieco dokonale, co by mohlo okamzite vyjst, a stiahlo by to citatela so sebou, aby ho to na pekne dlho nepustilo. A kedze toto tvoje bolo take kratke, tak mi to vystacilo na cele dielo. Je to v podstate opat iba akcia, a tym padom tomu chyba vela veci, ktore by poviedka mala mat, ale je to velmi dobre. Emocne naboje su vyborna vec, originalna, a dobre napisana. Vadilo mi iba to, co spominal Ash (ako to, ze nevedia, co sa deje? Je ta municia prototyp?) a este to, ze na zaciatku to bol Colt Python SS, a potom strielal uplne nehlucne, a ucinky boli iba ako stipnutie komara. Ale ta prva veta ma presvedcila, ze mam byt ticho, a uzivat si to. Je to vyborne, citim sa ako po zasahu Obdivom ;-) Dal som 8 (nie som prilis emocny typ, emocie vo mne by dali 9, ale zas taka uplna 9 to nie je, kedze tomu vela chyba :-) )
04.07.2012
soyka
krásneééé. jedno je čítať ako kritik, iné je si to užívať. ja som si to užila. je to nielen zábavné, ale aj pravdivé v okamihoch ako "ľahostajnosť zabíja". a niekedy aj esmeskovanie.
04.07.2012
krásneééé. jedno je čítať ako kritik, iné je si to užívať. ja som si to užila. je to nielen zábavné, ale aj pravdivé v okamihoch ako "ľahostajnosť zabíja". a niekedy aj esmeskovanie.
04.07.2012
jurinko
A inac, Lenona, minule som ti hovoril, ze tie pseudovtipne veci uz ma zacinaju nebavit, tak toto je presne to, co som myslel. Ma to aj hlbku, aj je to spravne temne, aj to nie je za kazdu cenu skotacive.. Tvari sa to ako vazna poviedka, takto isto prepracovat psychologiu vsetkych postav, a napisat to rovnako dobre, a je z toho velmi schopny roman (alebo aspon nechutne dlha poviedka ;-) ). Len tak dalej!
04.07.2012
A inac, Lenona, minule som ti hovoril, ze tie pseudovtipne veci uz ma zacinaju nebavit, tak toto je presne to, co som myslel. Ma to aj hlbku, aj je to spravne temne, aj to nie je za kazdu cenu skotacive.. Tvari sa to ako vazna poviedka, takto isto prepracovat psychologiu vsetkych postav, a napisat to rovnako dobre, a je z toho velmi schopny roman (alebo aspon nechutne dlha poviedka ;-) ). Len tak dalej!
04.07.2012
Lenona
Som naozaj rada, že moja snaha o akčnú poviedku vyšla a páčila sa. Akčné romány milujem, no napísať niečo v tomto duchu je fakt ťažké, ak sa nechcem obmedziť len na nespočetné kopance a údery. Vyžaduje si to väčšiu predstavivosť, než som čakala. Písala som, ako som to cítila a ako vravím, pôvodne bola taká krátka, že by nespĺňala podmienky súťaže, tak som ju musela predĺžiť, na čo poslúžili práve opisy.
Keďže čitateľ vpadol priamo do deja, nič som neobjasňovala a len isté náznaky mali dovysvetliť to, čo nemalo zmysel rozvádzať - hrdina je priateľ obete a zhodou okolností navrhuje nové zbrane, takže v momente únosu sa rozhodne vyskúšať v praxi to, čo sám navrhol a čomu verí.
04.07.2012
Som naozaj rada, že moja snaha o akčnú poviedku vyšla a páčila sa. Akčné romány milujem, no napísať niečo v tomto duchu je fakt ťažké, ak sa nechcem obmedziť len na nespočetné kopance a údery. Vyžaduje si to väčšiu predstavivosť, než som čakala. Písala som, ako som to cítila a ako vravím, pôvodne bola taká krátka, že by nespĺňala podmienky súťaže, tak som ju musela predĺžiť, na čo poslúžili práve opisy.
Keďže čitateľ vpadol priamo do deja, nič som neobjasňovala a len isté náznaky mali dovysvetliť to, čo nemalo zmysel rozvádzať - hrdina je priateľ obete a zhodou okolností navrhuje nové zbrane, takže v momente únosu sa rozhodne vyskúšať v praxi to, čo sám navrhol a čomu verí.
04.07.2012
Lenona
Témou súťaže bolo - malé veľké veci - a na základe tejto témy som si vymyslela to "emocionálne strelivo" a "ďalekohľad umiestnený v šošovkách s možnosťou prepnutia na infračervené videnie". Určenie témy môže byť občas celkom užitočným kopancom. :D
04.07.2012
Témou súťaže bolo - malé veľké veci - a na základe tejto témy som si vymyslela to "emocionálne strelivo" a "ďalekohľad umiestnený v šošovkách s možnosťou prepnutia na infračervené videnie". Určenie témy môže byť občas celkom užitočným kopancom. :D
04.07.2012
Culter
Veľké malé veci... :))) poznám. Pevnost, však? Tiež som sa zúčastnil. Strelivo bolo naozaj skvelé. Ak si však chlapík strelil nádej, nemala ho živiť, že svoju lásku zachráni aj bez použitia násilia? Pri tej ľahostajnosti na záver mi napadlo, že šéf mohol byť kľudne ľahostajní aj ku životu pomstiteľa, alebo unesenej a v tom okamihu ich mohol bez výčitiek zabiť. Po ďalšie. Ten pomstiteľ mi pripadal, ako keby sám sebe strelil náboj lásky. Možno ho strelil tej ženskej. Otec je pracháč...Určite by ma zaujímalo, ako prebiehal výskum éčiek. Ako asi dopadli pokusy na ľuďoch? Dá sa proti nim brániť sebaovládaním? Hypnózou? Liekmi?...
05.07.2012
Veľké malé veci... :))) poznám. Pevnost, však? Tiež som sa zúčastnil. Strelivo bolo naozaj skvelé. Ak si však chlapík strelil nádej, nemala ho živiť, že svoju lásku zachráni aj bez použitia násilia? Pri tej ľahostajnosti na záver mi napadlo, že šéf mohol byť kľudne ľahostajní aj ku životu pomstiteľa, alebo unesenej a v tom okamihu ich mohol bez výčitiek zabiť. Po ďalšie. Ten pomstiteľ mi pripadal, ako keby sám sebe strelil náboj lásky. Možno ho strelil tej ženskej. Otec je pracháč...Určite by ma zaujímalo, ako prebiehal výskum éčiek. Ako asi dopadli pokusy na ľuďoch? Dá sa proti nim brániť sebaovládaním? Hypnózou? Liekmi?...
05.07.2012
Culter
Majú éčka hierarchiu? Čo by sa stalo, keby do niekoho strelili naraz lásku a nenávisť? Strach a nádej?... Dali by sa použiť pri terapii? A sú návykové?... :)))
05.07.2012
Majú éčka hierarchiu? Čo by sa stalo, keby do niekoho strelili naraz lásku a nenávisť? Strach a nádej?... Dali by sa použiť pri terapii? A sú návykové?... :)))
05.07.2012
jurinko
Lenona, to, ze manik pracuje na vyvoji novej zbrane, si tam asi mala napisat. Nebolo by to zasadne zmenilo dej, ale odpadol by ten minus, ze nevieme, preco ako jediny disponuje touto technologiou. A Janove Galikove podnety su velmi inspirativne, vo vacsom diele by si sa takejto konfrontacii urcite nevyhla. Pisat na rozsah je podla mna velmi dvojsecna zbran - sice ta to nauci skrtat, ale vacsinou v tom diele potom chyba pomerne vela veci. Ja by som si omnoho radsej precital premakanu poviedku na 10 stran, nez nadupanu akcnu scenu, v ktorej sa kvoli rozsahu vela veci nedozviem. Mozno je dobre pri pisani na rozsah, venovat sa "otrepanym" temam (remeselne zvladnutym, kde sa prave pri rozsahu naucis remeslu pisania), a nove originalne myslienky prinasat vo vacsich, ucelenejsich dielach (ked uz vies pisat, tak popusti uzdu fantazii). Ale mozno sa mylim, to ja len tak nahlas rozmyslam :-)
05.07.2012
Lenona, to, ze manik pracuje na vyvoji novej zbrane, si tam asi mala napisat. Nebolo by to zasadne zmenilo dej, ale odpadol by ten minus, ze nevieme, preco ako jediny disponuje touto technologiou. A Janove Galikove podnety su velmi inspirativne, vo vacsom diele by si sa takejto konfrontacii urcite nevyhla. Pisat na rozsah je podla mna velmi dvojsecna zbran - sice ta to nauci skrtat, ale vacsinou v tom diele potom chyba pomerne vela veci. Ja by som si omnoho radsej precital premakanu poviedku na 10 stran, nez nadupanu akcnu scenu, v ktorej sa kvoli rozsahu vela veci nedozviem. Mozno je dobre pri pisani na rozsah, venovat sa "otrepanym" temam (remeselne zvladnutym, kde sa prave pri rozsahu naucis remeslu pisania), a nove originalne myslienky prinasat vo vacsich, ucelenejsich dielach (ked uz vies pisat, tak popusti uzdu fantazii). Ale mozno sa mylim, to ja len tak nahlas rozmyslam :-)
05.07.2012
Lenona
yurinko: náznak toho, že chlapík je vývojár zbraní je v 9. riadku, kedy si sám pre seba poznamenal nedostatok, ktorý zaznamenal v praxi + to, že strelivo funguje ako má. Príbeh bol rozprávaný z jeho pohľadu a preto mi prišlo príliš ťažkopádne zavádzať jeho myslenie k niečomu, čo je pre neho samozrejmé - a to spomienky na jeho prácu sú. V danej situácii boli bezpredmetné /kedysi, v začiatkoch, by som to určite urobila, no všimla som si vo viacerých poviedkach, že takéto "dovysvetľovanie" pôsobí dosť amatérsky a nasilu a je často kritizované/. Myslím, že právom.
05.07.2012
yurinko: náznak toho, že chlapík je vývojár zbraní je v 9. riadku, kedy si sám pre seba poznamenal nedostatok, ktorý zaznamenal v praxi + to, že strelivo funguje ako má. Príbeh bol rozprávaný z jeho pohľadu a preto mi prišlo príliš ťažkopádne zavádzať jeho myslenie k niečomu, čo je pre neho samozrejmé - a to spomienky na jeho prácu sú. V danej situácii boli bezpredmetné /kedysi, v začiatkoch, by som to určite urobila, no všimla som si vo viacerých poviedkach, že takéto "dovysvetľovanie" pôsobí dosť amatérsky a nasilu a je často kritizované/. Myslím, že právom.
05.07.2012
Lenona
yurinko: priznávam, nie som expert na zbrane, ale kvôli poviedke som trochu pátrala a Colt Python sa mi na tento účel veľmi páčil. to SS na konci som pridala, netuším, či naozaj existuje. Dostala som sa ku skratke - SS - sin sonic, čo by malo znamenať tichú streľbu, tak som to jednoducho použila ako fakt a urobila z tohto Coltu tichú zbraň. Lenže vysvetľovať to by tiež nemalo význam, lebo hrdina to nikomu nerozprával, bral tichú streľbu ako jasný predpoklad a úmysel.
Inak, chcem sa opýtať, nikoho nerušilo striedanie časov? S tým som sa dosť natrápila.
05.07.2012
yurinko: priznávam, nie som expert na zbrane, ale kvôli poviedke som trochu pátrala a Colt Python sa mi na tento účel veľmi páčil. to SS na konci som pridala, netuším, či naozaj existuje. Dostala som sa ku skratke - SS - sin sonic, čo by malo znamenať tichú streľbu, tak som to jednoducho použila ako fakt a urobila z tohto Coltu tichú zbraň. Lenže vysvetľovať to by tiež nemalo význam, lebo hrdina to nikomu nerozprával, bral tichú streľbu ako jasný predpoklad a úmysel.
Inak, chcem sa opýtať, nikoho nerušilo striedanie časov? S tým som sa dosť natrápila.
05.07.2012
Lenona
Ash: hrdina posledných dvoch dostane v zrube, kde si pánubohu za chrbtom, no kým čaká až sa zvečerí, rekapituluje, čo ho za skalu dostalo a tak sa čitateľ dozvedá pozadie príbehu - únoscov dohonil, keď boli v motely pri ceste, potom mu ušli do tehelne a nakoniec ich dostihol v tej chate - je tam spomenutá tá skratka - opäť skala, chata..., uzavretý kruh.
05.07.2012
Ash: hrdina posledných dvoch dostane v zrube, kde si pánubohu za chrbtom, no kým čaká až sa zvečerí, rekapituluje, čo ho za skalu dostalo a tak sa čitateľ dozvedá pozadie príbehu - únoscov dohonil, keď boli v motely pri ceste, potom mu ušli do tehelne a nakoniec ich dostihol v tej chate - je tam spomenutá tá skratka - opäť skala, chata..., uzavretý kruh.
05.07.2012
Lenona
Ján Gálik: ty si to teda rozvynul. Nádej si strelil, aby veril, že ešte žije, že ju únoscovia nezabili a tá ho poháňala ďalej, hoci myšlienky na smrť milovanej ho aj tak občas dostihli. Ale to by snáď napadlo každého, kto miluje.
Až takého zloducha, čo by svojej láske očkoval lásku k nemu, by som z neho nerobila, v mojich predstavách to bol poctivý naštvaný chlapík, ktorý možno trochu zneužil výhodu svojho povolania / kto to občas nerobi, nie?/
05.07.2012
Ján Gálik: ty si to teda rozvynul. Nádej si strelil, aby veril, že ešte žije, že ju únoscovia nezabili a tá ho poháňala ďalej, hoci myšlienky na smrť milovanej ho aj tak občas dostihli. Ale to by snáď napadlo každého, kto miluje.
Až takého zloducha, čo by svojej láske očkoval lásku k nemu, by som z neho nerobila, v mojich predstavách to bol poctivý naštvaný chlapík, ktorý možno trochu zneužil výhodu svojho povolania / kto to občas nerobi, nie?/
05.07.2012
Lenona
(pokrač.) A ľahostajnosť? Nuž, ako sa vraví, milšia košeľa ako kabát, takže všetky city, ktoré máme, začínajú u nás, vzťahujú sa v prvom rade k nám. Ľahostajnosť voči inému znamená nie snahu zabiť ho, lebo tá si vyžaduje popud, niečo viac, ale ľahostajnosť voči jeho smrti spôsobenej okolnosťami či náhodou. Postrelený by jednoducho sedel a nikomu nepomohol ani neublížil, pokojne by sa prizeral, ako nekto potrebuje pomoc a neurobil by nič.
05.07.2012
(pokrač.) A ľahostajnosť? Nuž, ako sa vraví, milšia košeľa ako kabát, takže všetky city, ktoré máme, začínajú u nás, vzťahujú sa v prvom rade k nám. Ľahostajnosť voči inému znamená nie snahu zabiť ho, lebo tá si vyžaduje popud, niečo viac, ale ľahostajnosť voči jeho smrti spôsobenej okolnosťami či náhodou. Postrelený by jednoducho sedel a nikomu nepomohol ani neublížil, pokojne by sa prizeral, ako nekto potrebuje pomoc a neurobil by nič.
05.07.2012
Culter
Ešte si neodpustím malú poznámočku. Ak si chlapík urobí poznámku po jednom pokuse vstreknutia nádeje, že funguje ako má, je to podľa mňa krajne nevedecké. Pracuje totiž to z niečím tak krajne premenlivým, ako sú ľudské emócie. Ak by mal mať aký - taký odhad, ako strelivo pôsobí na človeka, zrejme by ho musel odskúšať na obrovskej vzorke a zrejme by tam musela byť aj nejaká kontrolná skupina, ktorá by dostávala placebo, či čo...
06.07.2012
Ešte si neodpustím malú poznámočku. Ak si chlapík urobí poznámku po jednom pokuse vstreknutia nádeje, že funguje ako má, je to podľa mňa krajne nevedecké. Pracuje totiž to z niečím tak krajne premenlivým, ako sú ľudské emócie. Ak by mal mať aký - taký odhad, ako strelivo pôsobí na človeka, zrejme by ho musel odskúšať na obrovskej vzorke a zrejme by tam musela byť aj nejaká kontrolná skupina, ktorá by dostávala placebo, či čo...
06.07.2012
Culter
S tou košeľou a kabátom máš pravdu: takto to funguje u väčšiny a práve preto by som sa éčka nenávisti a viny (nie že by som im to neprial, hajzlom) bál použiť proti maníkom, ktorí unášajú ľudí ale oni k tej väčšine nepatria. Čo ak oni už veľkú nenávisť pociťujú? Čo by sa stalo, keby dostali ďalšiu dávku? Kurnik, veď tie beštie majú jeho kočku. Ja osobne by som do nich napálil dávku lásky... a potom použil do toho coltu pekné konvenčné strelivo... Ja viem, že do takého rozsahu asi toľko úvah a možností nenapasuješ, ale nevedel som sa zdržať:))) Držím palce.
06.07.2012
S tou košeľou a kabátom máš pravdu: takto to funguje u väčšiny a práve preto by som sa éčka nenávisti a viny (nie že by som im to neprial, hajzlom) bál použiť proti maníkom, ktorí unášajú ľudí ale oni k tej väčšine nepatria. Čo ak oni už veľkú nenávisť pociťujú? Čo by sa stalo, keby dostali ďalšiu dávku? Kurnik, veď tie beštie majú jeho kočku. Ja osobne by som do nich napálil dávku lásky... a potom použil do toho coltu pekné konvenčné strelivo... Ja viem, že do takého rozsahu asi toľko úvah a možností nenapasuješ, ale nevedel som sa zdržať:))) Držím palce.
06.07.2012
Miroslav (Anonym)
Magnifique :) už je to poriadne dlho, čo som čítal niečo s poriadným akčným nádychom a pritom to vôbec nestratilo na hĺbke obsahu.
12.07.2012
Magnifique :) už je to poriadne dlho, čo som čítal niečo s poriadným akčným nádychom a pritom to vôbec nestratilo na hĺbke obsahu.
12.07.2012