Rozprávky spod starého duba

Na lavičke pod starým dubom sedel rozprávkar a okolo neho sa zhromaždil nemalý dav. Rozprávkar rozprával bez prerušenia, nechával len malé medzery medzi každým príbehom. Rozprával dlho, tak dlho, až jeho srdce prestalo biť. A pretože najvytrvalejším poslucháčom bol šľachtický pisár, niečo po ňom ostalo. Príbehy starého rozprávkara sa uchovali a prečítať si ich môžete aj dnes. Prvá poviedka tohto autora na našom serveri.
Podporte scifi.sk
Ilustračné obrázky k spacenews - Rozprávky spod starého duba
Ilustračné obrázky k spacenews - Rozprávky spod starého duba / Zdroj Disclaimer
Na posvätnej hore, ktorej meno sa stratilo v čase a bola taká stará, že ju nenájdete ani v najstarších mapách, sídlili najlepší šermiari sveta. Ich učitelia boli starí, múdri a nesmierne silní a nikto sa im neodvážil postaviť do cesty. Vďaka nim v krajine vládol zlatý vek mieru a rozkvetu.
Cvičili žiakov bez rozdielu, nezáležalo im na farbe ich krvi, na majetkoch ich rodičov, na viere, ani na správaní, pretože všetky tieto veci počas učenia bledli ako nástenná maľba, až kým neopadli a nevyniesli na povrch múr pevný, hrdý a nezlomný. Ako je známe, ľudská myseľ túži ničiť, zatiaľ čo duša túži tvoriť. Múdri učitelia to vedeli, a preto ste v ich pevnosti mohli nájsť to, čo vás nikdy samo nenájde. Pokoj. Šťastie. Mier. Harmóniu. A predovšetkým, mohli ste tu nájsť svoje pravé Ja.
Jedného dňa do pevnosti priviedli chlapca, dobitého a dorezaného a na smrť vystrašeného. Nové modriny prekrývali staré zažltnuté a na mnohých miestach sa roztvárali v krvavých trhlinách po ostrom skle a kamení. A to, čo učitelia videli len na prvý pohľad, bol iba zlomok trápenia, ktoré chudák chlapec prežil na ulici ako vyvrheľ a odpad. Trvalo dlho, kým sa chlapec dal do poriadku. Belavé spomienky nahradili rany už po pár mesiacoch, no zranenia siahali hlbšie, než mohol človek vidieť. Hlbšie než mohol pochopiť.
Z chlapca vyrástol mladík a učitelia v ňom objavili nemalé nadanie pre boj, no aj nebezpečné sklony k násiliu. Snažili sa ho upokojiť, očistiť od jeho minulosti a zbaviť všetkého zlého, ale prvýkrát za svoje dlhé učenie sa stretli s neúspechom. Keď mladík dovŕšil vek dospelosti, prešiel prastarým rituálom, kde sa človek zbavuje svojho mena a spoznáva seba samého. Učitelia dúfali, že takto mu pomôžu zabudnúť a ukážu mu, ako začať odznova. Lenže čoskoro bolo jasné, že mladík na svoju minulosť zabudnúť nechce. Namiesto toho, aby sa spýtali prečo, vyhnali nebezpečného mládenca za múry pevnosti a zavreli za ním brány.
Sám a opustený sa túlal svetom a hnev i beznádej sa v ňom miešali ako voda a olej - nakoniec vždy jedno prevládlo. Začal kradnúť, potom rabovať a potom vraždiť a pokračoval v tom aj po tom, čo začala Biela vojna. Napadol sneh a dva roky ubehli bez jediného teplého slnečného lúča. Zima udrela chladom, chorobami i hladomorom, ale mladý muž vždy prežil každú nástrahu a vždy, hoci len o vlások, unikol smrti.
Fallmertský kráľ bez ľútosti útočil na sužovaný kraj a čo nezničila dlhá zima, zničil on. Sám na čele nemalého vojska podnikal ničivé nájazdy a s každým jedným pomaly posúval hranice svojej ríše. Náhoda, alebo možno božia vôľa to tak chcela, že po pol druha roku zimy nepriateľský kráľ narazil na samotného tuláka bez mena, plného vyblednutého hnevu, strachu a beznádeje. Ten muž bol otupený, zasnený a viac živoril než žil. Napriek tomu mu Fallmertský kráľ neukázal zľutovanie. Štvali ho cez kopce a doliny, polia a lesy, cez sneh a ľad až na pokraj jeho síl. Až na pokraj šialenstva.
Náhoda, alebo možno božia vôľa to tak chcela, že keď sa už bezmenný muž chystal vzdať, zrazu sa pred ním objavila pevnosť. Žiarila jasnými ohňami života a vítala ho otvorenými bránami. Len tak-tak do nej stihol vbehnúť, než sa brány zavreli pred útočiacimi Fallmertmi. Náhoda, alebo možno božia vôľa to tak chcela, že práve toto bola pevnosť, v ktorej sa učil bojovať, vydržať a nevzdávať sa. Tak ako pred mnohými rokmi, aj teraz mu učitelia pomohli k uzdraveniu, a prijali ho ako jedného z nich. Ale niečo bolo inak. Nebolo to v učiteľoch ani v pevnosti; mohol za to jeho iný pohľad. Bezmenný muž prvýkrát v živote cítil vďaku.
Bezmenný navštívil majstra učiteľa v najvyššej veži pevnosti len aby úprimne povedal: „Ďakujem.“
Majster učiteľ sa naňho usmial a spýtal sa: „A komu ďakuješ, synu, mne, sebe, alebo bohu?“
„Všetkým čo ma zachránili. Ďakujem všetkým, čo mi pomáhajú s mojim vnútorným bojom.“ Odvetil bezmenný.
„Potom,“ prehovoril majster učiteľ , „ v mene všetkých, čo ti pomáhajú a aj v mene svojom, odváž sa do posledného útoku a zachráň všetko, čo ti je na svete milé.“
„A aké je moje meno?“ spýtal sa bezmenný.
„Tvoje meno ti nedá človek ani boh. Svoje meno si musíš vybrať ty sám, ale neskúšaj náhodne hádať slová, synu, konaj. Ak tak urobíš, tvoj boj skončí, a ty nájdeš svoj mier.“ A tak bezmenný konal.
Sám, ozbrojený len mečom a svojou vôľou, vykročil naproti celému Fallmertskému vojsku. Keď sa brány pevnosti otvárali, nepriateľský kráľ očakával posledný zúfalý útok. Namiesto toho uvidel jedinú postavu, hrdo stojacu a pevne zvierajúcu meč v odhodlaní zaslúžiť si sľúbený mier a spásu duše.
Vraví sa, že bezmenný kosil nepriateľov ako ovos a žiadna zbraň mu nemohla ublížiť, pretože ho jeho železná vôľa chránila lepšie, ako najlepšie brnenie. Prebojoval sa cez dva predné šíky až ku kráľovmu tátošovi a jediným pohľadom ho tak vystrašil, že sa okamžite vzpätil. Kráľ sa zvalil do krvavého snehu a blata, ale bezmenný sa nepohol, kým sa nepostavil a netasil meč. Až potom sa začal tanec, na ktorý žiaden z Fallmertských vojakov do smrti nezabudol.
Ryhy na bezmenného meči sa hromadili a onedlho bola taká dosekaná, že by s ňou poľahky spílil strom. Dlhú chvíľu to vyzeralo, že nikto nevyhrá a vojaci len bez dychu sledovali takmer nadpozemský boj. Vtom ale kráľovský meč preťal bezmennému brucho a ten sa v strašnom ryku zviezol na kolená. Kráľ, v domnení, že porazil svojho zrejme najväčšieho nepriateľa víťazoslávne zahučal, lenže než mu vojsko stihlo odpovedať bojovým pokrikom, bezmenný uchopil svoju zbraň a odsekol prsteňmi sa ligotajúce ruky, aby už nemohli ďalej ničiť. Kráľ si pozrel na kýpte, lenže to už mu hlava letela vzduchom. Vojaci ostali omráčene stáť, až kým im bezmenného krik nezatemnil mysle strachom. Všetci do jedného sa zvrtli a utekali späť do svojej vlasti. Bolo to posledné Fallmertské vojnové ťaženie.
Bezmenný zdvihol svoj meč a obrátil tvár k nebesiam. „Zachránil som, čo mi bolo drahé a zvíťazil som v tomto boji. Teraz mi ostáva už len poraziť seba samého.“ S tými slovami chytil meč za ostrie a vrazil si ho do srdca. Než umrel, stihol zvolať svoje meno. Odvtedy sa spieva o slávnom Trajanovom víťazstve.
Kým pochovali jeho telo, snehy zimy sa roztopili a na troskách dedín rástli mestá. Prešlo mnoho liet, no už to neboli roky trápenia. Boli to roky rozkvetu a pokoja a každý spomínal na to jediné, čo neumrelo v prúde času: Na obeť, ktorou neskúsený a nahnevaný mladík priniesol svetu mier.

Kr4b

Kr4b
That guy

Diskusia

Ester Magyarová
Zaujímavé. Naozaj zaujímavé. Ako by som začala... Nejak mám pocit, že ti ušla myšlienka. Čo ho zmenilo? Čo zmenilo jeho názor? Sám ich rozsekal? No, povedzme. Keď ti vrazia do brucha meč, stihneš ešte niekomu odseknúť ruky a hlavu? Prečo sa vlastne zabil? Aby porazil sám seba? Či by aj tak zomrel? Nikto sa neujal vedenia keď ich kráľ padol? No, povedzme... Celé to je neisté, zahmlené, otázne. Ale je to krásne napísané :) Vlastne ani poriadne neviem ako to mám hodnotiť, tak dávam 5
29.06.2013
Kr4b
Písal som to dávno, asi pred dvoma/troma mesiacmi. Popravde, už si veľmi nepamätám, čo som tým chcel povedať. Ale zopár tých otázok skúsim zodpovedať teraz (byť trochu skúsenejším autorom, čitateľ by sa nemusel pýtať): Najprv ho zmenilo uvedomenie, potom vďaka, ktorú cítil. A áno, sám ich rozsekal. Že rany brucha sú veľmi bolestivé a nimi spôsobená smrť prichádza pomaly mám z Tarantinovych Gaunerov. Ako porazil sám seba, to sa už nepamätám, ale rozhodne sa človek nezabije len tak - donútil sa k tomu. Buď kvôli rane, rozhodne nezávideniahodnej, alebo kvôli tomu, že si uvedomil, že celý život robil len zle - rabovanie, vraždy atď. Túto voľbu prenechám čitateľovi. Čo sa týka vojska, nad ich osudom som veľmi nerozmýšľal, najmä nie nad ich politikou. Ale aby od strachu ušli myslím vodcu nepotrebujú... Vďaka Ester, práve si mi vnukla nápad na súvisejúcu poviedku.
29.06.2013
William Cody
No snáď nebudem za najhoršieho, keď si Ťa ako nováčika trochu podám :D(len jeden obyčajný subjektívny pohľad a hodnotenie). Nič to vo mne po dočítaní nezanechalo. Príbeh opusteného, životom týraného osamelého bojovníka, ktorý v jednej bitke zachráni svet. Len napísané viacerými vetami ako touto jednou. Nenecháva to po dočítaní nič na zamyslenie, žiadna pointa, myšlienka, odraz. Rozprávka rozprávaná pod dubom o jednom z hrdinou akéhosi sveta, ktorý pri smrti prezradil svoje meno(bezpredmetné)aby bolo na koho spomínať. Ak to mal byť dôvod a nejaký opis toho ako sa pre slávu mena umiera, minulo sa to u mňa účinkom. Trajan?? aha ano, skontroloval som to :D, ale okrem toho že prišiel týraný a boľavý do školy, po vyučení neprijal meno a sám porazil armádu s kráľom, nič tajomného som pri ńom necítil.
29.06.2013
William Cody
No snáď nebudem za najhoršieho, keď si Ťa ako nováčika trochu podám :D(len jeden obyčajný subjektívny pohľad a hodnotenie). Nič to vo mne po dočítaní nezanechalo. Príbeh opusteného, životom týraného osamelého bojovníka, ktorý v jednej bitke zachráni svet. Len napísané viacerými vetami ako touto jednou. Nenecháva to po dočítaní nič na zamyslenie, žiadna pointa, myšlienka, odraz. Rozprávka rozprávaná pod dubom o jednom z hrdinou akéhosi sveta, ktorý pri smrti prezradil svoje meno(bezpredmetné)aby bolo na koho spomínať. Ak to mal byť dôvod a nejaký opis toho ako sa pre slávu mena umiera, minulo sa to u mňa účinkom. Trajan?? aha ano, skontroloval som to :D, ale okrem toho že prišiel týraný a boľavý do školy, po vyučení neprijal meno a sám porazil armádu s kráľom, nič tajomného som pri ńom necítil.
29.06.2013
mercdok
Nicim zaujimave. Tisickrat prevarena zaciatocnicka tema tinedzerov o hrdinskom, neporazitelnom bojovnikovi. Stylistika mierne nadpriemerna.
30.06.2013
Kei
Názov poviedku viac ako dobre vystihuje. Je to rozpávka (myslím tým z hľadiska žánru), alebo povesť. Mne v tom chýba okrem iného aj akési fantastické ozvláštnenie. To, že je to vymyslený príbeh, z toho ešte nerobí fantasy. A tým pádom sa mi to aj ťažko hodnotí. Ale aj keby to bola povedzme magická škola, stále tomu niečo chýba. Pozornosť sa triešti medzi školu, bezmenného a vojnu. Príbeh hlavnej postavy je príliš skratkovitý.
plus bod za štylistiku, pretože je to skvele napísané.
30.06.2013
William Cody
Sorry to duplovanie, aj prispevok mal by vcera povodne dlhsi, len mi to akosi padlo a uz som sa nevedel pripojit. Tak uz nebudem tolko pisat, co vcera, ale este mi neda. Ak starcek podaval povest, snad mala byt aj poucna...Ci to bol len akysi vypis z kroniky toho sveta? T a lepsia stylistika sa mi pri pribehu stratila, bolo to prijednucho nalinajkovane, dialog s mnichom nezapadol, chybal tomu myslienkovy pochod k pohnutkam hrdinu a pod. Dal som 3.
30.06.2013
Kr4b
Veľká vďaka. O štylistiku som sa bál najviac, lebo je (alebo bola) to len taká rozcvička.
mercdok: nie som prvý ani posledný, kto rozmýšľa nad životom a na nič rozumné nepríde, pravý tínedžer :D
Dialóg sa mi naozaj nepodaril, jak tak na to kukám, vôbec sa tam nehodí. Pointu ale vyjadruje najlepšie - život je boj a okaždú pomoc v ňom treba odmeniť. Bezmenný bojuje so sebou tak, že bojuje so svetom. To mala byť pravdepodobne pointa. Ale musím uznať, že tam proste chýba. Najradšej by som to ospravedlnil tým, že je to moja prvá dokončená poviedka. Rád by som videl, kto svoju prvú takto neospravedlňuje :D
30.06.2013
Kr4b
Píšte ďalej. Neurazí ma to, ale možno ma to aj tak nakopne. Najviac pomoci sa mi pravdepodobne dostalo od Kei, pretože som zistil, že vo všetkom čo som začal plánovať tie fantastické prvky chýbajú. A dobrý bol ešte ten "obyčajný subjektívny pohľad" :D
30.06.2013
Kr4b
Teraz ma tak napadá, keby som mal nejaký fakt dobrý nápad alebo poučenie, ktoré už tisíckrát niekto neprevaril, načo by som to pridával sem? Zapísal by som si ho a uplatnil pri písaní nejakého superslávneho románu :D Nové nápady na nič menšie nemajú. Asi som zle pochopil či písal William, tak sa musím opýtať: čo považuješ za poučné? Niekto by sa mohol diviť, ako relatívny je to pojem.
30.06.2013
William Cody
Budem si mysliet,ze su to iba slova,tak ako su napisane a ze medzi riadkami si iba domyslam nejaky slaby zachvev urazenej jesitnosti:-). Tak k tomu pouceniu: Je to podavane ako rozpravanie rozpravok(pribehov, baji, povest..) starceka pred smrtou pod dubom a toto je jedna z nich, ktoru si ktosi zapamatal. Tak by som tam predpokladal nejaky odkaz, no mozno ja celkovo vnimam zle ulohu literatury. A j telefonny zoznam je pisomna forma podavania informacii, no nie je to literatura a nedava odkaz, ci poucenie. Ak to mal byt iba informacny clanok akejsi kroniky, tak v tom pripade tam chybaju podstatne informacie:-).
30.06.2013
Kei
Kr4b: no, v 1. rade je ťažké v dnešnej dobe prísť s niečím naozaj novým :) Ak by ti aj napadlo niečo také, samotný nápad nestačí. Potrebuješ ustriehnuť gradáciu, atmosféru, prostredie, postavy - aby boli vierohodné a rozvinuté a veľa ďalších "drobností". Na to, aby nápad vynikol, musíš ho vedieť spracovať. Nestačí výborná štylistika - napr. keby sa tu pridala pointa na záver (dá sa to, s malou obmenou, namiesto smrti HP, min dve možnosti mi napadli) stále by bola priemerná, pretože tak ako máš to teraz, nebuduješ charakter postavy, len si ju načrtol.
Nejeden autor sa k výbornému nápadu na knihu prepracoval cez dobrú poviedku. Niekedy práve komentáre ťa môžu posunúť k výbornej verzii, môžu vnuknúť nápady, či iný uhol pohľadu. Potom záleží od Teba, či text prerobíš trošku, viac alebo vôbec.
30.06.2013
Puf
Naozaj je to povest, tato forma prerozpravania vsak vo mne nezanechala ziadne hlbsie dojmy. Nieco, co sme uz vsetci niekde videli, citali (co nie je problem, dobre pribehy sa stale tocia dokola), ale podane celkom odosobnene az sterilne. Napisane naozaj pekne, to sa musi nechat, len to vo mne zanechalo taky dojem, ze jedine, na com to chce stat je patos prastarych silnych pribehov, ale to je pre autora fakt tvrdy oriesok. Fantasticke ozvlastnenie mne nechybalo, akosi si myty a legendy priradujem k tomuto zanru. Som zvedava na dalsiu poviedku, ked mal byt toto len rozbeh! :)
30.06.2013
Kr4b
William: Súhlasím, že telefónny zoznam nie je umelecké dielo, je čisto účelný. Na tom, že v telefónnom zozname nič poučné nenájdeme sa zhodneme, ale asi začínam chápať - onen zoznam plní svoju úlohu, zatiaľčo moja pseudopoviedka nie. Priznám sa, že za úlohu poviedok som doteraz mylne považoval pobavenie. Dostávame sa k tomu, že v každej rozprávke je nevyhnutné nejaké poučenie. S výnimkou historiek a príbehov, ktoré sa rozprávajú naozaj účelne, napríklad na zasmiatie. Toto na zasmiatie nebolo. Teraz by som sa rád spýtal, aj keď na toto by som mal asi dojsť sám, aké poučenie? Poučenie vyplýva zo skúseností a keď ich človek nemá, tak z logiky. Čo poradíš človeku, ktorý nemá ani jedno, to som teda zvedavý. Ja by som poradil čakať. Lenže nápady blednú.
30.06.2013
Kr4b
Kei: Daj tie dve možnosti :D S úlohou komentárov súhlasím, zatiaľ si ju plnia dobre a budem rád, keď v tom budú pokračovať. Že len DOBRÝ príbeh potrebuje ŠPIČKOVÉ spracovanie a VÝBORNÝ aj špičkovú pointu a prepracovanie si povedať zabudla, alebo si to nemyslíš. Ja áno. Prevažná väčšina čo tvorý dojem je kvalita diela. Aby to zanechalo pocit, musí sa to s pocitom aj písať. Keď čítam poviedku/príbeh/knihu, nie je mi jedno, ako je to spracované a či sa to píše s pocitom, to nie, ale vo všetkom je prinajmenšom veľa miest, kde pocit chýba. Aj keď v čitateľovi dielo zanechá pocit, je to síce pekné, ale je to úplne zbytočná strata času (z môjho pohľadu). Čo si potom beriem z kníh a poviedok? Spracovanie, štylistiku, tieto veci. Genialita a precítenie sa naučiť nedá, len to prvé sa dá mierne zdokonaliť. V ostatnom sa stačí trochu cvičiť.
30.06.2013
Kr4b
Hm... Puf? Asi by som sa mal hanbiť :D ale zdá sa mi, že s tým pátosom prastarých príbehov máš pravdu.
30.06.2013
Kr4b
Ešte jedna vec: Kto mal skúsenosť s ješitnosťou, môže mi poradiť ako na ňu? :D Mala by tu byť sekcia "Ľudová psychiatria" :D
30.06.2013
Puf
Pocit hanby nie je na mieste, a ani som ho nechcela vyvolat. Napisala som ti len uprimne moje dojmy tak, ako si cenim ked robia ostatni pri mojich dielkach. Netvrdim, ze mam pravdu. Myslim, ze ked to skusis s klasickou poviedkovou formou, hodnotenia budu omnoho lepsie :)
30.06.2013
Kr4b
Na jednu takú už mám dátum, ale hodnotenia budú horšie. Bude to kapitolovka, začne sa rozbiehať až po druhej kapitole, až tam čakám, že by to mohlo za niečo stáť. I keď tá zas bude stavaná ne cvik dialógov. Cvičné poviedky by som asi ani nemal uverejňovať. Každopádne by pocit hanby na mieste bol, keby som nebol... ješitný :D :D
30.06.2013
Puf
Musim sa poopravit v komentari, asi to vyznelo horsie ako som zamyslala: zachytit patos prastarych silnych pribehov je tvrdy oriesok pre KAZDEHO autora, nie len specialne pre Kr4b.
30.06.2013
jurinko
Na epicky pribeh malo, ehm.. epicke a pribehove. Takze co to potom malo byt? Povest to nebola, bajka to nebola, rozpravka mozno, ale aj tej tam nieco chybalo. V zasade uz vsetci napisali toho dost. Mne tam vadila totalna naivita a nechcena vtipnost ("jedinym pohladom kona tak vystrasil" :-D - normalne sa mi tam ziada dopisat nieco ako "az sa ten nacisto posral a hned sa zaprisahal, ze uz nikdy nedovoli nijakemu cloveku na sebe jazdit" :-D ). Niektore stylisticke veci boli dobre, to je fakt. Ale pre mna je to iba jeden criepok z mozaiky, z ktorej sa sklada dobra poviedka. Toto bolo zaciatocnicke dielo. S evidentnym potencialom autora. Ale bacha na to, potencial je velky zavazok, ak ho nenaplnis, budeme prskat omnoho viac (aspon ja urcite :-) ). Inak, pisat poviedky iba na cvicenie je mozno fajn, neviem. Skor sa mi tak pocitovo ale zda, ze ani nie, ze je vzdy lepsie snazit sa napisat tu ..
30.06.2013
jurinko
[pokr.] poviedku dobre celu. Ked budes mat poviedku, kde bude dobry dej, ale zle dialogy a vsetko ostatne, bude zla. Rovnako, ak odflaknes dej, sustredis sa na opisy (alebo na stylistiku, gramatiku, psychologiu postav, cokolvek). Vzdy jej bude nieco chybat a neviem si prilis predstavit, ze by bolo prijemne taku poviedku citat. Ak mas pocit, ze si sa tuto chcel zamerat na stylistiku a citatelia ta za nu chvalia, asi to robis dobre. Nepis pat poviedok s roznym literarne-remeselnym zameranim, napis jednu, kde to vysperkujes vsetko najlepsie ako vies. A tu nechaj prejst tvorivym procesom, odlezanim, opatovnym precitanim (nech zabudnes, o com to bolo a ziskas aspon trochu odstup), prepracovanim, opatovnym odlezanim a precitanim, a napokon publikovanim. Je mozne, ze to bude dost pecka, uvidime a radi si ju precitame. Rozpravkam spod stareho duba som vsak dal tiez 3
30.06.2013
Kei
Kr4b: v reakcii na "načo by som sem dával dobrý a originálny nápad, že si ho radšej zapíšeš a spracuješ ako knihu" som ti napísala, že dobrý nápad nestačí ak ho nevieš spracovať. A bez odozvy sa nikdy nedozvieš, nakoľko dobrý či zlý je celok. Teda môžeš si svoje super nápady písať do notýska a nechávať pre superknihu, alebo sa môžeš nejakou poviedkou so supernápadom pochváliť a my ťa potom trochu uzemníme XD A k vete "DOBRÝ príbeh potrebuje ŠPIČKOVÉ spracovanie a VÝBORNÝ aj špičkovú pointu.." a "čo tvorí dojem je kvalita diela" Nesuhlasím. V prvom rade to sú veľmi subjektívne hodnotenia a abstraktné pojmy o ktorých sa dá hádať donekonečna. Čo je to špičková pointa, čo presne znamená kvalita diela? Ved dojem z knihy je o celku a rovnakou mierou závisí od knihy ako aj od čitateľa, nemôžeš to oddeliť. =>
30.06.2013
Kr4b
Hej to som tam mohol dopísať :D :D Potenciál nestačí, to je proste fakt. čo to malo byť? len pokus. no a, priznám sa, trochu som sa bál jak tu budete hodnotiť, tak som začal s týmto - bude to, predpokladám, kaktus po klincoch :D Ono podľa mňa sa nedá vytvoriť dokonalé dielo. Dá sa ho len posunúť na hranicu, keď človek nevie čo mu vadí, pretože to nebije do očí. S fantasy žijem dosť dlho (od harryho cez eragona a rogana až k kvotheovi a geraltovi) aby som toto pochopil. To ale len tak na okraj, pointa je: dostať do toho bodu všetky prvky postupne v jednom diele je ťažšie a časovo náročnejšie ako po jednom. Teraz sú síce prázdniny, ale na gymple, navyše keď sa od vás vyžadujú super známky je času proste málo. Túto "poviedku" som napísal na jeden šup, večer než som šiel spať. Cez školský rok. To je pointa.
30.06.2013
Kr4b
To je pravda, písanie aj hodnotenie čitateľa sú subjektívne. To je problém, s ktorým musí zápasiť každý. Čo presne znamená kvalita diela? :D To sa pýtam tiež, mimo iných aj vás všetkých. Ale tie vety som myslel tak ako ich myslím, súhlasiť ťa nenútim. Ale aby to bolo konkrétnejšie, dám ti príklad: Čítala si niekedy Zaklínača?
30.06.2013
Kr4b
Poďme sa teda hádať donekonečna, je to veľmi poučné. Aspoň pre mňa, takže ďakujem.
30.06.2013
Kei
[pokr.] To ostatné o pocitoch, citoch a stratou času... nerozumiem čo tým chceš povedať, príliš veľa filozofovania na môj vkus. Mám jednoduchý prístup: alebo je kniha niečím zaujímavá a prečítam ju, alebo nečítam. Ak napriek tomu, že ma rozčuľuje sa ju rozhodnem prečítať, zrejme to má nejaký dôvod, tak aká strata času? Ja si z kníh a poviedok beriem príjemne/ smutne/ zábavne/ poučne strávenú chvíľu. Nápady, inšpiráciu, a aj otázky. Aj zlé poviedky majú osoh - dá sa z nich poučiť. Čo zmeniť aby bola lepšia? Prečo...xy možností (napr. to HP spravil)? Aká formulácia by bola lepšia? atď. Poďme k praktickej stránke a nazad k poviedke, pýtal si sa na tie nápady. Samozrejme sú to len zdraby a treba domyslieť detaily, tým že ich pridám, z poviedky veľdielo nebude. =>
30.06.2013
Kr4b
Ozaj, píšte Kr4b s "a" ak je vám to pohodlnejšie :D
30.06.2013
Kei
[pokr.] Prvý nápad na záver sa mi vnukol pri otázke - prečo kráľ naháňal akéhosi bezmenného tuláka. A čo ak mal na to dôvod, že mu nebol neznámy? A čo ak vo chvíli, keď sa postavia proti sebe, a tulák zrazí kráľovi z hlavy helmu a potom, každým sekom meča bude ich podoba zrejmejšia? stavba tela, črty tváre a podobne. No a posledným výdychom kráľ mu povie jeho meno. Alebo zmákne celú vetu v zmysle, "veštba... mal som ťa skoliť vlastnou rukou, Trajan!" Ale samozrejme to nevyrieši ostatné nedostatky. (napríklad prečo sa zmenil?) =>
30.06.2013
Kr4b
To je naozaj skvelý nápad, ale nemal by som na to ho vymyslieť :D
30.06.2013
Kr4b
Moje vysvetlenie bolo, že ho proste bavilo ničiť a ničiť všetko a všetkých.
30.06.2013
Kei
[pokr.] Alebo posunutie viac do fantasy, spracovala by som to odhodlanie položiť život za ostatných trochu uveriteľnejšie, lebo ak niekoho vyženú a odíde s hnevom a beznádejou, dva roky túlania a že ho zase milostivo, zachránia tie pocity nezmyje. Nie v niekom kto je prirodzene zlý, ako ho popisuješ. Dala by som, Že to nie je čisto šermiarska škola ale aj hm aj magická/mystická/čosi. Že on im sám utečie, počas poslednej skúšky. Oni mu to pri druhom stretnutí odpustia. Preto za nich bude bojovať s ich požehnaním. Utŕži veľa rán, kráľa zloží, dozvie sa svoje meno, skaza je odvrátená. Vráti povedať to šéfovi a zistí, že za každú jeho smrteľnú ranu, padol jeden z "bratov". Ostáva splatiť svoj dlh, a vychovať nových obrancov namiesto padlých. Alebo niečo také, až tak podrobne som nerozmýšľala.
30.06.2013
Kr4b
To je možno ešte lepší nápad, ale ten prvý sa mi páčil viac. Keby ma takto osvietilo po prečítaní každej poviedky... :D Teda, to by bolo :D Skusim to nabudúce zakončiť nejako pútavejšie, viac sa zamerať na oddelenie príbehov a aj tie samotné viac premyslieť. Tiež to bude chcieť nejaké poučenie a príjemný mix dialógov a ostatného textu. Vynechal som niečo?
30.06.2013
Kei
Základ sa dá krútiť donekonečna, dajú sa obe verzie prepojiť, zmeniť alebo doplniť ďalšia, lebo nezodpovedaných otázok v texte je viac. Obmedzuje ťa len vlastná snaha, fantázia sa dá rozvíjať. Vysvetlenie ničiť všetko a všetkých funguje tiež, ale v prvom rade si to predstav v praxi - taký kráľ - hore, musí sa dozvedieť o bezvýznamnom tulákovi kdesi úplne dole. A chce ho cielene zničiť. (PREČO?) Keď už máš základnú otázku, stačí vymýšľať: LEBO k niečomu tam muselo dôjsť. (K ČOMU?) Ak nie príbuzenstvo, tak provokácia (drzúň, ktorý mu kántri vojakov, napr.) alebo čosi iné, možností je veľa. Ale v prvom rade si premysli, čo má byť pre príbeh najdôležitejšie - život chlapca a jeho zmena, či porazenie kráľa, alebo tajuplná škola. A tomu prispôsobuj detaily. K poučeniu =>
30.06.2013
Kei
obvykle nejaké vyplynie samo, ale celok musí fungovať. Pritom tu je viac momentov, ktoré, trochu inak napísané, by mohli akési "poučenie" skrývať. (napríklad odhodlanie je napol vyhratý boj, alebo o odpustení a podobne.) Tu ale jednotlivé sekvencie príbehu spolu nepracujú. Čo zmenilo HP zo zlého na odhodlaného? vyrieš to a určite aj poviedka dostane akýsi zmysel. Pre začiatok by som si nad poučením hlavu nelámala, hlavne nech je príbeh logický a celistvý. To "oddelenie príbehov" snáď nemyslíš v rámci jednej poviedky? Mám pocit, ako keby niečo bolo zle pochopené
30.06.2013
jurinko
Kei, je obdivuhodne, ako trpezlivo dokazes do niekoho vtlkat uplne zaklady tvorby pribehu.. Ja by som to nezvladol, uz by som penil ;-) Kr4b, spisovatelia vidia pribehy vsade, skus si napriklad pisat dennik alebo vecer prepis, ako si isiel do obchodu. Naucis sa aspon chronologiu, vetnu stavbu a aspon zaklady deja (zaciatok, vrchol, zaver). Ked to budes zvladat, skus do toho zamontovat nejaku pointu. A ked ju tam budes mat, tak si do pribehu vymysli veci, ktore sa realne nestali. Myslim, ze po case zacnes vnimat svet okolo seba trosku inac, budes si viac vsimat detaily, tvorit si mentalnu mapu obrazov, pilovat ich opisy a skraslovat svoj jazyk. A potom sa ti mozno stane, ze na koncerte na namesti zrazu budes musiet tukat do mobilu uzasnu situaciu, lebo ta tak kopne muza, ze si nebudes moct dovolit to zabudnut. A tu situaciu potom pouzijes v pravy cas v pravom diele :-) ...
30.06.2013
jurinko
[pokr.] Alebo sed doma a nauc sa pisat od stola, citaj stohy knih o pisani a zapis sa do kurzu kreativneho pisania. Je to ale asi narocnejsie, nez skusit sa stat spisovatelom cez otvorenie vlastnej vsimavosti, sledovanie sveta a trening (a ozaj, last but not least: sucastou tohto procesu je citanie vela knih, nech vies, ako to robia ostatni ;-) )
30.06.2013
Kr4b
Asi som čakal na toto, díki moc. Dúfam, že kvôli tomu niekto nevypenil :D Vďaka za pomoc, skúsim vám ju oplatiť dobrou poviedkou. Ak vám nevadí si trochu počkať.
30.06.2013
Kei
jurinko: nevtĺkam, ja len diskutujem :) Veľa vecí, ktoré dnes už viem, som si najprv uvedomila práve na cudzích poviedkach, až potom objavila aj u seba. Lebo vo vlastných textoch sa chyby hľadajú ťažšie, ak nevieš čo si máš všímať. A pomáha mi to rozvíjať vlastnú fantáziu a predstavivosť a tým že to napíšem si dojmy aj utriedim. Takže beriem komentáre ako obojstranne prospešné, teda vždy dúfam, že je to plus aj pre druhú stranu XD
01.07.2013
Puf
Teda, Kei tu zasa sype dobre napady z rukava. Len tak. Pre mna je najst pointu tazke (vlastne to najtazsie), asi ako ked sa ucim fotit, musim sa naucit pozerat na svet nie ocami, ale hladacikom. Pri pisani sa citim podobne.
01.07.2013
mercdok
Puf. Co pre nas pripravila (s kludnim svedomim mozem napisat) bezkonkurecne najlepsia tohtorocna prispievatel-ka. Krimi ci horor? "Cajovy kruzok" znie tak tak tajomne.
01.07.2013
Puf
och, dakujem, ja myslim ze uroven prispevkov vzrastla vo vseobecnosti, aspon podla toho co som si citala poviedky predoslych rokov, aj diskusie ozili. Cajovy kruzok, hehe, ano... velmi tajomna to organizacia. Ja len tolko som chcela, nie je to take lahke, ako sa zda.
01.07.2013
stopjak
Pripadalo mi to ako náčrt deja knihy, ktorú by si chcel autor sám prečítať.
Veľmi skratkovité, povrchné, bez zásadnej informácie o tom, prečo je hlavný hrdina taký aký je, čo sa mu stalo a prečo sa ani majstrom "v shaolinskom kláštore" z neho nepodarilo vytrieskať jeho vnútorných démonov.
Bolo to na úrovni rozprávky z fleku vymýšľanej a rozprávanej štvorročnému chlapcovi pred spaním, ktorý je ohúrený Tolkienovým svetom a chce niečo podobné počuť od nie príliš sčítaného otca/mamy.
Ale napísané to nebolo zlé. Dávam za 3
02.07.2013
Kr4b
S Tolkienom to má pramálo spoločné, ale inak si dosť blízko pravde. I keď pochybujem, že by nejaký rodič kazil dieťaťu náladu príbehom s podobným koncom :D
04.07.2013
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.