Démonárium, 1. Kapitola- 1. časť
Začiatok príbehu o Gabriele, ktorá má zomrieť no prežije a dostane sa medzi démonov. Postupne zisťuje kto v skutočnosti je a odhaľuje tajomstvá zvláštnej posádky vzducholode, na ktorej velí priateľský, no tajomný kapitán.
„Dobré ráno, spachtoška.“ Najprv som si myslela že je to len ďalší sen, no vyrušili ma cudzie zvuky. Vŕzganie dreva, vietor a bubnujúce kvapky dažďa.
„Tak vstávaj. Spala si takmer celé dva dni, už sme sa o teba báli.“ Znova ten hlas. Otvorila som oči a zdvihla sa na lakte. Bola som celá stuhnutá.
„Kto si?“ zamračila som sa na ženu sediacu na stoličke pri posteli. Vyzerala cudzokrajne, svetlé oči farby jantáru oproti opálenej pleti pôsobili zvláštne.
„Som mŕtva?“
„Och, to nie! Spadla si do jazera a takmer si sa utopila. Vytiahol ťa sám pán kapitán a priviedol k nám na loď. To by ma zaujímalo, odkiaľ si spadla. Kapitán o tom nič nepovedal.“
„Aký kapitán? Som na lodi?“
„Áno, presnejšie vzducholodi kapitána Speirdykea. Takže odkiaľ si spadla?“
„Kto je kapitán Speirdyke?“ spýtala som sa stále trochu ospalo. Žena sa zamračila, tak som jej radšej rýchlo odpovedala. „Vyhodili ma z našej vzducholode. Potrestali ma vraj za zradu a chceli utopiť v jazere, pretože neviem plávať. Myslela som že sa im to podarí.“
„Si teda zradkyňa?“
„Nie, obvinili ma neprávom!“ pobúrene som si sadla. „Nič som neurobila. To ten hlúpy Richard.“ Zavrčala som a videla ako sa žena pri tom mene strhla. „Richard?“
„Neviem presne kto to je. Protivný chlap ktorý prikázal aby ma vyhodili von z lode.“ Pozrela som na ženu ktorej tmavá tvár celkom zbledla.
„Deje sa niečo?“
„Mala by si ísť ku kapitánovi.“ Dostala zo seba a vstala. „Dnes ešte nie. Najedz sa a ešte si odpočiň. Zajtra za ním pôjdeme.“ Upokojujúco sa usmiala a položila mi na nočný stolík tácku s horúcou polievkou a chlebom. Bledá tvár bola razom preč.
„Ale prečo mám ísť za kapitánom?“
„Všetko sa dozvieš.“ Ukončila rozhovor a odišla. Nerozumela som prečo ju Richard tak rozrušil, ani dôvodu návštevy kapitána. Zaujímalo ma čo to bolo za chlapa ktorý do mňa na chodbe vrazil a spôsobil mi toľko problémov. Aj prečo bol práve Richard veliteľom lode a držal ma celé roky pod zámkom.
Keď som jedla polievku, myšlienky sa mi zatúlali k žene. Aj keď mi bola cudzia, z nejakého dôvodu som jej dôverovala. Bola odo mňa len o kúsok staršia, no jej tehotné brucho sa nedalo prehliadnuť. Vyzerala že by mi mohla prezradiť viac vecí ako som sa doteraz dozvedela na mojej lodi. Vždy predo mnou všetko tajili, žila som zavretá v kajute, pustili ma maximálne prejsť sa po chodbách. Predstava priamych rozhovorov mi v žalúdku rozliala príjemne vzrušené šteklenie.
*
„Tak ako sa ti spalo?“ privítala ma ráno žena. Nepočula som ju vojsť, no zrejme som ešte driemala.
„Výborne, máte tu omnoho mäkkšie postele.“
„Kapitána poteší že sa tu cítiš dobre.“ Usmiala sa nadšenecudzinka. „Mimochodom, volám sa Nazija. A aké je tvoje meno?“
„Som Gabriela.“ Predstavila som sa.
„Priniesla som ti raňajky. Síce trochu neskôr ale variť pre 80 členov je dosť náročné. Dúfam že ti bude chutiť.“ Prekvapilo ma že ona sama varí pre celú posádku. Vajíčka a chlieb s maslom vyzerali lákavo, zízala som na tanier prehĺtajúc sliny.
„Čo budem dnes robiť?“ opýtala som sa s plnými ústami a Nazija sa mojej chuti do jedla tešila.
„Mali sme ísť za kapitánom, no musel si súrne niečo vybaviť. Večer ťa teda vezmem na druhú večeru.“
„Druhú večeru?“
„Voláme to tak keď sa po večeri a povinnostiach ideme zabaviť. Určite sa ti tam bude páčiť, ja s Ceranijom hráme na husliach. Určite ťa niekto vyzve do tanca.“ Žmurkla na mňa.
Pri tých slovách som sa začervenala a rýchlo som zmenila tému. „Ostaneš tu so mnou?“
„Och, prepáč ale nemôžem. Musím navariť obed.“ Ľútostivo pokrčila plecami Nazija a ja som jej podala prázdny tanier. „Môžem ti pomôcť, budeš to mať rýchlejšie.“ Očividne ju moja ochota prekvapila. No vzápätí sa usmiala, „To by bolo skvelé! Počkaj, donesiem ti nejaké oblečenie.“ A hneď sa vytratila z izby. Len teraz som si uvedomila že mám na sebe nočnú košeľu. Museli ma prezliecť z mojich mokrých vecí ktoré som však nikde v izbe nevidela. Nevadilo mi to, aj tak som pri sebe nemala nič cenné.
„Tak, nesiem ti košeľu, nohavice a zásteru. Topánky som ti nechala pretože neviem či by ti moje boli dobré.“ Nazija vletela do izby a podala mi svoje oblečenie.
„Takže ty hráš na husle?“ vyplnila som mlčanie kým som sa prezliekala.
„Áno, už od mlada. Doma som nemala prostriedky ale odkedy som tu, hrám. Prečo sa pýtaš?“
„Ja som nikdy hudbu nepočula. Viem o nástrojoch aj že na ne ľudia hrajú, ale nepočula som ju.“ Keď som sa otočila, Nazija neveriaco krútila hlavou. „Ako to?“
„U nás hudba neexistovala, všetci museli pracovať a ja som bola vždy zavretá v izbe.“ Potom sme obe chvíľu mlčali.
„Môžeme sa vrhnúť na varenie.“ vyzvala ma Nazija keď som bola hotová. Neisto som išla za ňou dúfajúc že na chodbe nikoho nestretneme.
„Zatiaľ strúhaj a krájaj mrkvu, takto.“ Nazija mi v kuchyni najprv všetko ukázala a vysvetlila. „Sú mrzutí ak im nechutí.“ Žmurkla na mňa a pokračovala v čistení mäsa.
„Sú tu väčšinou muži či ženy?“
„Je to celkom vyrovnané, no nie je nás tu veľa. Ale takmer každý mesiac pribudnú aspoň dvaja.“
„A kapitán ich prijme?“
„Samozrejme, sme niečo ako útočisko pre utečencov a vyhnancov. Kapitán je veľmi chápavý a tolerantný.“ Usmiala sa Nazija.
„Príde na obed?“ opýtala som sa, pretože kapitán ma celkom začal zaujímať.
„Nie, buď mu jedlo odnesiem na mostík alebo nebude jesť. Máva veľa práce. A teraz krájaj, čas beží.“
*
Z kuchyne som sledovala posádku ako sa behom chvíle nahrnula do jedálne a čakala na obed. Každý sa rozprával, smial či hádal so susedom a strkal sa v rade. Mnohí boli mladí no našla som aj dospelích. Možno tu žijú rodiny. Zrazu som v dave spozorovala dve deti. Dievča a chlapca ako sa predierali pomedzi väčších spolucestovateľov a lačne čakali kým im Nazija naberie jedlo. Ďalší chlapec, vyzeral celkom vystrašene, čakal kým sa prvé dve deti odobrali k stolu s rodičmi a on niekam zmizol. Dvere za mnou buchli a keď som sa otočila, hľadela som si s ním do očí.
„Nazija.“ Zatiahlo dieťa a cúvlo. Nazija sa odklonila od okienka kde vydávala jedlo a pozrela na nás.
„Ka Dinji.“ Kývla hlavou žena aby chlapec šiel k nej. Neisto na mňa pozrel, no po chvíli sa predsa len pohol k Naziji, neustále ma sledujúc. Tá mu nabrala jedlo na tanier a chlapec si sadol na stoličku pri sporáku.
„Volá sa Dinji.“ Povedala Nazija keď si na chvíľu sadla.
„Povedať svoje meno ešte viem.“ Zamrmlal a ukradomky na mňa pozrel.
„Ja som Gabriela.“ Predstavila som sa s úsmevom no chlapec sa stále tváril podozrievavo. „To teba vytiahli z jazera?“
„Áno, to som ja.“ Odvetila som a Dinji, prežúvajúc sústo, zo mňa nespustil zrak.
„Aj Dinjiho kapitán prichýlil.“ Povedala Nazija potichu. Chlapec ju síce počul, no viac ho zaujímalo voňavé mäsko na tanieri.
„Keď bol menší,“ pokračovala Nazija, „kapitán ho našiel po tom čo-“
„Hej, Nazija!“ do okienka nazrela statná mužská tvár a žena sa rýchlo zdvihla. Sledovala som ju ako na tanier nabrala veľký kus mäsa a pár zemiakov varených v šupke. Potom to podala mužovi v jedálni. Keď ju zamestnali ďalší lační členovia posádky, pochopila som že rozhovor sa skončil a sledovala som Dinjiho ako sa napcháva. Bol vychudnutý, nečudo že jedlo v ňom mizlo ako drevo v rozpálenej peci.
„Rád som sem s kapitánom šiel, je to tu omnoho lepšie.“ Prehltol, „Aj tu dobre varia.“ Nazija mu so smiechom postrapatila vlasy a Dinji sa tiež rozosmial. Tá náhla zmena prístupu mi dodala odvahy a ja som sa trochu uvoľnila.
„Už by si sa mal vrátiť ku kapitánovi, som si istá že potrebuje s niečím pomôcť.“ Drgla do chlapca Nazija keď dojedol a umyl po sebe tanier.
„Musím robiť samé hlúposti, napríklad strážiť kormidlo kým on niečo nastavuje. Chcel by som sa niekedy vymeniť.“ zafrflal Dinji a odišiel.
„Nemaj mu za zlé že je najprv taký odmeraný, musí si ťa trošku okuknúť.“
„Okukal si ma teda dosť rýchlo.“ Všimla som si že Nazijin úsmev ako aj odpoveď boli trochu napäté. „Len je to vnímavý chlapec.“
„A má rád kapitána.“
„To teda hej, je mu skoro ako otec.“ Žena sa zamyslela. „Myslím že by si si do večera ešte mala oddýchnuť, budeme tancovať dlho do noci.“
Timea V.
Diskusia
jurinko
Toto sa neda hodnotit. Ak by som ti chcel napisat nieco viac, nez len to, ze vobec neovladas ciarky, musel by ten text mat aspon nejaky dej. Nechapem, ze sa este stale najde niekto, kto si mysli, ze je super vec, poslat niekam tri strany, ktore su uplne vytrhnute z kontextu. Este aj na skole tie slohy mali mat nejake nalezitosti, co uz potom nebodaj poviedka... Ak mas pokracovanie, tak posli. Ak nemas, tak ked ho budes pisat, tak si davaj pozor na ciarky. Ja s tym mam tiez z casu na cas problem, ale zakladne veci typu ciarka pred "ze" a "ktory", to by hadam mal vediet kazdy :-)
16.09.2013
Toto sa neda hodnotit. Ak by som ti chcel napisat nieco viac, nez len to, ze vobec neovladas ciarky, musel by ten text mat aspon nejaky dej. Nechapem, ze sa este stale najde niekto, kto si mysli, ze je super vec, poslat niekam tri strany, ktore su uplne vytrhnute z kontextu. Este aj na skole tie slohy mali mat nejake nalezitosti, co uz potom nebodaj poviedka... Ak mas pokracovanie, tak posli. Ak nemas, tak ked ho budes pisat, tak si davaj pozor na ciarky. Ja s tym mam tiez z casu na cas problem, ale zakladne veci typu ciarka pred "ze" a "ktory", to by hadam mal vediet kazdy :-)
16.09.2013
draculin
Gramatiku obidem, z tej som aj tak sam vytrety. Klasicka zaciatocnicka chyba - pisane v prvej osobe a bez sebakontroly. Takze hromada nudnych viet o nicom. Nazivo tak naozaj hovorime a tliachame zbytocnosti, ale v literature sa musi skrtat, SKRTAT!!! A pisat priamu rec uplne inym sposobom. ...Privela a hlavne zbytocnych uvadzacich viet... Privela "som". Tu sa treba s textom hrat, hladat akukolvek inu cestu, aby slovo "som" netrvorilo 10% textu. ...A zaroven - vlastne toto dielo nic nepovedalo. Alebo to je vytrhnuty kusok ako pise Jurinko, alebo to je neuspesny pokus ako nas hodit "in medias res". ...Jo, a aby som nezabudol - v zasade priama rec sluzi na urcite zdynamizovanie deja a textu, nema tvorit prevaznu vacsinu a nemala by sluzit na predavanie vsetkych informacii. Zase - treba sa s textom hrat. Cize zatial nic moc. Snad nabuduce? :)
19.09.2013
Gramatiku obidem, z tej som aj tak sam vytrety. Klasicka zaciatocnicka chyba - pisane v prvej osobe a bez sebakontroly. Takze hromada nudnych viet o nicom. Nazivo tak naozaj hovorime a tliachame zbytocnosti, ale v literature sa musi skrtat, SKRTAT!!! A pisat priamu rec uplne inym sposobom. ...Privela a hlavne zbytocnych uvadzacich viet... Privela "som". Tu sa treba s textom hrat, hladat akukolvek inu cestu, aby slovo "som" netrvorilo 10% textu. ...A zaroven - vlastne toto dielo nic nepovedalo. Alebo to je vytrhnuty kusok ako pise Jurinko, alebo to je neuspesny pokus ako nas hodit "in medias res". ...Jo, a aby som nezabudol - v zasade priama rec sluzi na urcite zdynamizovanie deja a textu, nema tvorit prevaznu vacsinu a nemala by sluzit na predavanie vsetkych informacii. Zase - treba sa s textom hrat. Cize zatial nic moc. Snad nabuduce? :)
19.09.2013
mercdok
Nuz, nedostal som sa ani do patiny poviedky, jednoducho je to same nudne "bla, bla bla". Nezaujalo a radsej to ani nehodnotim.
20.09.2013
Nuz, nedostal som sa ani do patiny poviedky, jednoducho je to same nudne "bla, bla bla". Nezaujalo a radsej to ani nehodnotim.
20.09.2013
Kr4b
Na tejto stránke sa časom vytvorila silná averzia voči kapitolovkám, hlavne v prípade, že sú jednotlivé kapitoly krátke. Nie je to stránka, kam niečo pošleš večer a ráno to tam vidíš s piatimi hodnoteniami a desiatimi komentármi. Ponúka sa viacero riešení, to už podľa gusta: najp. písať dlhé kapitoly, písať krátke do počítača a zlúčiť ich do dlhých, napísať viac kapitol v jednom texte a oddeliť ich číslom, * alebo pár entermi... čo príde na rozum. Ostatné chyby... Nechcem povedať, že sú v pohode, ale každý ich robí, tie sa dajú odučiť. Nie som psychológ, ale povedal by som, že keď človek dosere rozsah a veľa ľudí ho odignoruje, má to dopad aj na tých čo si to prečítajú. Tak posielaj ďalej, ale snaž sa splniť určité hranice tolerancie, keď už nie pre dielo samotné, tak aspoň zo slušnosti. P.S. Tých makáčov so superpoviedkami neber zle, vedia aj pomôcť, keď im dáš reálnu príležitosť.
20.09.2013
Na tejto stránke sa časom vytvorila silná averzia voči kapitolovkám, hlavne v prípade, že sú jednotlivé kapitoly krátke. Nie je to stránka, kam niečo pošleš večer a ráno to tam vidíš s piatimi hodnoteniami a desiatimi komentármi. Ponúka sa viacero riešení, to už podľa gusta: najp. písať dlhé kapitoly, písať krátke do počítača a zlúčiť ich do dlhých, napísať viac kapitol v jednom texte a oddeliť ich číslom, * alebo pár entermi... čo príde na rozum. Ostatné chyby... Nechcem povedať, že sú v pohode, ale každý ich robí, tie sa dajú odučiť. Nie som psychológ, ale povedal by som, že keď človek dosere rozsah a veľa ľudí ho odignoruje, má to dopad aj na tých čo si to prečítajú. Tak posielaj ďalej, ale snaž sa splniť určité hranice tolerancie, keď už nie pre dielo samotné, tak aspoň zo slušnosti. P.S. Tých makáčov so superpoviedkami neber zle, vedia aj pomôcť, keď im dáš reálnu príležitosť.
20.09.2013
draculin
Averzia vznikla postupne a z jednoducheho dovodu - pri takomto pisani ludia vacsinou uplne odflaknu to pisanie. Spoliehaju sa na to,ze "ved neskor" to rozpisu, rozvedu dej, opisu postavy, cokolvek. A zaroven ocakavaju aplauz, alebo radu, ked poslu dve normostrany. Su tu aj poviedky na pokracovanie aj pekne dlhe a niektore z nich dobre. Ale tie boli pisany ako kompaktny celok od zaciatku do konca. Nie ako prolog-do uvodu-planovanej trilogie. Takze rada je jednoducha: pisat hned od zaciatku v rozumnom rozsahu a tak, aby dielo davalo zmysel same o sebe.
20.09.2013
Averzia vznikla postupne a z jednoducheho dovodu - pri takomto pisani ludia vacsinou uplne odflaknu to pisanie. Spoliehaju sa na to,ze "ved neskor" to rozpisu, rozvedu dej, opisu postavy, cokolvek. A zaroven ocakavaju aplauz, alebo radu, ked poslu dve normostrany. Su tu aj poviedky na pokracovanie aj pekne dlhe a niektore z nich dobre. Ale tie boli pisany ako kompaktny celok od zaciatku do konca. Nie ako prolog-do uvodu-planovanej trilogie. Takze rada je jednoducha: pisat hned od zaciatku v rozumnom rozsahu a tak, aby dielo davalo zmysel same o sebe.
20.09.2013
Kr4b
A tiež to netreba rozdeliť na mieste, ktoré autorovi sprvu pripadá dramatické. Neraz to vyústilo v mätúci, nezmyselný alebo zbytočne unáhlený koniec.
21.09.2013
A tiež to netreba rozdeliť na mieste, ktoré autorovi sprvu pripadá dramatické. Neraz to vyústilo v mätúci, nezmyselný alebo zbytočne unáhlený koniec.
21.09.2013
Kei
Nestačím sa diviť, koľko prvých kapitol pribudlo za leto. Až som v pokušení dať každej po jednom bode, bez toho aby som to vôbec čítala. Kr4b: nie je problém s kapitolami. Ak mi admin potvrdí, že na serveri čaká na zverejnenie aj zvyšok poviedky, hoci aj ďalších 5 kapitol, tak začnem čítať a vyjadrím sa. Ale takto? uvedomuje si autor vôbec, že je to márnenie času čitateľov, keďže veľká väčšina pokračovaní nikdy nepribudne? Prečo by som mala zabíjať vzácny čas zdrapmi, keď je strašne veľa možností čo čítať? Radšej sa budem o trochu viac venovať tým uceleným.
K poviedke - nie, nečítala som. Spravím to, až tu uvidím záver.
21.09.2013
Nestačím sa diviť, koľko prvých kapitol pribudlo za leto. Až som v pokušení dať každej po jednom bode, bez toho aby som to vôbec čítala. Kr4b: nie je problém s kapitolami. Ak mi admin potvrdí, že na serveri čaká na zverejnenie aj zvyšok poviedky, hoci aj ďalších 5 kapitol, tak začnem čítať a vyjadrím sa. Ale takto? uvedomuje si autor vôbec, že je to márnenie času čitateľov, keďže veľká väčšina pokračovaní nikdy nepribudne? Prečo by som mala zabíjať vzácny čas zdrapmi, keď je strašne veľa možností čo čítať? Radšej sa budem o trochu viac venovať tým uceleným.
K poviedke - nie, nečítala som. Spravím to, až tu uvidím záver.
21.09.2013
Adhara
Táto averzia voči rozkúskovaniu príbehu je prekvapivá. Na inej stránke, kam roky chodím, zase stáli užívatelia nakladú autorom po nose za pridlhý text. Keď niekto prejde zo skúsenosťami z toho (alebo podobného) serveru sem, nebude vedieť, kde je sever. Ja osobne tiež uprednostňujem kratšie časti – i keď samozrejme nie také krátke, aby sa o nich nedalo nič napísať. A, samozrejme, som rozhodne za to, aby autori (zvlášť začínajúci) pridávali len také diela, ktoré už majú v čase zverejnenia prvej časti dokončené. Inak je to naozaj v drvivej väčšine prípadov strata času čitateľov.
21.09.2013
Táto averzia voči rozkúskovaniu príbehu je prekvapivá. Na inej stránke, kam roky chodím, zase stáli užívatelia nakladú autorom po nose za pridlhý text. Keď niekto prejde zo skúsenosťami z toho (alebo podobného) serveru sem, nebude vedieť, kde je sever. Ja osobne tiež uprednostňujem kratšie časti – i keď samozrejme nie také krátke, aby sa o nich nedalo nič napísať. A, samozrejme, som rozhodne za to, aby autori (zvlášť začínajúci) pridávali len také diela, ktoré už majú v čase zverejnenia prvej časti dokončené. Inak je to naozaj v drvivej väčšine prípadov strata času čitateľov.
21.09.2013
Kr4b
Kei: Je to jedno s druhým. Ja osobne uprednostňujem poviedky, rozdelené ako filmy - nie na kapitoly, ale na zábery a scény. Typu Zaklínač. Je to elegantné riešenie a nie je treba vymýšľať dvadsať neoriginálnych názvov, stačí jeden poriadny.
21.09.2013
Kei: Je to jedno s druhým. Ja osobne uprednostňujem poviedky, rozdelené ako filmy - nie na kapitoly, ale na zábery a scény. Typu Zaklínač. Je to elegantné riešenie a nie je treba vymýšľať dvadsať neoriginálnych názvov, stačí jeden poriadny.
21.09.2013
Kei
**Adhara: nevadia mi kúsky, ak viem ze sú všetky kúsky z celku pripravené na zverejnenie. Vadia mi tie, kde autor ani nedokončí prvotnú ideu, napíše prvú vec čo ho k námetu napadne a beží to zverejniť, keď ani sám nevie, či to dokončí.
**Kr4b: príklad čo uvádzaś sú epizódy - napríklad ako sú dutinári. Každá kapitola je vlastne malé dielko. To mi nevadí. Ale pozri sa do histórie poviedok - je tam jeden prvý diel z ferbuara, jeden z marca, a tak ďalej. Kde sú pokračovania? Nakoniec, aj ty tu máš jeden prvý diel a ktovie, či sa dočkáme konca v nejakej rozumnej dobe. Lebo ak niekto zverejní druhý diel neepizodickej časti - TJ useknutej v polovici - po dvoch rokoch, tak nech si ho radšej nechá - aspoň čo sa mňa týka.
21.09.2013
**Adhara: nevadia mi kúsky, ak viem ze sú všetky kúsky z celku pripravené na zverejnenie. Vadia mi tie, kde autor ani nedokončí prvotnú ideu, napíše prvú vec čo ho k námetu napadne a beží to zverejniť, keď ani sám nevie, či to dokončí.
**Kr4b: príklad čo uvádzaś sú epizódy - napríklad ako sú dutinári. Každá kapitola je vlastne malé dielko. To mi nevadí. Ale pozri sa do histórie poviedok - je tam jeden prvý diel z ferbuara, jeden z marca, a tak ďalej. Kde sú pokračovania? Nakoniec, aj ty tu máš jeden prvý diel a ktovie, či sa dočkáme konca v nejakej rozumnej dobe. Lebo ak niekto zverejní druhý diel neepizodickej časti - TJ useknutej v polovici - po dvoch rokoch, tak nech si ho radšej nechá - aspoň čo sa mňa týka.
21.09.2013
Kei
Ešte jedna úvaha na záver - ak niekto zverejní druhý diel po niekoľkých mesiacoch - napríklad ak by sa tu objavilo pokračovanie februárovej, a nebol by to ani záver. Čo teraz? Odignorujem to čo si nepamätám a napíšem že to nemá hlavu a patu (lebo si nevybavím súvislosti)? Alebo prečítam prvý diel znova, aby som mohla hodnotiť druhý a potom čakať ďalších 8 mesiacov na "snáď-záver"? a potom čítať celé odznova aby som mohla s čistým svedomím napísať čo si o nej myslím? V mojich očiach je to strata času - a nie iba môjho.
21.09.2013
Ešte jedna úvaha na záver - ak niekto zverejní druhý diel po niekoľkých mesiacoch - napríklad ak by sa tu objavilo pokračovanie februárovej, a nebol by to ani záver. Čo teraz? Odignorujem to čo si nepamätám a napíšem že to nemá hlavu a patu (lebo si nevybavím súvislosti)? Alebo prečítam prvý diel znova, aby som mohla hodnotiť druhý a potom čakať ďalších 8 mesiacov na "snáď-záver"? a potom čítať celé odznova aby som mohla s čistým svedomím napísať čo si o nej myslím? V mojich očiach je to strata času - a nie iba môjho.
21.09.2013
draculin
Ale ani to nie je problem. Sam tu mam niekolko viacdielovych veci - ale to len preto, lebo boli prilis dlhe na jednorazove zverejnenie. Takze som nahodil trebars tri casti hned naraz. Cize sa aj uverejnili za sebou,nie?...Staci mat len tu vec napisanu PRED TYM, nez sa bude davat na web. Co som povazoval za uplne automaticke, ale zjavne si vela ludi mysli nieco ine.
21.09.2013
Ale ani to nie je problem. Sam tu mam niekolko viacdielovych veci - ale to len preto, lebo boli prilis dlhe na jednorazove zverejnenie. Takze som nahodil trebars tri casti hned naraz. Cize sa aj uverejnili za sebou,nie?...Staci mat len tu vec napisanu PRED TYM, nez sa bude davat na web. Co som povazoval za uplne automaticke, ale zjavne si vela ludi mysli nieco ine.
21.09.2013
Kei
Draculin: zase verím, že keby boli všetky nahodené do systému naraz, tak neuplynie 8 mesiacov medzi zverejnením jednotlivých častí. Ale áno, nie je problém prečítať si text ešte raz, alebo aspoň si pripomenúť ak vieš že koniec bude naisto.
21.09.2013
Draculin: zase verím, že keby boli všetky nahodené do systému naraz, tak neuplynie 8 mesiacov medzi zverejnením jednotlivých častí. Ale áno, nie je problém prečítať si text ešte raz, alebo aspoň si pripomenúť ak vieš že koniec bude naisto.
21.09.2013
Puf
Poviedky na pokracovanie, preco nie. Ale ludia, nech to ma nejaky obsah (nie nutne rozsah). Dievcina sa prebudi na vzducholodi, potom zaspi a znova sa prebudi a ide varit veceru. Koniec prvej casti :(
21.09.2013
Poviedky na pokracovanie, preco nie. Ale ludia, nech to ma nejaky obsah (nie nutne rozsah). Dievcina sa prebudi na vzducholodi, potom zaspi a znova sa prebudi a ide varit veceru. Koniec prvej casti :(
21.09.2013
Adhara
Kei, súhlasím, autor by nemal bežať zverejniť niečo nedokončené, z čoho nič viac napísaného nemá, a k tomu ešte hneď po napísaní (čiže žiadne odstátie a opravy). Len som mala pocit, že výhrady boli nie voči konkrétne tomuto typu zverejňovania – ktorý tiež nemám rada – ale voči kúskovaniu všeobecne. Neviem však, čo myslíš tým mojím prvým dielom – jedinú poviedku, čo tu mám, mám predsa zverejnenú celú. Draculin: Aj ja som to považovala za úplne automatické, aj som sa tým riadila, no neskôr som túto zásadu dvakrát porušila. V jednom prípade to malo „happyend“ (dielo som počas zverejňovania úspešne dokončila a vyvesila celé), v druhom prípade sa mi to ale vypomstilo. Takže to neodporúčam. :-)
21.09.2013
Kei, súhlasím, autor by nemal bežať zverejniť niečo nedokončené, z čoho nič viac napísaného nemá, a k tomu ešte hneď po napísaní (čiže žiadne odstátie a opravy). Len som mala pocit, že výhrady boli nie voči konkrétne tomuto typu zverejňovania – ktorý tiež nemám rada – ale voči kúskovaniu všeobecne. Neviem však, čo myslíš tým mojím prvým dielom – jedinú poviedku, čo tu mám, mám predsa zverejnenú celú. Draculin: Aj ja som to považovala za úplne automatické, aj som sa tým riadila, no neskôr som túto zásadu dvakrát porušila. V jednom prípade to malo „happyend“ (dielo som počas zverejňovania úspešne dokončila a vyvesila celé), v druhom prípade sa mi to ale vypomstilo. Takže to neodporúčam. :-)
21.09.2013
Kei
Ospravedlňujem sa za zlú formuláciou - nie nevadia mi časti príbehov. Dokonca ak je príbeh epizodický, (tj logický malý celok) tak mi nevadí ani že nie je finálny koniec príbehu. Čo sa týka toho prvého dielu bez konca to patrilo Krabovi, len tu nefunguje enter, aby meno bolo na začiatku riadku.
21.09.2013
Ospravedlňujem sa za zlú formuláciou - nie nevadia mi časti príbehov. Dokonca ak je príbeh epizodický, (tj logický malý celok) tak mi nevadí ani že nie je finálny koniec príbehu. Čo sa týka toho prvého dielu bez konca to patrilo Krabovi, len tu nefunguje enter, aby meno bolo na začiatku riadku.
21.09.2013
William Cody
Téma : časti diela :D Súhlasím, ak to nie je samostatná epizóda ani ja to už niekoľko týždňov nečítam... (väčšinou si počkám na prvý koment, kde to zistím a je vybavčo :D) Je toho toľko iného, čo sa dá čítať..
23.09.2013
Téma : časti diela :D Súhlasím, ak to nie je samostatná epizóda ani ja to už niekoľko týždňov nečítam... (väčšinou si počkám na prvý koment, kde to zistím a je vybavčo :D) Je toho toľko iného, čo sa dá čítať..
23.09.2013