Môj spolubývajúci na výške, Mišo, bol fajn chalan, ale taký zaostalý. Vždy všetko robil ručne. A rád sa hral. Teda, mal rád všelijaké serempetičky, či ako by som to nazval – hrnce, taniere, lyžice, televízor alebo rádio. Podľa mňa asi machroval, čo všetko dokáže. Aj všade sa premiestňoval po svojich nohách, či strany v knihe si obracal ručne. Ale to, čo sa z neho vykľuje, to som veru nečakal.