Vskutku veľká vec - prvá časť
Krádež mimozemského zariadenia ako vždy prinesie niečo nečakané. Prvá poviedka tejto autorky na našom serveri, oproti verzii na Fandom.sk s prerobeným záverom.
„Povráva sa, že Plicetovia si z ľudskej kože robia predložky,“ poznamenal Larry.
„Ako my z medvedej kožušiny,“ Fairbanx ho celkom vážne podporil. „Hodia si ich doma pred ohnisko a pária sa na nich. Šupiny sa im šmýkajú jedna báseň.“
„Zvlášť pekné miesta s kérkami alebo piercingami zase povykrajujú a pospájajú pekne jedno vedľa druhého. Človečí patchwork je už len na parádu, ležať sa na ňom nedá, ale drahý je jak sviňa.“ Larry veľavýznamne štuchol prstom do Barneyho, ktorému sa na holej hlave rozvaľovala trojhlavá dračica chrliaca oheň. Bola vydarená, s každým jeho pohybom ani čo by ožívala, závideli mu ju.
„Však ma len chcete vydesiť,“ hlesol Barney a neisto si preleštil obrázok zatvorenou päsťou.
Upokojil som ho pohľadom a tých dvoch som napomenul: „Prestaňte blbnúť!“ Posudzovať, ako veľmi môžu byť krčmové povedačky o čudesných mimošoch pravdivé sa mi dnes vážne protivilo. Chystali sme sa na výsostné územie Plicetov. Bez povolenia.
Vláda Pozemskej aliancie poskytla jašteričím vesmíranom na päťdesiat rokov do prenájmu Saharu. Celú. Urobili si na nej obrovské skladisko. O ich kšeftoch sa veľa nevedelo, ale pravidelne, deň čo deň, prilietali dva ich vesmírne koráby, spustili sa do pristávacieho sila, vyložili nejaký náklad a zase odleteli. Nehostinné podmienky púšte cudzinci prekonali hravo, neznámou technológiou upravili vlhkosť aj teplotu, po ich odchode sa strhne hotová vojna o nové pozemky, lebo z pieskových dún sa počas ich užívania stal hotový raj.
Svoj priestor šupinatci polchlapovej veľkosti obohnali ohromným obranným valom, ktorý nám teraz stál v ceste.
Barneymu sa nepríjemná prekážka nepáčila. „To sa ako máme vyšplhať hore?“, pochybovačne vrtel pomaľovanou kotrbou. „Veď toto siaha až do neba.“ Skusmo do steny pred sebou pichol hlavňou automatickej pulzérky AP-613, ktorými sme boli všetci vyzbrojení. Zabrnelo to. „Vieš vyradiť silové pole?“ opýtal sa ma a odul pery.
„Vydrž, ty trdlo. Rémy je hlavička,“ zarazil ho Larry.
Larry mi veril. Pomáhal mi s plánom, poznal podrobnosti. Ostatným som vysvetlil len máločo. Skúsil som to teda aspoň formálne napraviť.
„Poradil by som si, ale nemusíme nič vyraďovať. Máme vznášadlá, sám som ich dal dohromady a vybavil riadením cez repasovaný myšlienkový monitor. Preletíme ponad.“
„Ale čo ak je to pole nielen v stene, ale aj nad priestorom?“
Barney jednoducho musel pochybovať, inak by to nebol náš úzkostlivý a ľakavý Barney. Hodlal som ho kvôli tomu poslať tam, kam slnko nesvieti, ako už mnohokrát. Predbehol ma Larry.
„Ak ti to pred chvíľou neuškvarilo tvoj úúúžasný mozog, neuškvarí ti to ani zadok, keď budeme klesať dovnútra.“ Vyjadril sa jasne, ale pre niekoho stále nie dosť zrozumiteľne.
„Odkedy si vševediaci?“, územčistý plešatec sa nestiahol.
„Ja nie. To tuto Rémy.“ Larry nelenil, potľapkal ma po pleci, rozstrapatil mi vlasy. Srandista! „Stretol chlapíka, čo pozná iného chlapíka, ktorý rád tára. Chceš vidieť ich identifikačné karty?“, naťahoval nechápavca ako staré traky.
Poodstúpil odo mňa kúsok a začal si navliekať popruhy na pripojenie lietacieho prístroja. Keď už bol ustrojený, stiahol si háro do copu a potriasol ním ako podráždený žrebec chvostom. „Neser sa, je to overené.“
„Ochrana je chabá, ako si sám zistil,“ pridal som svoj diel k Larryho prednáške. „Prefrčíme dovnútra a tam si vezmeme, po čo sme prišli.“
Zo svojho batoha som vybral záznamovú kocku a aktivoval som ju.
„Zoznámte sa s našim bábätkom.“ Ukázal som prstom na holografickú projekciu v priestore nad prístrojom. „Konektor 372. Žiadny raketoplán triedy MM050 sa bez neho nezaobíde, vyrábajú aj predávajú sa ich tisíce. Strelíme ho mimo oficiálny trh, už mám kupca.“
Roky som sa živil ako astro-technik, moje konexie boli v tomto smere doslova nekonečné. Aj moje schopnosti a znalosti. Zostávali nevužité, pretože moju prácu robili teraz roboty. Mašiny, ktoré nepapuľujú a hlavne nemyslia.
A ani nejedia. Zato ja áno. Moje vedomosti my preto budú musieť ešte naposledy poslúžiť. Hneď potom môžem odísť do penzie. Nechcenej a nezaslúženej, ale dobre zabezpečený. Aj s ostatnými. Iné riešenia neboli priechodné, tak čo má byť? Srať na výčitky!
Fairbanx vedľa mňa si potiahol z cigarety a potom si odpľul. „Pfch. Vyzerá ako hračka,“ zhodnotil točiaci sa priestorový obraz, trochu pohŕdavo.
Vyviedol som ho z omylu. „Nie je to hračka. Je to veľký kus. Štyria budeme mať čo robiť kým ho naložíme na plošinu, ktorú tam so sebou berieme, aby sme ho vôbec dokázali vyniesť von. Zapotíme sa.“
Plošina vybavená generátorom antigravitačného poľa ležala na korme nákladiaku pripravená stať sa jednou z hlavných hviezd večera. Na rohoch mala privarené rúčky a bola magnetická, súčiastku bezpečne pridrží.
Len aby vznášadlám vydržal pohon.
A aby sme rýchlo našli správny box.
Fotky, ktoré som hackol z medzisvetovej info-siete boli nejasné a zoznamy číselných kódov označení dvanásť hodín staré. Podobali sa na odpočítavanie. Vraj sa často menia. Nervózne som dotiahol popruh Fairbanxovi a Barneymu som znova, snáď aj po stý raz, vysvetlil drobné detaily ovládania vznášadla.
Aby sme sa rýchlo a bez úhony vrátili domov.
Srdce sa mi pritom natrepalo kamsi do hrdla a pred očami sa mi mierne zošerilo. Vraj predložky pred krb! Huh!
Zhlboka som sa nadýchol a opäť vydýchol. Veľmi to nepomohlo, akurát sa na mňa spýtavo pozrel Larry. Len som pokrčil plecami, nemohol mi pomôcť. Odvrátil som sa a pokračoval vo vyratúvaní ďalších podrobností: „Videl som zábery zvnútra. Vyzerá to tam ako celkom obyčajné prekladisko plné kontajnerov. Iba je také rozsiahle, že mu konca nevidno. A prepchaté až po okraj. Uličky sa tiahnu celým priestorom nahusto v pravých uhloch. Veľmi úzke uličky. Nemám šajnu, akým spôsobom majú Plicetovia zabezpečenú prekládku, pretože navážajú nové boxy tak, akoby nikdy nič nechceli vybrať von.“
Slová sú vraj proti stresu tie najúčinnejšie tabletky. A ešte smiech. Ale do smiechu mi fakt nebolo. A po mojom krátkom prejave som nebol ani trochu pokojnejší. Sú to iba sprosté kydy!
„Na všetko dozerá strážnik, tak buďte potichu,“ prihodil som poslednú dôležitú vec.
„Majú prekladisko veľkosti Sahary a len jedného strážcu?“
Nemohol som si dovoliť aby ma Barneyho pripomienka rozčertila. Naozaj nie. Ale už som mu vážne chcel zatvoriť ústa.
„Jedného na tento sektor, dokopy ich iste majú viac,“ upresnil som svoje tvrdenie. „Lenže mnoho ich nebude. Prečo aj? Čo si myslíš, koľko bláznov sa bude trepať cez vysokánsku ohradu po niečo, čo sa skoro nedá odniesť, a riskovať pritom, že skončí ako predložka?“
Larryho kecy ma nakazili a potreboval som rozptýlenie, akékoľvek. Nemohol som si pomôcť. A on mi hneď chápavo zakontroval.
„A koľkým asi tak robí šéfa istý Rémy, aby mohli byť dosť šialení a aspoň to skúsiť?“
Rozosmiali sme sa. Barney nad nami len čosi zaprskal a potom mávol rukou.
Prípravy boli rýchlo dokončené. Vzlietli sme. Fairbanxovi trochu drhol pohon, ale nakoniec sa ustálil. Vznášadlá nás vždy bavili, tieto najnovšie boli hotový zázrak. Manévrovalo sa s nimi ľahko, bez problémov sme pristáli na prvom väčšom kuse prázdnej plochy, ktorý sme zvrchu zazreli.
Navôkol malého námestia v pravidelných vzdialenostiach zívali vchody do sektorov naplnených skladovacími boxami. Ohromné kvádre s vrátami vpredu naukladané do viacerých vrstiev a úhľadne otagované budili dojem podozrivo dokonalého poriadku.
Až na ten smrad. Neuveriteľne nepríjemný zápach nápadne pripomínajúci rozkladajúce sa biologické zvyšky sa prevaľoval všade okolo nás. Bol hustý a ťažký, mazľavo sa nám lepil na odev aj na holú kožu. Ako na povel sme si poprikrývali nosy dlaňami.
„Bože, to je puch,“ povzdychol si Larry. „Kdesi som počul, že toto nie je sklad, ale skládka,“ dodal podozrievavo. „Keby tu nebol taký zasraný poriadok, práve teraz by som tomu uveril.“
„Išli fámy, pamätám si,“ aj ja som si spomínal na obdobie, keď aktivisti hnutia Zelení proti Plicetom rozpútali mediálnu vojnu za vyhostenie jašteričieho národa aj s jeho tovarom. „Ale na hlúposti nemáme čas.“
Rozdal som všetkým kópie hľadaného kódu. Rozpŕchli sme sa na štyri svetové strany. Hľadať.
V komunikátore zapraskalo už zanedlho. Ozval sa Fairbanxov hlas.
„Pfch. Máte ma?“, opýtal sa
Skontroloval som si lokátor a uvidel žiariacu Fairbanxovu bodku. Bol odo mňa len pár desiatok metrov.
„Mám,“ potvrdil som. Rozbehol som sa jeho smerom. Reproduktor stihol ešte vypľuť Larryho: "Hej" a Barneyho: "Eh". Dorazil som pred ohromnú kovovú škatuľou za pár chvíľ. Postavil som sa vedľa Faibanxa, ktorý porovnával číslice z tabuľky odo mňa s ukazovateľom na dverách boxu. Očividne si nebol istý.
„Pfch. Je to ono?“
Overil som označenie. „Je. Mali sme šťastie.“
Odrazil som podivný zámkový mechanizmus pažbou pušky a otvoril vráta dopoly. Nazrel som dovnútra. Konektor tam nehybne ležal, čakal ako poslušne vychované psíča, kým zakričím Aport. Nadšene som po ňom siahol rukou, poláskať si svoj budúci majetok.
Narazil som, nedostal som sa až po hladký kov. Ochranný energetický štít tesne za vrátami som cítil ako pevnú stenu, pri mojom dotyku ani nezaiskril.
„A kurva...“ zaklial som naštvane. „Toto silové pole má vyššiu frekvenciu, potrvá hodiny, kým sa dostaneme skrz.“
Larry ma odstrčil. „Alebo aj nie.“
Už nejaký čas mi nazeral cez rameno, stihol si všetko dobre poprezerať. Namieril na vec, ktorú som aj ja považoval za zdroj aktívnej ochrany, neveľkú kovovú tehličku pripevnenú na stene. Strelil do nej.
Obraz pred nami sa zmenil. Zašumel, zablikal, veľká súčiastka, ktorú sme si chceli prisvojiť sa stratila. Na pár chvíľ sme miesto nej zazreli neúhľadnú zmäť všeličoho neidentifikovateľného, natlačeného husto do seba. Obraz znova zaprskal a vrátil sa späť. Ponúkol nám krásne tvary zaručene neexistujúceho spínača.
„Pfch, hologram?!!“ Farbainx akoby neveril vlastným očiam, rovnako ako ja.
Larry zahrešil v dlhom a kvetnatom súvetí. Napaprčene dorazil klamúce zariadenie druhou salvou. Vyhorelo a želaný obraz sa rozplynul definitívne. Rozoznali sme špinu a neporiadok, ktorým bol box vrchovato napchatý. Kde-tu sa v ňom dali spoznať steny prazvláštnych domov alebo nosy nevídaných vesmírnych korábov zahrabané medzi všetkým možným, pripomínajúcim scvrknuté hrozienka.
Odpadkové Hobbitovo bolo malé a cudzosvetské, iba smrdelo celkom pozemsky. Pripomínalo haldy odpadkov na pozemských skládkach tak veľmi, že ma dostalo do stavu absolútnej paniky. Čo ak... bál som sa pustiť si do hlavy už len tú myšlienku, nieto celý obraz obývačky vykúrenej ohníkom, praskajúcim v krbe a ... čo ak sú pravdivé všetky klebety?
Monika Kandriková
Čo ma nezabije nech rýchlo utečie! :D :D
Diskusia
jurinko
Skoda, ze je to iba prva cast. Navnadilo ma to a rad by som si to precital cele. Rozmyslam nad tym ilustracnym obrazkom, mozno som tam mohol supnut nejake kontajnerove prekladisko, lenze vsetky vyzeraju az prilis pozemsky, tak som tam hodil taketo scifi ilustracne cudo :-) Keby sa ti to autorka nepacila, povedz, vymenim ten obrazok za nieco vhodnejsie ;-) K poviedke: Zatial dobre, az na nejake preklepy a jednu hrubicu aj dobre napisane, akurat dejovo sa to prilis hodnotit este neda, pretoze iba prisli na to, ze mimozemstania tam fakt maju skladku a nevyzera to na nejaky brutalny konflikt. Inak, naco je v tom kontajneri hologram? Chapem, ze potrebuju trebars zamaskovat obsah, ale kto sa realne do toho kontajneru pozera? A ak sa aj pozera, preco je ten hologram zapnuty stale? Pride mi to plytvanie energiou a tak trochu cisto na efekt. Ale nevadi, tesim sa na pokracovanie. Dal som zatial 8
24.08.2013
Skoda, ze je to iba prva cast. Navnadilo ma to a rad by som si to precital cele. Rozmyslam nad tym ilustracnym obrazkom, mozno som tam mohol supnut nejake kontajnerove prekladisko, lenze vsetky vyzeraju az prilis pozemsky, tak som tam hodil taketo scifi ilustracne cudo :-) Keby sa ti to autorka nepacila, povedz, vymenim ten obrazok za nieco vhodnejsie ;-) K poviedke: Zatial dobre, az na nejake preklepy a jednu hrubicu aj dobre napisane, akurat dejovo sa to prilis hodnotit este neda, pretoze iba prisli na to, ze mimozemstania tam fakt maju skladku a nevyzera to na nejaky brutalny konflikt. Inak, naco je v tom kontajneri hologram? Chapem, ze potrebuju trebars zamaskovat obsah, ale kto sa realne do toho kontajneru pozera? A ak sa aj pozera, preco je ten hologram zapnuty stale? Pride mi to plytvanie energiou a tak trochu cisto na efekt. Ale nevadi, tesim sa na pokracovanie. Dal som zatial 8
24.08.2013
Culter
Veľmi dobre. Dej našlapane plynul, na malom priestore si toho povedala veľa. Bolo to prehľadné, zrozumiteľné a zábavné. Prvú vetu som si musel viac krát prečítať, ale predložku som prečítal až na tretí krát. Blbec. :))) Ja som nerozumel, prečo bol v kontajneri smrad, keď tam boli domy a vesmírne lode. Čakal som torzá nejakých mimozemských a možno aj pozemských tiel. A ešte mi nebolo jasné, prečo je tá súčiastka taká vzácna, keď sa jej vyrába tisíce kusov. Ja osobne by som pri hlavnej postave pritvrdil správanie aj slovník. Človek, ktorý ide pajznúť mimozemšťanom nejakú súčiastku podľa mňa nebude hovoriť slovo ´bábätko.´ V každom prípade sa teším na pokračovanie. Páčilo sa mi. 8.
24.08.2013
Veľmi dobre. Dej našlapane plynul, na malom priestore si toho povedala veľa. Bolo to prehľadné, zrozumiteľné a zábavné. Prvú vetu som si musel viac krát prečítať, ale predložku som prečítal až na tretí krát. Blbec. :))) Ja som nerozumel, prečo bol v kontajneri smrad, keď tam boli domy a vesmírne lode. Čakal som torzá nejakých mimozemských a možno aj pozemských tiel. A ešte mi nebolo jasné, prečo je tá súčiastka taká vzácna, keď sa jej vyrába tisíce kusov. Ja osobne by som pri hlavnej postave pritvrdil správanie aj slovník. Človek, ktorý ide pajznúť mimozemšťanom nejakú súčiastku podľa mňa nebude hovoriť slovo ´bábätko.´ V každom prípade sa teším na pokračovanie. Páčilo sa mi. 8.
24.08.2013
William Cody
Vynimocne som zacal citat, hoci to tu este nie je cele. Nie je to zle:-), dobra kulisa, slovo predlozka mi sice navodzuje ine vyznamy, no je neskor opisane(podnozka, kobercek, huna a pod.)jasterici mimosi su tiez z akejsi knizky, ale fajn, bolo to lahko citatelne, az tak naivne to nemusi neskor byt, zavisi od celkovo vykresleneho prostredia a zasadenia pribehu. (inak ja by som nikdy neschvalil prenajom uzemia, je to nevyspytatelne):-).Davam na rozbeh 6, uvidime co bude dalej.
25.08.2013
Vynimocne som zacal citat, hoci to tu este nie je cele. Nie je to zle:-), dobra kulisa, slovo predlozka mi sice navodzuje ine vyznamy, no je neskor opisane(podnozka, kobercek, huna a pod.)jasterici mimosi su tiez z akejsi knizky, ale fajn, bolo to lahko citatelne, az tak naivne to nemusi neskor byt, zavisi od celkovo vykresleneho prostredia a zasadenia pribehu. (inak ja by som nikdy neschvalil prenajom uzemia, je to nevyspytatelne):-).Davam na rozbeh 6, uvidime co bude dalej.
25.08.2013
Monika Kandriková
Ahojte všetci komentujúci. V prvom rade Jurinko – obrázok mal na mňa veľmi pozitívny účinok, vyvolal mi na tvári široký spokojný úsmev. Trafil si celkom príhodne, však je na ňom Rémy s pulznou puškou a prilbou na ovládanie vznášadla. Priestor pod ním má síce trošku oblejšie tvary ako sa od prekladiska kontajnerov očakáva, ale je vidieť uličky a jednotlivé bloky, s troškou predstavivosti sa mu dá uveriť. :D Veža uprostred je jasný dok pre raketky z vesmíru, napríklad. Nič nemeniť, ponechať, prosím.
Hrubicu som ešte nestihla nájsť, Musí to byť len preklep, vážne, verte mi. :D
Zvyšné detaily (prenájom, obsah kont) pokúsim doriešiť v 2-ke.
Ďakujem za hodnotenia aj komentáre.
Je to môj prvý tu zverejnený text, sama som bola prekvapená akým krátkym sa ukázal byť. Poučila som sa. Už nebudem poviedky trhať.
26.08.2013
Ahojte všetci komentujúci. V prvom rade Jurinko – obrázok mal na mňa veľmi pozitívny účinok, vyvolal mi na tvári široký spokojný úsmev. Trafil si celkom príhodne, však je na ňom Rémy s pulznou puškou a prilbou na ovládanie vznášadla. Priestor pod ním má síce trošku oblejšie tvary ako sa od prekladiska kontajnerov očakáva, ale je vidieť uličky a jednotlivé bloky, s troškou predstavivosti sa mu dá uveriť. :D Veža uprostred je jasný dok pre raketky z vesmíru, napríklad. Nič nemeniť, ponechať, prosím.
Hrubicu som ešte nestihla nájsť, Musí to byť len preklep, vážne, verte mi. :D
Zvyšné detaily (prenájom, obsah kont) pokúsim doriešiť v 2-ke.
Ďakujem za hodnotenia aj komentáre.
Je to môj prvý tu zverejnený text, sama som bola prekvapená akým krátkym sa ukázal byť. Poučila som sa. Už nebudem poviedky trhať.
26.08.2013