"Do riti," skríkol som na Stana, ktorý sa vŕtal v spleti káblov a šialene sa usmieval.

"Ty idiot," všetko si pohnojil, "teraz sa ..." no a to som už dopovedať nestihol. Videl som len silný záblesk a vtedy mi niečo prebleslo mysľou.

Stano bol psychopat, to som vedel, ale že to dotiahne až tak ďaleko tak to by ma fakt nenapadlo. Žiť na tejto posranej základni, v tom najzasratejšom kúte vesmíru s týmto človekom ... keby som to vedel tak sa na to veru nahovoriť nenechám. Čo sa dá robiť, teraz už je na podobné úvahy neskoro, mal som to predvídať, na podobné výlety mám ešte čas, teraz to musím brať tak ako to je a snažiť sa s tým nejako zmieriť. Aj keď ... no nie je to bohvie čo. Raz som sa dostal k jeho záznamom. Stano bol troska, vygumovaný a prepitý mozog, ktorý teraz slúžil už len ako zásobáreň tých najväčších somarín v celom vesmíre. Kto iný by kradol palivo a nadájal sa s ním. No, ale spoločnosti sa ani nedivým, že na tieto odľahlé základne vysielajú takéto trosky. Väčšinou sú to sociopati, bývalí vrahovia, narkomani, ktorý tu majú istotu, že keď to na nich príde drogy v okruhu 300 svetelných rokov nezoženú. No a potom je tu ešte tá vec s reaktorom. Navigačná stanica, ktorá pokrýva polku galaxie musí mať dostatočný výkon, no a ten výkon má veľmi neblahé účinky na posádku. Asi preto je stále zloženie posádky 1+1. Radiácia tu prekračuje limity ďaleko za červenú stupnicu. Na toto som dokonca zložil aj básničku:

Ten kto sa na túto základňu dostane,

väčšinou na nej aj zostane.

Chce utiecť, ale nemá kam,

vesmír je veru zlý pán.

No ja viem, nič moc, ale pomaly sa začínam učiť.

Vedel som, že aj napriek mojim najhorším obavám táto chvíľa príde. Hovorí sa, že stačí nepatrný okamžik a celé mnohoročné snaženie je v háji. Je to tak. Teraz som sa o tom presvedčil na vlastnej koži. Dúfam, že ostatní mali väčší úspech. Raz sa nám to musí podariť. Nemôžme ich predsa nechať stále vládnuť, tých neschopných dvoj NoH . Ý cCh /// SYNTAX ERROR / HLAVNÝ POČÍTAČ ZÁKLADNE [NAV215] / END OF LOG