Česká urban fantasy séria Kladivo na čaroděje pokračuje!
Praha je kúzelné mesto a to doslova. V Prahe je mágia najsilnejšia — nová, rýdza, nevypočítateľná a pletie sa ľuďom do životov. Klaudii a hlavne Walterovi. Len Félixa zatiaľ netrápi. Je totiž na okružnej jazde okolo Zeme, nie úplne dobrovoľne, a tak trochu mimo hlavnej trasy bežnej dopravy. Krúži až kdesi nad atmosférou a usilovne rozmýšľa, ako sa má uzemniť.
Fanúšikovia Kladiva na čaroděje čakali (a možno už ani nečakali, ako aj ja) dlhých šesť rokov, kým sa v zákulisí začalo šepkať o druhej sérii, a potom ešte pár dlhých mesiacov, kým prvý diel Pád do reality naozaj do reality vpadol. Takže Félix a spoločníci sú späť… Hoci nie celkom tak, ako sme boli zvyknutí. A za všetko môže autorská dvojica Martina D. Antonín a Jiří Pavlovský. Nepredbiehajme však udalosti.
Prvá očividná vec, ktorú si čitatelia série určite všimnú, je dizajn knihy. Tak trochu ztuctovatel. Obálku tvorí pekný a vhodne uletený obrázok, o tom bez debaty, aj v názve série a časti sa zachovalo typické písmo, čo je super, ale stratili sa z nej charakteristické geometrické útvary, vďaka ktorým sa už na prvý pohľad odlišovala od ostatných kníh. Čo je trochu škoda, aj preto, že kreslené objekty „utekajúce“ za okraj obdĺžnikoidov vyzerali dynamickejšie. Ale je to vec vkusu a zvyku, hlavne, že je obálka funkčná, teda texty má čitateľné. Napokon, ak knihu založíme do police, aj tak z nej vidíme iba chrbát a na ňom ostalo rozloženie rovnaké, len je vyhotovené inverzne — palec hore za nápad.
Ďalšou zjavnou drobnosťou je objem knihy. V porovnaní so štíhlymi knižkami prvej série je táto celkom moletná. Má takmer dvojnásobný počet strán, čo je plus, hlavne, keď pridané strany nie sú plné vaty, čo nie sú.
Druhá séria začína zhruba tam, kde prvá skončila, s niekoľkomesačným posunom. Situácia na Zemi sa obrátila — chýbajúcu mágiu postupne nahrádza nová, sprevádzaná mnohými vedľajšími úkazmi. Z obyčajných ľudí sa náhodne zo dňa na deň stávajú mágovia, získavajú nečakané schopnosti (žeby sa splnil sen o mágii pre každého? :D ) a dochádza k výronom divokej mágie. Situáciu využívajú Oslovení — novovzniknutý magický spolok, ten jediný, ktorý by mal vládnuť a zaviesť všeobecný mier, samozrejme podľa vlastných predstáv a štýlom svet nie je pre slabých. Vatikánska vyšetrovacia komisia — VVK — má plné ruky práce so zmiernením dopadu kolísavej mágie a hlavne s utajením nadprirodzených javov. Všedné dni zamestnancov VVK okorení kurátorka výstav, magistra Střídková, nápadom zorganizovať výstavu siedmich grimoárov v Tancujúcom dome v Prahe. Svojím nevšedným zjavom si získa povolenia a úloha zabezpečiť ochranu padne na plecia Waltera…
Ako sa k tomu priplietol? Nuž, medzi posledným a prvým dielom sa Félixove kvarteto rozpadlo. Každý člen funguje sám za seba, presvedčený, že Félix sa na nich jednoducho vykašľal a zdupkal. Takže tu máme tri sólové línie, ktoré sa podľa očakávania pretnú, ale kým k tomu dôjde, uplynie nečoakávane veľa strán. Mám kvôli tomu tendenciu myslieť si o knihe, že je nultá a nie prvá. Poďme sa aspoň v skratke pozrieť na našich hlavných aktérov.
Walter Semerád, nekromant, získal vytúženú prácu vo VVK a zamiloval sa do živej a dýchajúcej Beátky. Radosť mu kazí len budúca svokra Ofélia, nedostatok úcty od kolegov a to, že šéfuje len druhému tímu. Tomu, ktorý si odmaká najhoršie práce, z ktorých žiadna prestíž nekuká. Tím alfa vedie starý známy Kilián, čo pridáva Walterovi ďalší tŕň v päte, hlavne, keď je bratom jeho milovanej. Práce má vyše hlavy, pretože sa stále objaví niečo magické, čo treba hasiť. No a, samozrejme, nesmieme zabudnúť na tú výstava. Už jeden grimoár môže byť nebezpečný, nastrkať ich do budovy sedem je recept na katastrofu.
Klaudia Doskočilová len ťažko znáša fakt, že ich Félix odkopol. Zmenila sa. Dni trávi v krčmách a telepatické schopnosti využíva na to, aby ju ostatní štamgasti pozvali na pohárik či obdarovali obsahom peňaženky. Až kým ju práve kvôli jej schopnostiam neunesú. Tak kým Walter rieši svoju kariéru, Klaudia sa babre s únoscami… čo bude ďalej, si musíte prečítať, lebo ako to v dobrých knihách býva, nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá.
Félix Jonáš nezdrhol, krúži na obežnej dráhe. Nie, nie je v rauši. Rýchlo a potajomky ho tam odpratali Ester a Sedma, spolok mágov aktuálne s podstavom (je ich iba päť). Spočiatku si písal denník na jediný dostupný papier, ktorý tam mal — hajzlák (ktovie, či dostatočne ocenil jeho dostupnosť). Dlhé dni si kráti špekuláciami, ako sa odtiaľ dostať. Ako magnet na problémy, aj na prahu vesmíru si ich pritiahne v podobe škrabomilov.
Ostáva už len Vincenc, špecialista na prácu so životnou energiou. Mimochodom, kto si vybaví jeho priezvisko, má u mňa čokoládu :D Chúďatko — jeho línia v tejto časti absentuje, pretože na konci prvej série zomrel. Vraj. Ako fanúšik to však odmietam akceptovať a verím, že sa v pokračovaní objaví, inak by to kvarteto nebolo úplné a autorom sa potom určite bude nejakú dobu štikútať. Našla som v knihe miesto-dve, kde by sa mohol medzi riadkami skrývať, tak som zvedavá, čo prinesie pokračovanie.
Autori zabodovali aj s využitím reálnych prvkov, skvelo skombinovanými s fikciou. Výborne zvolené miesto výstavy, Tancujúci dom, určite pozná každý Čech a aj my, čo sme za hranicami republiky. Využitie reálnych grimoárov, ako je napríklad Ďáblova bible — je to skutočný, existujúci unikát, najväčšia ručne písaná kniha, známa pod názvom Codex gigas. A aby som nezabudla, do deja sa pripletie aj Lajka. Strašný mix, že? Ale ak sú dobre použité, dodávajú príbehu aj humoru v ňom ďalší rozmer.
Typickým rysom série je, že má každý diel trochu inú atmosféru aj iný spôsob rozprávania, mení sa intenzita humoru a dominujú v nich iné prvky, pretože sa autori striedajú. Našťastie sa strážnemu anjelovi v podobe Jiřího Pavlovského podarilo autorov ukočírovať tak, aby séria pôsobila kompaktne. Pád do reality je tiež trochu iná. Stále má vtipné postavy, zábavné zápletky, netradičné problémy a hromadu drobných úsmevných detailov, avšak dochádza k väčšiemu posunu v celkovom ráze knihy. Sčasti za to môže spolupráca dvoch autorov, ale za hlavnú príčinu posunu považujem štruktúru príbehu. Tým, že má každá postava vlastnú líniu, fungujú samostatne, ale ide to na úkor spoločnej vtipnej interakcie. Určitým odklonom od zaužívanej schémy je aj to, že príbeh nemá v prvej polovici jeden hlavný konflikt a ďalšie pridružené, ale začína celým vedrom rovnocenných konfliktov a len postupne sa ozrejmuje ten hlavný. Asi aj preto príbeh odsýpa pomalšie, sprvu je viac osobný, a len postupne spolu s rozhľadom v deji rastú aj „grády“. Ale fajn je, že všetko so všetkým nejako súvisí.
Aj vďaka tomu sa dá kniha čítať samostatne, funguje ako úvod do staronového sveta. Nie je potrebné prečítať predchádzajúcu sériu, aby ste sa dostali do obrazu, ale ako to už býva, čím viac vieme o svete a postavách, tým je príbeh zábavnejší, lebo len vtedy pochopíme celú šírku a hĺbku narážok. (Takže rozhodne odporúčam prečítať aspoň dodatočne.) Začína tu nový príbeh. Navyše tým, že každá postava vystupuje samostatne, sa narušili určité stereotypy ich správania. Od autorov románu je to šikovný ťah, pretože takto si knihu môže užiť aj čitateľ, ktorý sa dopustil toho hriechu, že prvú sériu nečítal. Náväznosť je len časová a priestorová, tak nie je problém vkĺznuť do sveta ani pochopiť postavy, lebo sú dostatočne vykreslené (otestované takmer dobrovoľníkom z rodiny :D ). Zároveň je to nové aj pre stálych čitateľov. Klaudia aj Walter si žijú po svojom, teda inak ako v prvej sérii, a informácie o nich sa opakujú len v potrebnej miere, čo naozaj veľmi oceňujem.
Záver:
Mohla by som sa ešte dlho rozpisovať, ale lepšie ako čítať môj názor je utvoriť si vlastný. :D Takže uzavriem to tým, že kniha má všetko potrebné: dobrú zápletku, uletených hrdinov, kopu humoru a ešte aj svokru. Do istej miery má aj predvídateľný záver, ale nepovažujem to za veľký problém, lebo príbeh nie je postavený na pointe, ide o to, ako sa k nej dopracujeme. Spomínala som, že je hlavne humorný? :D Kto stále váha… Neváhajte, skúste. Ak vám sadne humor, máte zaručený oddych na pár večerov. Ja som veľmi rada že vydavateľstvo Epocha projekt oživilo, pretože kníh s nevnucujúcim sa, neurážlivým humorom je poskromne.
A kým čakáme druhý diel druhej série, doprajme si repete a poďme sa pozrieť na Jonáša a spol. od začiatku. Mimochodom, komu chýbajú úvodné diely v knižnici, má možnosť si ich doplniť, pretože vychádzajú v dotlači.
Martina D. Antonín (*1978) je spisovateľka, organizátorka larpov a prekladateľka narodená v Prahe. Publikuje od začiatku tisícročia; po poviedkových začiatkoch (napríklad v časopise Pevnost a zborníkoch Drakobijci a Klášter slasti) debutovala čitatelia skvele prijatým humorne ladeným fantasy románom Křivé ostří, na ktorý nadviazala novelou Zdvorilostná návšteva. Poviedkou Trpasličí čest odštartoval rovnomenný cyklus, do ktorého patrí aj bláznivo vážny román Zelená a osem poviedok a noviel vydaných v zborníkoch Legendy: Draci, Mrtvý v parovodu, Legendy české fantasy 2 a ďalších. Od hrdých trpaslíkov, „geniálnych“ goblinov a vážnych elfov si odskočila k súčasnej sérii Daemonica (zatiaľ dva diely, ďalšie chystá) a k historickej fantasy novele Saladinova lampa. Úplnou žánrovou odbočkou je populárno náučná kniha 101 nejkrásnějších domovních znamení Prahy. Jej najsilnejšou zbraňou sú chytľavé príbehy plné akcie a dialógov, ktoré sa neberú príliš vážne, aj preto jej svet Kladiva na čaroděje sadol takmer na mieru.
Jiří Pavlovský (1968) je český spisovateľ, komiksový a filmový publicista, prekladateľ, vydavateľ a rodený Pražák. Spolu s ďalšími členmi literárnej skupiny Rigor Mortis patrí k autorskej generácii (o. i. Štěpán Kopřiva a Jiří Kulhánek), ktorá v polovici deväťdesiatych rokov vniesla do českej fantastiky svieži vietor v podobe nekorektných, cynických a akčných príbehov. Väčšinou píše poviedky, či už sám alebo v spolupráci s ďalšími autormi. Za mnohé z nich získal žánrové ocenenia: Nočná návštěva a Dobro vítězí (Cena Karla Čapka), Eskorta (Cena Akadémie SFFH) apod. V roku 1998 vydáva legendárnu antológiu drsnej a cynickej fantastiky s názvom Rigor Mortis. O dva roky mu v spolupráci s Marekom Dobešom vychádza ďalšia antológia Je dobrý být mrtvý. Ako prvý samostatný titul mu vyšiel román Zatykač na Stonea, kniha z francúzskej sci-fi série Mark Stone, pôvodne písanej Jean-Pierrom Garenom. V roku 2012 začína publikuje krátky román Magie pro každého, prvý diel urban fantasy série Kladivo na čaroděje. Prvá séria končí po trinástich vydaných častiach v roku 2018 poviedkovou antológiou s názvom O krok před peklem. V roku 2024, po šiestich rokoch čakania, vychádza Slepý hon, nový Pavlovského samostatný román z tohto sveta. Do série zatiaľ prispel šiestimi románmi a jednou antológiou, je však isté, že sa na jej vydávaní bude podieľať aj naďalej. V 90-tych rokoch založil vydavateľstvo Crew a distribučnú sieť Seqoy. Patrí k dlhodobým redaktorom magazínu Pevnost. Od konca roku 2023 mu pravidelne spolu so Štěpánom Kopřivom vychádza podcast Rudá žeň, v ktorej sa venuje kriminálkam a noirových detektívkam. Je ženatý s autorkou Janou Jůzlovou a žije v Prahe.
Hodnotenie: 90%
Martina D. Antonín & Jiří Pavlovský - Pád do reality