Únos
Príbeh o Marekovi, ktorý musí prejsť rôznymi nástrahami aby našiel svoju rodinu. Poviedka na pokračovanie.
"Marek vstávaj, vstávaj!" Ozvalo sa spoza jeho pleca.
"Čo je? Čo sa stalo?"
"Zaspal si! Máme literatúru, tak sa daj rýchlo dokopy. Už po tebe pozerala Profka."
Marek si pretrel oči a s vypätím všetkých síl sa snažil vnímať. V triede bol ruch. Ako obvykle partia chlapcov v pravom rohu triedy hrala karty a nevnímala okolie. Profesorka sa už ani neunúvala napomínať ich, lebo vedela, že je to bezpredmetné. Pár ľudí v prvých laviciach dávalo pozor, no ostatný spolužiaci si našli zaujímavejšie veci na zábavu.
Profesorka práve vysvetľovala svetových autorov po roku 1945. Marek toto učivo neznášal. Vedel však, že musí dávať pozor, lebo to bola jedna z maturitných otázok.
Hodina sa vliekla pomaly. Možno preto, že bola posledná v dnešný deň. Všetci nedočkavo sedeli na stoličkách a odpočítavali sekundy do konca. Konečne zazvonilo. Študenti doslova vyskočili zo stoličiek a zmizli z triedy nehľadiac na to, či im dal niekto povolenie. Jediný Marek nebol taký aktívny. Pomaly sa postavil a lenivými krokmi odkráčal preč aj s bratom Petrom, ktorý na neho počkal.
"Nikdy som nezaspal na hodine. Nechápem, čo sa mi to dnes stalo," unaveným hlasom mrmlal viac-menej sám pre seba.
"S tým si nelám hlavu. Hlavné je, že to dopadlo celkom dobre a nemáš napomenutie od profky, nie?"
"Asi máš pravdu," s úsmevom dodal a kráčali ďalej.
Ulica, ktorou prechádzali, bola rušná. Na každom kroku sa nachádzali obchodíky, kaviarne, bary a podobné podniky. Ľudia ju mali radi, lebo tu mohli nájsť všetko, čo potrebovali.
Na oblohe pražilo slnko a chlapci sa rozhodli skrátiť si cestu. Prechádzali cez decké ihriská, okolo panelákov až k ich domu. Keď sa dostali na hlavnú cestu Marek si všimol ako pred ich domom stojí čierne BMW. Rozhodol sa nevenovať tomu veľkú pozornosť a ísť ďalej. Prešli skrz cestu a vošli do domu.
Dom bol obrovský. Na dolnom poschodí bola veľká kuchyňa prepojená polovičnou stenou s obývačkou. Na stene bola zavesená obrovská plazma a po bokoch dva reproduktory vysoké asi meter. Na hornom poschodí sa nachádzali štyri izby s kúpeľňou a záchodom. Dve izby patrili chlapcom, jedna bola spálňa a posledná izba patrila ich starému otcovi. Všetko pôsobilo moderne a draho.
Marek s Petrom zavolali na rodičov. Nikto neodpovedal. Pripadalo im to čudné, lebo rodičia boli vždy o takomto čase doma. Zišli schodmi na dolné poschodie. Oboch chlapcov ovládol strach. Porozhliadli sa po izbách. Televízor bol padnutý na zemi s puknutou obrazovkou, skrinky na riad rozbité spolu so všetkými šálkami, taniermi a iným kuchynským vybavením a celý dom bol v hrôzostrašnom stave.
Obaja začali rýchlo hľadať rodičov. Marek vybehol na vrchné poschodie, zatiaľ čo Peter hľadal dole. Skontrolovali všetky izby, ale každá vyzerala rovnako rozbitá . Mareka premohol žiaľ. Spadol na kolená a snažil sa upokojiť. Zrazu z dolného poschodia započul buchot.
Zbehol dole. Nikto tam nebol. Kričal na brata, ale nikto mu neodpovedal. Z von bolo počuť piskot kolies. Marek vybehol a dúfal, že tam brata nájde, avšak uvidel len odchádzajúce BMW, ktoré tam pred tým stálo. Auto bolo bez značiek s čiernymi tónovanými sklami.
"Prečo sa to stalo? Čo sme spravili?" Pýtal sa sám seba a snažil sa nájsť niečo, čo by mu pomohlo pochopiť, prečo jeho rodičov a brata niekto uniesol. Nevedel, čo má robiť. Za kým ísť. Vrátil sa späť do domu, sadol si na zlomenú pohovku a rozplakal sa.
"Plačeš? To myslíš vážne? Ako im chceš pomôcť, keď nedokážeš upokojiť ani sám seba?"
Marek sa zarazil. Pomaly zdvihol hlavu a očami si premeral chlapa, ktorý stál priamo nad ním. Bol vysoký. Na hlave mal mnoho jaziev. Hnedé oči, nad ktorými sa mu lemovalo mohutné obočie boli najvýraznejšie črty, ktoré si chlapec všimol ako prvé. Jeho telo bolo mohutné a vypracované.
"Ako to myslíš? Vieš, kde sú? Kam ich odviedli? A prečo to vlastne spravili?"
"Kladieš mi príliš veľa otázok na raz. Ale neodpoviem ti ani na jednu. Neviem prečo to spravili. To musíš vedieť ty sám. Ale ak chceš, môžem ti pomôcť nájsť ich. Pred tým sa však musíš postaviť na nohy a spamätať sa. Takýto neprežiješ ani päť sekúnd."
"Kto vlastne si?" spýtal sa Marek prenikavým pohľadom.
"To ti zatiaľ netreba vedieť. Všetko sa dozvieš časom. Teraz sa riadne obleč, niečo ti ukážem. A pohni si, nemáme na to celý deň."
Hodnotenie poviedky:
Ak chceš hodnotiť poviedku, musíš byť prihlásený
Diskusia
draculin
Tak na zaciatok nic moc. Strasna spusta balastu a zbytocnosti, dalo by sa to kludne zoskrtat na tretinu a o nic podstatne by sme neprisli. Plus pisane velmi neprirodzenym, kostrbatym, stylom. Ani sa mi nechce uvadzat vsetky vety, kde sa to zadrhava. Len dufam, ze pokracovanie bude trosku lepsie.
10.08.2013
Tak na zaciatok nic moc. Strasna spusta balastu a zbytocnosti, dalo by sa to kludne zoskrtat na tretinu a o nic podstatne by sme neprisli. Plus pisane velmi neprirodzenym, kostrbatym, stylom. Ani sa mi nechce uvadzat vsetky vety, kde sa to zadrhava. Len dufam, ze pokracovanie bude trosku lepsie.
10.08.2013
jurinko
Nebudem to hodnotit, pretoze to nie je ani prolog a okrem zahadneho ujka s jazvami na ksichte tam ani zatial nebol fantasticky prvok. Odporucam poslat nieco, co nebude koncit, akoby si usekol nejaky pocet znakov, ale aspon trochu ucelene. Zatial je to aj dost slabe, tak dufam, ze sa to v buducich castiach zlepsi.
11.08.2013
Nebudem to hodnotit, pretoze to nie je ani prolog a okrem zahadneho ujka s jazvami na ksichte tam ani zatial nebol fantasticky prvok. Odporucam poslat nieco, co nebude koncit, akoby si usekol nejaky pocet znakov, ale aspon trochu ucelene. Zatial je to aj dost slabe, tak dufam, ze sa to v buducich castiach zlepsi.
11.08.2013
Kr4b
Ja som to ešte ani nečítal (to neber ako urážku) lebo čakám, kým toho bude viac. Ako amatér a nováčik si ešte pamätám začiatky - nápady sa hrnuli a ja som proste vedel, že ich nedokážem zapísať tak, ako by som chcel, bol som neskúsený (neznamená to že som teraz Pán autor, znamená to iba, že viem o trochu viac). No k pointe: nwm či si na tom rovnako, ale ak áno, potrebuješ súrne pár rád od skúsenejších. Je úplne jedno, či sa ich budeš držať či nie, ide len o pocit psychickej podpory alebo také niečo. Proste pocit že sa človek hýbe z miesta a nestojí jak kkt. Ak si toto nevedel, možno to pomôže. Ak sa nachádzaš v hore spomenutom stave "tápania" mal by si urýchlene nájsť niekoho, kto ti nielen chrstne chyby do tváre (to je síce fajn, ale stále je to pomalý spôsob učenia sa) ale ti aj dá pár rád ohľadne naivity, hlúposti postáv, cviku písania a bárs čoho ja nwm. Na to sú dobrí Jurinko a Kei,
11.08.2013
Ja som to ešte ani nečítal (to neber ako urážku) lebo čakám, kým toho bude viac. Ako amatér a nováčik si ešte pamätám začiatky - nápady sa hrnuli a ja som proste vedel, že ich nedokážem zapísať tak, ako by som chcel, bol som neskúsený (neznamená to že som teraz Pán autor, znamená to iba, že viem o trochu viac). No k pointe: nwm či si na tom rovnako, ale ak áno, potrebuješ súrne pár rád od skúsenejších. Je úplne jedno, či sa ich budeš držať či nie, ide len o pocit psychickej podpory alebo také niečo. Proste pocit že sa človek hýbe z miesta a nestojí jak kkt. Ak si toto nevedel, možno to pomôže. Ak sa nachádzaš v hore spomenutom stave "tápania" mal by si urýchlene nájsť niekoho, kto ti nielen chrstne chyby do tváre (to je síce fajn, ale stále je to pomalý spôsob učenia sa) ale ti aj dá pár rád ohľadne naivity, hlúposti postáv, cviku písania a bárs čoho ja nwm. Na to sú dobrí Jurinko a Kei,
11.08.2013
Kr4b
pokr: Aspoň myslím, pretože keď som si prečítal ich komentáre k mojej pseudoprvotine, mal som pocit že viem niečo nového :D Kei si vie človeka podať, čo tu samozrejme je len dobre. Toto pravdepodobne vyznie trochu egoisticky, ale prečítaj si komentáre pod mojou prvou poviedkou a rozhodne v nich nájdeš niečo užitočného. A keb si na tom nebol tak, ako v komentároch predpokladám, tak cih proste ignoruj (tie komenty myslím).
11.08.2013
pokr: Aspoň myslím, pretože keď som si prečítal ich komentáre k mojej pseudoprvotine, mal som pocit že viem niečo nového :D Kei si vie človeka podať, čo tu samozrejme je len dobre. Toto pravdepodobne vyznie trochu egoisticky, ale prečítaj si komentáre pod mojou prvou poviedkou a rozhodne v nich nájdeš niečo užitočného. A keb si na tom nebol tak, ako v komentároch predpokladám, tak cih proste ignoruj (tie komenty myslím).
11.08.2013
Culter
Opakovať chyby je zbytočné. Jednu ale vypichnem. Tá mi vadila najviac. Chýbajúca pionta. Aspoň malá malilinká. Dosiahol si totiž to, že si ma donútil čítať do konca. Vzbudil si vo mne zvedavosť. Prečo zaspal práve dnes? Prečo sú tam porozbíjané veci? To, že som to nezistil, ma sklamalo. Nevadí, že si napísal časť niečoho väčšieho. Keď čitateľa nenavnadíš aspoň malým rozuzlením hrozí, že si od teba už nič neprečíta v obave, že znovu zažije sklamanie z nevysvetlenej záhady...
20.08.2013
Opakovať chyby je zbytočné. Jednu ale vypichnem. Tá mi vadila najviac. Chýbajúca pionta. Aspoň malá malilinká. Dosiahol si totiž to, že si ma donútil čítať do konca. Vzbudil si vo mne zvedavosť. Prečo zaspal práve dnes? Prečo sú tam porozbíjané veci? To, že som to nezistil, ma sklamalo. Nevadí, že si napísal časť niečoho väčšieho. Keď čitateľa nenavnadíš aspoň malým rozuzlením hrozí, že si od teba už nič neprečíta v obave, že znovu zažije sklamanie z nevysvetlenej záhady...
20.08.2013