Rozprávky spod starého duba: Dračia studňa

Pre toho, kto sníva o tvorení, sa sny plnia. Kto chce však ničiť, kradnúť a klamať, zákonite sa časom stretne so spravodlivosťou, ktorá mu v tom zabráni.
Podporte scifi.sk
Ilustračné obrázky k spacenews - Rozprávky spod starého duba
Ilustračné obrázky k spacenews - Rozprávky spod starého duba / Zdroj Disclaimer
Niekde ďaleko, kam sa civilizácia ešte neprebojovala cez hory a lesy, žil zlatý drak. Bol tu sám, len s ruinami dávno zabudnutého panstva a so svojou studňou, ktorú chránil pred lesnými duchmi, divožienkami a zvermi. Drak vedel, že studňa nie je obyčajná, pretože cítil jej magickú auru, aká moc sa v nej skrýva však netušil, pretože bol voči mágií odolný. Veľa rokov si lámal hlavu nad tým, ako odhaliť jej tajomstvo, lenže na nič neprišiel. Až sa jedného dňa objavil človek.
Amatérsky hudobník mal naponáhlo, bežal cez kríky a porast, tvár sklonená pred šľahajúcimi konármi a rukami si chránil hlavu. Draka, ktorý ho sledoval zo zarasteného nádvoria nevidel. A tak keď tam dobehol a rozhliadol sa, jeho prekvapenie nemalo hraníc.
Trubadúr poznal stovky piesní o drakoch, ktorí podľa obyčaja pomohli človeku v núdzi, teda pribehol k drakovi a požiadal ho o pomoc. Utekal pred dryádou, ktorá sa mu chcela pomstiť, pretože ukradol z hniezda pár vajec s úmyslom urobiť z nich volské oká. Keď lesná žena vstúpila na čistinu, drak ju odohnal svojim revom viac zo zvedavosti než z povinnosti. Drobnému človeku rozumel každé slovo a zdal sa mu mimoriadne zaujímavý.
Potom si trubadúr všimol studňu. Voda siahala takmer po okraj, bola čistá a studená ako z horského potoka. Pretože bol vyčerpaný, bez váhania sa z nej napil. A hneď nato zaspal. Nie, nepadol od únavy, za jeho spánok mohla čarovná moc studničky. Spal dlho a pokojne.
Prebral sa až na druhý deň, vyskočil na nohy a okamžite vzal do rúk lutnu, ktorá mu celý čas visela na pleci. Sadol si na kraj studne a dal sa do hrania. Takú hudbu dovtedy ešte nikto nevytvoril. Zachytila každý list, odnášaný vetrom, každý závan, vlniaci hladinu vody, i studňu samotnú. Dokonca i drak, ktorý dovtedy ľudskú hudbu nepočul, spoznal, že je výnimočná. Keď sa barda opýtal, ako na ňu prišiel, trubadúr sa usmial a povedal: „Mal som sen.“
Než bard odišiel, zložil ešte dlhú pieseň o dobrodružstve a šťastí, ktoré ho stretlo v ruinách zabudnutého panstva, draka nevynechávajúc. Potom odišiel vlastnou cestou a niekoľko mesiacov nechal draka rozmýšľať o jeho studničke. Keď sa potom chcel vrátiť, aby sa poďakoval, cestu už nenašiel a draka ani studňu nikdy viac nevidel. Iba v snoch.
Neuplynulo ani štvrť roka a do ruín opäť zablúdil človek. Nikto ho nehnal, muž sa iba túlal a škrabal si špinavé telo pod ešte špinavšími šatami. Bol to zrejme utečenec z baníckeho tábora, pri sebe nemal viac než kladivo a dláto. Rovnako ako bard, i on poznal legendy o drakoch-pomocníkoch, a tak tvora požiadal o trochu vody z jeho studničky. Rovnako ako bard, i on okamžite zaspal, stačil sa len nakloniť dozadu, aby mu hlava nepadla do vody. Dlho si kamene z prastarých hradieb pohadzovali jeho chrápanie, dlho. Až drak uvažoval, či nie je na čase ufúľanca zobudiť.
Prebral sa o dva dni, a len čo vstal, schmatol svoje kladivo a dláto a pustil sa do najbližšieho kameňa. K večeru už z neho bola dokonalá socha, krásou rovná bohyni a hodná nekonečného obdivu. Keď sa drak spýtal, ako to dokázal, muž odvetil: „Mal som sen.“ Potom odišiel. Drak zatúžil po účinkoch čarovnej vody.
Neprešlo ani pol roka a k drakovi zavítal ďalší príslušník ľudského druhu. Tento sa však od ostatných mimoriadne líšil. Bol to totiž čarodej, ktorý sa dopočul o studni od zázrakom presláveného barda a sochára a chcel ukradnúť jej tajomstvo, aby pomocou mágie zostrojil podobnú a aby potom mohol draho predávať jej vodu. Cesta ho však natoľko zmohla, že si musel najskôr odpočinúť. Drakovi sa o svojich plánoch, to sa vie, nezmienil ani slovkom. Sadol si na okraj studne a do čutory z nej nabral vodu, aj keď sa nechystal napiť. Keď sa ho drak spýtal, prečo to robí, čarodej odvetil, že potrebuje vodu na cestu, lenže drak rozpoznal lož. A rozpoznal pravdu. Navrhol teda čarodejovi dohodu: Čarodej ho zmení na človeka a nechá sa napiť a na oplátku mu drak dovolí nechať si hoci aj všetku vodu zo studničky. A tak čarodej súhlasil.
Vyriekol kúzlo a jeho ruky zažiarili mliečnym svetlom. Dotkol sa draka, aby ho premenil na človeka, ale stalo sa niečo, čo nečakal. Šupiny sa zaleskli. Voda v studni sa zaleskla. A tieto dva odlesky, zliali sa v jeden. Čarodej ani drak v chaose svetla a odrazov, spomienok a uvedomení, príčin a následkov, vôbec netušili, čo sa deje. Telo draka ostávalo dračím, zato telo človeka sa začalo meniť. Vo vode studničky, ktorá ho razom obklopila pevnelo, mohutnelo a zakrývalo sa trblietavými šupinami. Plášť sa trhal, klobúk niekam spadol. Keď žiara zmizla a voda klesla späť do studničky, pred zlatým drakom stál a zmätene sa rozhliadal ďalší, tentokrát strieborný drak. Nevedel, čo sa stalo, bol zmätený a žobral o vysvetlenie. Zlatý drak ale pokrútil hlavou, napriek tomu, že on sám konečne pochopil. Pochopil, že sny sa plnia. A že túžby nie.
Zlatý drak vedel, čo sa stalo: Čarodej bol chamtivý a nenásytný a chcel si vziať viac, než potreboval. Viac, než mu mohlo byť dovolené. A za túto chamtivosť ho stihol trest. Zlatý drak si uvedomil, že aj on musel byť kedysi človekom, ktorý chcel priveľa. Že preňho bola moc studne cieľom, nie iba prostriedkom k jeho dosiahnutiu. Že si od nej mal nechať pomôcť ako od priateľa, namiesto toho, aby jej vládol ako otrokovi. A studňa, najväčšie dielo matky prírody, sa začala brániť. Nebolo možné ju poraziť, mohol bojovať jedine sám so sebou. Po tomto precitnutí zo spánku večnej naivity pochopil, prečo je nutné studňu chrániť. A prečo je nutné hľadať spôsoby, ako tvoriť bez ničenia.
Od tej chvíle strážili studňu draky dva.

Kr4b

Kr4b
That guy

Diskusia

jurinko
Pekna rozpravka. Neviem, ci trubadur s lutnou idu dokopy a ci su bard a trubadur synonyma, ale inak super. Sem - tam by som prehadzal niektore slova, ale nie je to nic, co by klalo oci. Prijemny pribeh, mam rad dobre posolstva a starosvetsku poetiku :-) Dal som 9
27.07.2013
jurinko
(K hodnoteniu: Rozmyslal som nad 8, prave pre tie slovosledy, ale potom som si uvedomil, ze keby som tuto rozpravku cital vo vydanej knizke, vobec by som sa nad tym nezamyslal, pretoze ta atmosfera ma pohltila a v ramci rozpravkoveho zanru je to super. Hotove dielo, jemna korektura a mozes ho dat do knihy rozpravok. A bude sa tam velmi hodit a bude sa tam vyborne citat. Keby som mal deti, uplne v pohode im tuto rozpravku precitam pred spanim. Preto napokon 9 :-) )
27.07.2013
Kr4b
Vdaka :D to potesi. Vzdy moze byt lepsie ale potesi ze som neopakoval vacsinu chyb z prvotiny. Dokonca ma hodnotenie prekvapilo, ked som rozmyslal co mi date hlavne Vy, myslel som ze tak 7 (lebo som sa pritovnal k Vasmu Vedomiu)
27.07.2013
jurinko
Ty mi vazne vykas? lol... Mam sto chuti ti napisat, nech si das facku, ale mozno by si to mohol brat negativne, hoci by som to ja myslel roztopasne ;-) Takze: Ahoj Kr4b, ja som jurinko, co keby sme si potykali? :-)
27.07.2013
Kr4b
Podal by som Ti ruku ake tie sa netom neprenasaju :D Kr4b
27.07.2013
Ester Magyarová
Mne sa to páčilo :) Tento tvoj vyprávačský štýl sa mi veľmi páči, vieš to tak pekne vyrozprávať. Táto rozprávka bola rozhodne lepšia ako tá prvá. Mal si tu jasnú myšlienku, pointa bola, držal si sa línie. Až na tú poslednú vetu: „Od tej chvíle strážili studňu draky dva.“ :D dva draky, nie? :D 8 ;)
28.07.2013
jurinko
Ta posledna veta je uplne v poriadku ;-) (aj v tvojom zneni, ale tvoje znenie uz nema tu poetiku, ktora sa do toho diela tak hodila :-) )
28.07.2013
Kr4b
Presne. Keby som tam dal vetu Od tej chvile strazili studnu dva draky, bolo by to trochu zbytocne lebo ta veta je tam v podstate len na efekt :D
28.07.2013
Kr4b
Uvazujem ze sa k tej studni vratim v nejakej kapitolovke o sto rokov neskor a uz tam bude cela dracia komunita :DD
28.07.2013
Ester Magyarová
Ja neviem, mne tam dáko nepasuje :D Ale ok, je to na subjektívnom pocite :D
28.07.2013
mayo
Vyborne. Pre mna tiez za 9. Robis pokroky clovece :-) posledna veta ok. Mohlo by byt aj "draci dvaja" nie? Ale takto je to asi lepsie. Bard vs. trubadur - ten prvy sklada skor basne a ten druhy piesne. Ale je mozne ze sa ich profesie aj prelinaju, neviem.
28.07.2013
mayo
Teda, chcel som povedat, ze som to tiez precital na jeden dych takze aj ked tam nahodou boli nejake nedokonalosti tak mi vobec nevadili.
28.07.2013
Kr4b
Myslel som ze bard a trubadur je to iste, ale ked nie tak nie, clovek sa aspon nauci pojmy :D inac, DS bola inspirovana snom, a zatial som nic lepsie nevytvoril tak preto som tam dal to “sny sa plnia“ :D
29.07.2013
Puf
Skor taka bajka ako rozpravka. Hoci mna bajky prilis neberu, ani tie ich moralne/duchovne posolstva a ponaucenia, napisane vyborne. Ani nemam co dodat. Za mna teda 8.
29.07.2013
jurinko
Trubadur je podla mna taky ten pancuchovy chlapcurik, co spieva pod balkonom, kym bard je potulny basnik a spevak, ktory moze byt teoreticky aj dost drsny (kedze sa zucastnuje napriklad bitiek, aby o nich potom mohol skladat basne ci piesne). Ale neviem, mozno je to iba taky moj podvedomy pocit, mozno sa mylim... Som to kukol na nete a bardi boli vraj sucastou keltskej kultury (ale aj slovanskej, pod menom igrici) niekedy v stredoveku, kym trubaduri sa skor viazu k Francuzsku a k dvorskej kulture 12. a 13. storocia. V clanku o trubaduroch na wiki sa spominaju aj igrici, ale iba ako potulni hudobnici, takze je tam asi posun vyznamu. Neviem, mozno sa to v niektorych nazvosloviach prekryva, ale ja to vnimam tak, ako som napisal vyssie (kym ma niekto nevyvedie z omylu :-) ). Ale ta lutna sa im hodi, to som sa sekol (som si to pomylil s trubacmi asi :-D ).
29.07.2013
Kei
Nebudem komentovať priamo poviedku, lebo spracovaním mi nesadla do nálady ani do vkusu aj keď nápad je pekný. Jediné čo si v tomto prípade dovolím vytknúť je slovko amatérsky hudobník. To je také moderné vzhľadom ku zbytku. Jurinko vystihol rozdiel medzi trubadúrom a bardom. Čo ja viem, tak trubadúr je francúzskeho pôvodu, spieval lyrizované romantické a rytierske piesne a obvykle zabávali bohatú spoločnosť - neboli to potulní muzikanti. Bard pochádza z anglicko- škótsko- írskej oblasti a rozprával alebo aj spieval epické balady, chválospevy o hrdinských činoch, v podstate aj ústne dokumenovali históriu, hoci prikrášlene a skreslene. Ale verím že miestami mohlo dochádzať k určitému prekrývaniu. No nepoužívala by som výrazy ako synonymá.
29.07.2013
Kr4b
Pancuchovi chlapcuri xD heh, prave som zistil ze ked sa povie trubadur automaticky si predstavim Marigolda, nwm ci poznate. Vdaka za hodnotenie Kei a Puf, osmicka je dost ked uvazim, ze taketo veci nemusite a ostatnym samozrejme dakujem tiez, ak bavilo tak to nebol strateny cas z nicej strany a snad to niekomu aj dalo co to dat malo.
29.07.2013
William Cody
Pekná, milá, krátka a dobre napísaná rozprávka. Je tam tajomstvo, zápletka pointa aj poučenie, no pôsobí to na mňa viac rozprávka ako fantasy poviedka. Ale je to v žánri, takže ok. Subjektívny dojem fajn, ale rozsahom, nápadom u mňa len na max. 6 bodov. J. Gálikova so psím kúzlom bola u mňa tiež za 6 ale s odstupom času sa mi páčila viac ako táto (Pritom iste je tých 6 bodov viac zaslúžených ako 7 čo som Ti dal naposledy) :D. No len pokračuj, máš potenciál a páči sa nám to tu voiacerím.
04.08.2013
Monika Kandriková
Rozprávka s mimoriadne nekonfliktným konfliktom. Všetci si porozumejú a dajú si čo potrebujú. Ideálny svet. Len neviem či vhodné pre deti, lebo keď si to porovnajú s tým, čo ich obklopuje, ten rozdiel nemôžu prehliadnuť. Ale môže byť. že iba nie som na rozprávky. :D
18.08.2013
Kr4b
Nie je to rozprávka o dobre a zle, je to rozprávka o snoch, ktoré sa plnia a o túžbach, ktoré nie. O zákone prírody, trochu o mojom názore na koniec vojny medzi človekom a matkou Zemou. O tom, že treba tvoriť bez ničenia, pretože to má zmysel. A o tom, že tí zlí sú obäťami svojho ega a svojich túžob, ktoré sa ale... nevyplnia. Má to byť motivácia pre tých, čo ju strácajú a pokiaľ ju nepotrebuješ, buď jej máš dostatok, alebo o ňu nestojíš- čo nie je cesta tvorby :D Teraz som sa musel zahrať na filozofa, stlačiť to do jedného komentu a dpfať, že to dojde tým, ktorým to nedošlo, alebo ktorí to len prehliadli.
21.08.2013
Kr4b
Deti si nič so svetom porovnávať nemusia. Život sa im neprispôsobí, ak si ho neprispôsobia sami a práve o tom to je. Depresívnych ohováriačiek dnešnej doby je všade dosť, netreba ich trepať aj do rozprávok. Tie by mali byť nejakým druhom očisty, mali by pripomenúť detské časy - aj keď tento konkrétny druh ich moc nepripomína, v niektorých časoch dúfam dokáže poskytnúť radu
21.08.2013
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.