Venované mamine.

Vyzerá to, že už jej definitívne neujdú. Planétka je teraz priamo nad ich hlavami, už dávno je vidieť aj cez deň. Vyslali síce superďalekú raketu, ktorá letela až do vesmíru, trafili ju, ale stále smeruje na nich. Počul to z rádia. Prezident hovoril veľmi smutne, prvýkrát zrejme aj pravdivo. Zrážke sa vraj objektívne nedalo zabrániť. Máme si užiť posledných pár hodín v živote. Vtom sa prenos prerušil. Buď definitívne vypli rádio, alebo si chcel niekto užiť naplno posledné chvíle a strelil ho do pečene. Nech prežije posledné chvíle tejto planéty v radosti a svornosti.

Joo sa už rozlúčil so všetkými, teraz ide na jedno pivo minúť všetky svoje prachy. Nechce si to divadlo pamätať. Zrazu sa pred ním zjaví neznámy muž, evidentne kľudný.

“Chceš sa ísť ožrať alebo sa zachrániť?” pýta sa.

“Definitívne ožrať.” Joo v tom má jasno.

“Iné na práci už nemáš?”

“Zajtra si budem musieť ísť upratať izbu.”

“Akú? Počul som, že to na tejto planéte bude zajtra dosť o hubu.”

“Bude, preto si to nechcem pamätať keď ráno vstanem.”

“Takže sa nechceš zachrániť?”

“Odvezieš ma na bicykli do iného mesta?”

“Niečo také” vraví chlapík a akože tajne mrkne okom.

“Prečo mňa?”

“Pretože máš sakra šťastie.”

“Kto si?”

“Zet.”

“A stihnem ešte vyhrať preteky o posledné pivo planéty?”

“Ak by si vyhral, tak by som ťa potom musel hľadať v zbytkoch planéty. Prepáč, ale na to nemám chuť. Budeme už musieť ísť ak súhlasíš. Je neslušné pýtať sa viac ako dvakrát, nerád by som. Ideš teda so mnou?” Zet krátko pozrel na niečo ako hodinky a začal byť trochu nervózny.

“Ok, idem. Chalani! Dajte si jedno aj za mňa! Ja idem preč!” zakričal Joo na najbližších chlapíkov s tričkami ‘Choď domov, ty zlá zlá planéta’ a ‘Drvenie odpadkov, rýchlo a lacno’.

Posledná vec, ktorú teda počul od ľudí svojej civilizácie bolo: “Nesrandúúúj! Zober si volno a póóó..”

Jeho planéta bola zhora dokonale pokojná. Zrejme posledný raz.

...

O mnoho rokov neskôr, Gaia, obežná dráha

Opäť je tu. Túto civilizáciu sa už raz pokúsil zachrániť, keď ešte neboli takí vyspelí. Tento objekt je ale príliš veľký a zachytil ho dosť neskoro. Nebudú na to mať. Nebudú to chcieť. Už raz odmietli a prežili. Jeden menší objekt ich nezasiahol, ale vybuchol tesne pred dopadom. Joo o tom doteraz rozpráva, ak náhodou stretne niekoho, koho civilizácia sa zrovna nechystá vymrieť. Pri týchto má ale opäť obavy, bola to totiž jedna z prvých civilizácií, ktoré zachraňoval a prvá, ktorá odmietla jeho pomoc. Teraz to určite nebudú chápať. Napriek tomu sa zhmotňuje u predstaviteľov ich najvyspelších krajín. Opäť to isté, prichádza presvedčovacia rutina.

“Vaša civilizácia onedlho vymrie.” Bude to musieť obmeniť. Po toľkých zachránených civilizáciách mu už ani nie je ľúto tých tvárí, ktoré vždy uvidí. Dá im chvíľku na premýšľanie a potom ich vezme na svoju loď. Každému to ešte raz zopakuje. Na vysvetľovanie bude čas u neho. Tam, pod tlakom obrázku ich “jedinečnej” planéty sa väčšina prvotných ľudí rýchlo zlomí. Tí nereagujú na logické argumenty, potrebujú silný emočný zásah. Idú hore na loď.

“Ou jé, tak ste všetci tu. Niektorí ma možno poznáte z rozprávania vašich predkov. Tí, ktorí o mne ešte nepočuli, tak volám sa Joo. Zachraňujem civilizácie pred ich zničením z vesmíru. A vyzerá to tak, že aj vašu planétu budem musieť zachrániť pred dopadom istej planétky tak, že odkloním jej dráhu a ona vás netrafí. Keďže ale jediné, čo mám je táto loď a obmedzené zdroje, tak si nemôžem dovoliť zachrániť vás zadarmo. Preto vám musím oznámiť, že máte pred sebou veľmi jasne definované dve možnosti. Buď toto naše malé stretnutie necháme tak, zabudneme na neho, a o takého trištvrte obehu vašej planéty vás zasiahne veľmi nepríjemný objekt, spraví dieru do vašej milovanej planéty - jo, tu si ju pozrite z hora, je úžasná - ja nezarobím a pôjdem hľadať inú planétu s rozumnejšou civilizáciou, ktorú sa vyplatí zachrániť. A zachránim ju. To je aj vaša druhá možnosť. Prichystáte mi toto množstvo surovín, je to dosť, uznávam, a ja za to odkloním objekt z jeho dráhy. Vaša civilizácia prežije. Zrejme budete dosť finančne vyčerpaní, ale drvivá väčšina ostatných civilizácií sa po chvíľkovom obmedzení korupcie a vojen dostala rýchlo do predošlých čísel. Niektoré to dokonca z pohľadu celkového rastu nakoplo k oveľa lepším číslam než mali predtým. Nejaké otázky? ”

-Ako vám máme veriť?

-Koľko to bude?

-Čo je to za objekt?

-Čo s nami bude ak nezaplatíme?

-Odchádzam!

-Budeme na to mať?

-Prečo práve my? Kde sú ostatní?

-Kto ste?

-Koľko ste ich už zachránili?

-Prečo to robíte?

“To je všetko? Dobre, poďme na to. Veriť mi nemáte ako, tu je ale objekt, pozrite sa, kus skaly, máte technológiu na jeho zameranie, vypočítanie dráhy aj výpočet škôd. Posielam vám celý dokument, dajte ho ľuďom u vás, ktorí sa do toho vyznajú a určite vám dobre poradia.

Otázka 2: Koľko to bude - bude to dosť. Každému osobitne vyrátam podiel podľa podielu ich ekonomiky na celosvetovom trhu. Niekoľko krát som skúšal nechať rozdeľovanie na ľuďoch samotných, a ani raz som ich už potom nemal ako zachrániť.

Tretia: Objekt, ktorý sa na vás rúti je veľký asteroid, alebo malá planétka, ešte ste ju zrejme nezachytili, pretože sa k vám blíži zo strany od vašej materskej hviezdy, ale pomocou dlhotrvajúcich snímkov na správne miesto ju objavíte. Aj tak by ste s ňou nič nespravili, keďže je dosť veľká a nestihli by ste sa k nej dostať včas. Smola je, že je dosť veľká na to, aby mohla spôsobiť vymretie vašej civilizácie ako celku.

Ďalej: Čo s vami bude, ak nezaplatíte, to som vám už myslím spomenul. Pre tých, čo napriek výkonnému mozgu neprijímajú nové informácie: Vymriete. Všetci. Okrem tých, ktorí budú zrovna vtedy na jednom z tých vašich úbohých vesmírnych plavidiel. Tak tí zomrú asi najpomalšie zo všetkých, až vtedy, keď zjedia všetky zásoby. Budú ale vidieť pekný výbuch.

Ty, čo si chcel odísť, ešte ma prosím, chvíľku počkaj, kým dopoviem.

Pokračujme: áno, budete na to mať. Bude to ale pre vás dosť.

Ostatní z vás - ostatní nemajú toľko prostriedkov aby sa mi oplatilo zvyšovať počty ľudí na tejto lodi, keďže pri takýchto počtoch je už ťažké sa dohodnúť.

Kto som? Som Joo. Pre tých, ktorým to nestačí, som jediný zachránený z mojej planéty. Neposlúchli sme. Videl som našich vodcov, ako striktne odmietli akékoľvek plány na platbu a rozhodli sa objekt zostreliť. Ani s ním nepohlo. Mal som šťastie, okolo išiel známy a zobral ma. Všetko ma naučil a odporučil mi pokračovať v jeho ceste, tak zachraňujem civilizácie. Nikdy mi nepovedal, prečo, ale povedal, že sa vráti a vysvetlí mi to.

Zachránil som už dosť planét. Vesmír je veľký. Každú chvíľu chce niekto zomrieť. Číslo by vám asi nič nepovedalo.

A nepochopili by ste, prečo to robím. Vy ste tí, kvôli ktorým to robím.

Je to dúfam všetko. Chcel som vás len vidieť, prečítajte si tieto materiály, ozvem sa.”

Niekoľko ďalších vysvetľujúcich otázok. V podstate zopakovanie toho, čo im už povedal. Toto nikdy nepochopí. Toto večné opakovanie. Pozná ho tak dokonale, ale vždy ho prekvapí, koľkokrát to tým ľuďom treba ozrejmiť.

Konečne sú ticho a môže ich poslať domov. Vidia pred sebou možno prvú naozaj ťažkú voľbu v živote. Keby bolo na ňom, proste im to prikáže, suroviny si zoberie a všetci sú šťastní.

“Majte sa.” Efektne luskol prstami a transportoval ich naspäť. Nevideli to. Ďalšia várka, pri ktorej prepásol šancu. Prečo sa musia vždy začudovane pozerať jeden na druhého...

Pripomínajú mu jeho planétu. Videl záznamy takýchto rozhovorov, ktoré sa viedli pred “Posledným biliardom” u nich. Vždy mu dlho trvá, kým sa z nich spamätá. Nemôže sa toho zbaviť, stále mu to znie v hlave: ‘Zrážke sa nedalo zabrániť’, ‘Neveríme vám!’, ‘Pustite nás, neviete kto sme!’, ‘Ešte sa s tebou porátame!’ Všetko kvôli nim. Mohol byť doma. Teraz už mohol byť starý, sedieť pri vnúčatách, pozerať telku, ktorú by práve vedci vymysleli, ktovie, z akej módy by sa práve smial. Keď odchádzal, všetci nosili veľké nakučeravené vlasy a mysleli si, že im to svedčí. Možno by dokonca už prichádzali ku konzumnej mánii, mať všetko, čo majú ostatní a byť všetkým, čo chcú ostatní. Tým si musí prejsť každá mladá civilizácia, keďže v minulosti prežili hlavne tí, ktorí sa podriadili vôli celej skupiny. Našťastie, vo vyspelejších kultúrach je uznávaný hlavne ten, kto ide vlastnou cestou. Joo to vidí vo väčšine týchto civilizácií, aj keď sa k takýmto dostáva málo. Stretnúť vyspelejšiu civilizáciu sa mu podarí jedine, ak je to pre nich druhá globálna katastrofa v krátkom slede, na ktorú už proste nemajú dostatok prostriedkov. Radosť s takými obchodovať. Behom prvého stretnutia majú pripravený splátkový kalendár a celé národy makajú na tom, aby sa vrátili naspäť do vesmíru aj keď vedia, že to dokážu opäť až ich vnuci a ani to zďaleka nebude znamenať ani len vyrovnanie predošlého stavu.

Joo si odskočil zachrániť niekoľko ďalších ľahších, zato vďačných planét a vypustiť pri novoobjavených civilizáciách niekoľko satelitov zisťujúcich kolízne dráhy s asteroidmi. Tu nastáva ďalšie kolo. Vracia sa. Všetci sú už u neho hore nad planétou a fotia si svoju planétu na nejaké lesknúce sa minivecičky. Po úvodných formalitách, ktoré nikdy nepochopí, ide priamo k veci.

“Tak, ako ste sa dohodli?” Opäť všetci naraz rozprávajú niečo bezvýznamné, super, tentokrát už ale potrebuje, aby sa dohodli. Čím je planétka bližšie, tým drahšie to bude.

“Okej, poprosím tých, čo sú jednoznačne za záchranu svojej planéty, aby išli sem.” Nič moc. Siedmi z 23 ľudí.

“Ďakujem, je tu niekto striktne proti?” Dvaja váhajú, že sa pohnú. Vražedný pohľad ale tentokrát funguje a ostávajú. Presvedčiť ale 16-tich z nich, to môže byť problém.

“Aké teda navrhujete riešenie?”

“Polovicu z tej sumy! A chceme vedieť presné náklady!” víťazoslávne mu to za pokyvkávania ostatných vmietol do tváre jeden tlstý, čo sa nedožije najbližších päť rokov, kvôli sérii chorôb, ktoré určite má.

Joo túto časť nemá rád. Ľudia zvyknutí klamať nikdy nikomu neveria. Vyťahuje štandardné podklady pre odklon trasy letiaceho objektu. Ukazuje krivky vzdialenosti a únikové rýchlosti, ktoré musí dosiahnuť. Vysvetľuje, že všetko sa musí stihnúť, kým planétka neprejde okolo ich slnka. Potom už s ňou nič nespraví. Gravitácia slnka môže významne pomôcť pri odklone. Nič. Stále rozprávajú o malej šanci, že ich netrafí. Evidentne majú okolo seba sieť ľudí, ktorí hovoria len to, čo treba. Zdvihli to na 60 percent zo sumy. Oni vyjednávajú o svojej planéte, akoby to bolo ovocie na trhu. Nechápu, že údaje sú presné. Joo nemôže ísť nižšie, došli by mu totiž suroviny potrebné na odklon. Cesta po ne by ho vyšla na tri ďalšie civilizácie, ktoré už má rozpracované. Skrátka by ich nestihol zachrániť. Nemá na to náladu. Dáva im ešte chvíľku. Nedohodli sa dokonca ani medzi sebou na tom, s akou šancou ich objekt minie. Neuvedomujú si to. Absolútne. Zhodli sa akurát na tom, že nie je fér, že si nemôžu vziať asistenčné tímy. Evidentne sa viacero ľudí chce pozrieť do vesmíru. Joo ich asi nabudúce nachvíľku vezme hore. Bude musieť zabrať, už mal ísť preč. Dá im ešte poslednú šancu. Ale teraz nie.

Satelity zachytili ďalšiu hrozbu v inom sektore, tak sa tam premiestňuje čo najskôr. Dúfa, že tentokrát si oddýchne a zachráni ich vcelku rýchlo, aby sa stihol vrátiť sem. Našťastie je to len malý objekt, takže to zvládne pokryť aj jeden alebo dva národy, toto bude rýchle.

Podarilo sa, súhlasili so všetkým, v podstate nudná rutina, ale s takými je proste radosť pracovať. Pripravoval sa na cestu naspäť, keď sa na jeho obrazovke zjavila známa tvár.

“Budeš mať čas?” pozdravy Zetmenovi vždy išli.

“Mám tu niečo rozrobené, dlhé vyjednávania, smerujem tam.”

“Stihneš sa za mnou raz otočiť?”

“Jeden vnútorný skok stihnem” Joo sa naspäť vôbec neponáhľal a všetko ostatné malo teraz čas.

“Príď, posielam ti koordináty, hneď si späť.”

“Ok.”

V podstate sa mu to aj hodí, aspoň sa nebude musieť ešte chvíľku vracať do práce. Ktovie, čo mu Zetman pripravil, často ho k sebe nevolá, v podstate ho teraz dlhú dobu nevidel a ani nevie, kde teraz žije.

Noamel, obežná dráha

Joo sa ocitol na obežnej dráhe nejakej planéty. Bežné ukončenie drvivej väčšiny jeho ciest. Nikdy tu ale ešte nebol. Na obrazovke vidí známu loď, premiestňuje sa na ňu.

“Toto je Noamel. Nemáš ju v zozname, vyradil som ju. Hrozí jej zánik.” začal Zet ako vždy priamo k veci.

“Tvoja planéta?”

“Nie, ale zo všetkých, na ktorých som bol je mi najbližšia.”

“Odtiaľto nevyzerá vôbec ako miesto na život.”

“Máš pravdu. A napriek tomu je to jediná planéta, z ktorej všetci hlavní predstavitelia odmietli prísť na moju loď a všetky rokovania vedieme u nich dolu.”

“Preto si ma zavolal? Potrebuješ pomoc s vyjednávaním?” Joo stále jemne nechápe, prečo je tu.

“Ani trochu. Sú ochotní zaplatiť všetko, čo treba. A veľa už aj zaplatili. Mnohým, ktorí im pomohli. Preto ťa nevolám. Chcel som ti len ukázať Noamel a potom dôvod, prečo som ťa vtedy zachránil.”

“Tak to si si dal pekne načas. Pýtam sa ťa to od prvého dňa, čo sme sa stretli.”

“V tom prípade dúfam, že máš práve narodeniny.” Zetmen dobre vie, že Joo aj napriek neexistencii jeho planéty stále oslavuje každý jej obeh a pravidelne robí tajnú párty s domácimi na planéte, pri ktorej sa práve vtedy ocitne.

“Môžme si spraviť. Rozprávaj.”

Sixtran, bezpečný pozorovací bod pre verejnosť

Loď sa premiestnila na prázdne miesto vo vesmíre. Na obrazovke svieti veľa ďalších lodí v okolí. Začínajú prichádzať pozdravy a Zetman najprv všetkým odpovie, s dvomi sa krátko porozpráva, ale je evidentné, že všetko, čo potrebovali prebrať, už zvládli skôr. Teraz už len kontroluje nejaké údaje, ktorým Joo zatiaľ nerozumie. Také masívne toky energií ešte nevidel.

“Dobré, dobré, máme ešte čas. Poďme teda k veci. Noamel som našiel už dosť dávno. Bol som v jednom príjemnom sektore na dovolenke, vieš, neberiem naše poslanie tak vážne ako ty, často vypínam a reagujem len na naozaj dôležité udalosti. Skrátka, pohrával som sa s myšlienkou nadobro skončiť, predať loď a utiahnuť sa na nejakú odľahlú planétu, ktorú by som si pretvoril podľa seba, keď som sa od jedného vedca dopočul o Sixtrane. Asi o ňom nevieš keďže nesleduješ technické novinky z vesmíru, ale v mojom okolí je to už dlho známy pojem. Je to hviezda, ktorá končí svoju životnosť, pretože už vyčerpala všetok svoj materiál, čiže supernova. Už dlho sa vie, že by mala vybuchnúť, no a o chvíľu to príde. Je to v tejto časti sveta zatiaľ ojedinelý jav, takže tu bude dnes husto. Nie každý má totiž techniku a prostriedky na presun a prežitie v niektorom zo starších vesmírov, kde sa už dejú oveľa väčšie veci. Niekedy ti to ukážem. Zánik a zrod vesmíru je najúžasnejšia vec, čo som kedy videl. Mám šancu vidieť jeden dokonca naživo, ale to bude až za veľmi dlho. Dnes ti chcem ukázať tento výbuch, pretože mu vďačíš za svoj život.”

“Budem opäť za blbého ak poviem, že nechápem?” Joo nechápe.

“Tentokrát nie, samotná supernova s tebou nemá nič. Ale keď som sa tu bol vtedy poobzerať, našiel som Noamel. Je v dosahu výbuchu, pár svetelných rokov. Bez mojej pomoci by život na nej zanikol po príchode rázovej vlny. Je proste príliš blízko k supernove a tým pádom nemá šancu.”

“A prečo sa neodsťahujú na inú planétu? Neobývaných je predsa dosť. To predsa nemôže byť problém.” Joo stále nechápe, kde je zádrhel.

“Presne tak som to videl aj ja. Ponúkol som im aj ďalšie varianty, ale všetky rátali s ich odchodom. Nikto o tom nechcel ani len počuť, kým bola šanca, že prežijú aj na svojej planéte.”

“Ale hovoril si, že to nie je pekné miesto na život. A po výbuchu hviezdy by to tam bolo asi ešte horšie, nie?”

“To je na tom najdivnejšie. Ich planéta je extrémne nehostinná. Čudujem sa, ako sa tam mohli vôbec vyvinúť živé organizmy, nieto ešte inteligentné formy života. Nikto tam neprežije sám, bez cudzej pomoci, nikto na to nevytvorí dostatok energie a iných ochranných látok na prežitie v takom prostredí. Ich slnko, ách, škoda reči, musím tam byť v ochrannom skafandri, strašné. Preto sú ale tamojší obyvatelia tak zomknutí. Sú proste zvyknutí, že jeden bez druhého nevydržia. A takto žijú celý svoj život. Prvá vec, ktorú sa ma spýtali nebolo, odkiaľ pochádzam, ale kde mám priateľov. Chvíľu im trvalo pochopiť, že cestujem v lodi sám. Aj skrátený názov ich planéty Noamel znamená niečo ako Prežijeme spolu. Majú samozrejme svoje problémy, ale vedia, že na iných planétach by nepotrebovali ostatných a mohli by žiť sami, bez ostatných. A toho sa desia viac, než toho, že sa im ešte zhoršia podmienky. Rozhodli sa, že to zvládnu. Nie väčšina, alebo len niektorí. Všetci do jedného. To nie je ich názor, ktorý zmeníš, to je puto k domovu a k ostatným, ktoré majú hlboko v sebe. Bez toho by neboli sami sebou. Rozhodli sa, že spravia všetko pre to, aby prežili a aby zostali spolu na svojej planéte. Budujú tunely pod povrchom, o takých sa ti ani nesnívalo. Nad nimi budujú veľké ochranné polia, na obežnej dráhe je už vybudovaný veľký ochranný žiarič, ktorý by mal odkloniť časť výbuchu do priestoru okolo. A to všetko svojpomocne. Teda, okrem žiariča a rôznych snímačov v ich sústave. Chápeš, napriek svojej vyspelosti ešte neboli vo vesmíre. Neťahá ich to tam. Nechcú ísť preč. No, a všetko toto si plánujú splatiť sami. Všetko, čo postavili, spravili za vlastné, sprístupnil som im trh technológií, na ktorom si kupujú potrebné veci a vedomosti, vybavil som im najlepších vedcov, ktorí postavili mnohé zariadenia u nich, majú takisto prísľub veľkých pôžičiek od ostatných civilizácií, propagujem ich príbeh do vesmíru, aby všetci poznali ich situáciu, aj dnes som sa postaral, aby všetci, čo prišli, vedeli o tejto planétke, na ktorú by sa inak zabudlo. Podľa mňa si to zaslúžia a som rád, že to aj ostatní začínajú vnímať. No, poďme ale, o chvíľu to vybuchne.”

“Kde je vlastne tá hviezda?”

“Sixtran je tá malá bodka presne v strede. Teraz už nemôžme ísť bližšie, ochranné satelity nepovoľujú ísť tam, keďže je to celé už veľmi nestabilné. Takisto krátko po výbuchu budeme musieť zmiznúť ďalej, všetky skoky sú už naplánované, bez toho by nás sem ani nevpustili. Látky, ktoré uniknú prvé nie sú vôbec bezpečné. Dnes chlapče, to bude veľká udalosť. Zánik hviezdy a vznik hmloviny, ktorá dá raz život ďalším hviezdam. Hovorí sa tomu malý kolobeh vesmíru.” Zetmen niekedy ľutuje, že toho chlapca nenaučil viac a teraz mu to musí vysvetľovať.

“A veľký kolobeh je vznik a zánik vesmíru, že?”

”Presne, zánik galaxií a vznik vesmíru a nových prvkov. Študuj chlapče, keby si stále nezachraňoval planéty, tak to poznáš. Galaxia skončí v ťažkom trpaslíkovi, veľa superťažkých trpaslíkov v starom vesmíre vytvorí Veľkú trhlinu a Veľké trhliny sa nakoniec spoja a pohltia všetku hmotu vo svojom okolí. To samozrejme nemôže vydržať pokope a hmota je vystrelená do okolia, ale to je už multištandardná fyzika. Ejha! Už nám to začína, ako sa hovorí, kontrolky sú červené.”

“Dobre a ako to súvisí so mnou?” Joo stále nechápe, prečo ho Zet zachránil.

“Vieš, keď som vtedy zistil, že je tu nová výzva, tak som na tom začal pracovať, zháňal som vedcov, konštruktérov, technikov, peniaze, ale potreboval som niekoho, kto zatiaľ prevezme moju prácu. Kto bude zachraňovať civilizácie. Nemal som vôbec čas popri príprave záchrany Noamel, tak som bral len závažné prípady, žiadne malé asteroidky. Jeden z takých bola aj tvoja planéta. Rokovania o záchrane boli ale náročné, keďže to nebolo ľahké a ani lacné. Nakoniec, ako určite vieš, sa nepodarili a tí vaši idioti zhodne verili, že ich niekto zachráni aj bez toho, aby sa so mnou dohodli. Presvedčila ich až tá ozruta priamo nad hlavami, tú už si ale videl aj ty. To bola jedna z posledných planét, ktoré som riešil. Tam som sa rozhodol venovať naplno civilizácii na Noamel. Musel som preto rýchlo nájsť svojho nasledovníka. Keďže som ale bol už v časovom sklze, nechal som počítač vybrať z tej planéty najvhodnejšieho kandidáta. Zadal som narýchlo všetky potrebné osobnostné hodnoty a potenciálne technické zručnosti a na obrazovke sa objavili traja kandidáti. Prvý bol doma a rozhorčene riešil s rodinou, prečo ich ten ich aktuálny boh nemá rád, druhý práve stál v rade na skok z nejakej veže a sťažoval sa susedovi na všetko možné a ty si išiel pokojne po ulici do šenku, na šiltovke s fixkou napísané “No a čo?” a vyzeral si dosť odhodlane. Tak som sa stavil, či by si išiel. Museli sme ale ísť rýchlo, lebo kandidát číslo dva sa už blížil k okraju, rada dosť rýchlo odsýpala. Takže ak by si ty odmietol, musel by som rýchlo makať za ním. Prepáč, že ti to hovorím až teraz, ale nejak sa mi nechcelo o tom veľmi hovoriť, už asi chápeš prečo. Teraz pekne pozeraj na Sixtran.”

Joo si uvedomil, ako dlho už Zetmen pracuje na tomto veľkom projekte. Zachránil ho už pred naozaj dlhým časom a ak by nebol v zdravotnej a genetickej starostlivosti jeho lode, tak by už pomaly končil svoj život. Keď ho vtedy Zet zachránil, povedal mu, že to po ňom prevezme, pretože končí so zachraňovaním náhodných planét a ide sa na jedno pekné miesto. Až teraz teda zistil, čo to bolo za miesto. Planéta v blízkosti supernovy. Jeho veľká šanca spraviť niečo veľké.

Loď blikla, práve sa to začalo. Obaja tam len tak ticho stáli a pozorovali tmavú oblohu. Monitory nastavené na maximálne priblíženie stále nič nezazanamenali, aj keď prenos údajov zo satelitov už divo skáče z jednej strany spektra na druhú. Joo už videl na vlastné oči vybuchovať niekoľko objektov a planét, ale ani zďaleka nechodili hodnoty do takýchto medzí. A hlavne, pozeral sa väčšinou z úplnej blízky. Ešte stále nič nevidia. Hviezda práve zhasla.

“Kedy to príde?” pýta sa Joo

“Vlastne sa to už dávno udialo, ale najbližší satelit, čo ešte vysiela, to všetko zachytáva až teraz. K nám príde divadlo o minútu. Uf, to dúfam nie” Zetmen pozerá na jednu z kontroliek a je evidentne nešťastný z toho, čo vidí. Na obrazovke sa zjaví divný chlapík. Pozrie dolu na ich kontrolky a ukáže na tú, o ktorej práve bola reč. Povie len “Ja som ti to hovoril chlapče, si neveril. Platíš.” A s víťazoslávnym výrazom v tvári sa odpojí.

“Nerieš. Fyzika minimálno-maximálnych častíc. Stále ma tu dokáže niečo prekvapiť.” Zetmen teda očividne nebol šťastný. Vtedy ale zasvietila hviezda. Úplne jasne, tak jasne, že napriek tomu, že to bola stále len bodka, tak vrhala tieň na zadných stenách lode.

“Bude ešte jasnejšia, musím pridať filtre na obrazovke.”

Svetlo sa postupne ešte o trochu rozjasnilo, ale potom si už držalo svoju stálu svietivosť, filter ho nepustil nad prípustnú hranicu. Aj tak si ale obaja museli tieniť rukou. Svetelná guľa sa pomaly rozrastala, bolo vidieť, že filtre pracujú naplno, ak by ich nemali, už by to ich oči asi nevydržali. Guľa sa zväčšovala, ale tak pomaly, že to voľným okom nepostrehli. Museli byť naozaj ďaleko.

Zetmen potichu ukázal na kontrolku celistvosti plášťa. Zrejme sa o chvíľu poruší hrana hlavnej rázovej vlny. A naozaj, na ľavej strane sa utvorila malá tmavšia čiara, ktorá sa zväčšovala, až napokon zmenila tvar gule na podivný nepravidelný, skoroguľový útvar, keďže energia z vnútorných častí výbuchu mohla cez túto kvázitrhlinu unikať rýchlejšie.

V ožiarenej kabíne bolo niekoľko minút úplné ticho. Napriek tomu, že na Sixtran obrazovke zaberal ledva štvrtinu veľkosti okna, (okrem prídavných zobrazení v spektrometroch) obaja vedeli, že behom tej chvíľky svoj rozmer zväčšil niekoľkotisíc ráz. A stále bol jasnejší a jasnejší. Kontrolky okolitého prostredia začali postupne stúpať. O chvíľu sa žiarenie z novy stane nebezpečné. Niektoré menšie lode v okolí už skáču preč, ale veľký odpočet na Zetmenovej lodi ukazuje ešte pohodlných 30 sekúnd do automatického skoku. Posledný pohľad na výbuch naživo. Vyzerá úžasne. Krásna, biela, skoro guľa, pomaly sa zväčšujúca, na ostatných monitoroch zafarbená do všetkých možných farieb. Loď sa pomaly pripravuje na skok. Zetmen posledný krát Sixtranu zakýva. “Ešte sa uvidíme.”

Noamel, obežná dráha.

“Koľko majú času kým to k nim príde?” pýta sa Joo.

“Niekoľko rokov do príchodu prvého žiarenia z hviezdy. Jeho vplyv sa ale dá zmenšiť žiaričom na správnom mieste v smere od výbuchu. Takže to bude v pohode, keď sa na nejaký čas skryjú do tunelov. Keď sem ale príde hlavná rázová vlna, tak už zrejme časť obyvateľov nebude žiť. Hlavné ochranné metódy teda budú musieť vyvinúť až ich potomkovia. Samozrejme spolu so mnou. Zatiaľ ale netuším, ako čo i len zmierniť následky rázovej vlny. Podľa najnovších údajov je síce o trochu slabšia, než sa čakalo, ale aj tak bude pre nich smrteľná.

Idem teraz dolu na ich planétu. Porozprávať sa s nimi o tom, čo sme dnes videli. Na celej planéte to inak prenášali v priamom prenose, tak uvidím, ako to vzali a či ich potešili najnovšie údaje. Takisto, keďže tam dnes zavítali aj chlapci z odvráteného ramena, čo skúmajú prejavy antihmoty a subhmoty, tak som sa od nich dozvedel o možnosti, ako ešte trochu znížiť účinky výbuchu, plus veľa ďalších vecí. Prezlečiem sa do oblečku a idem dolu, ty sa hoď k sebe na loď a môžeš ísť naspäť. Myslím, že sme na teraz skončili.”

“Jasné.” Zetman sa prezliekol do tesného ochranného plášťa, na hlavu nasadil dýchací prístroj, a premiestnil sa dolu na Noamel.

Joo vzápätí zmizol do svojej lodi, premiestnil sa preč a ľahol si na svoju posteľ. Po tom, čo videl, sa mu vôbec nechcelo ísť zachraňovať tých ufňukancov.

Dá si chvíľu pohov a pôjde. Ešte raz si prehral zrýchlený záznam z výbuchu. Približoval si rôzne časti a prezeral údaje. Zvláštne, nevšimol si to, trhlina sa utvorila presne na opačnej strane, než sa nachádza Noamel, to by mohlo znamenať, že okrem toho, že supernova mala menšie energie, než sa čakalo, aj ich smerovanie išlo o niečo viac na opačnú stranu od Noamel. Nechal si vypísať výsledky z meraní zo satelitov a naozaj, mierne to znížilo energiu smerujúcu tým smerom. Domácich to určite poteší, aj keď je to naozaj len o kúsok. Poslal o tom správu Zetmanovi, ale on si to už zrejme všimol. Zaujímavé, náhody sa dejú.

Gaia, obežná dráha.

Vracia sa opäť medzi problémových. Skontroloval údaje, planétka je už blízko ich materskej hviezdy. Toto je jeho posledná návšteva. Buď pôjde priamo odtaľto planétku odkloniť, alebo ich nechá tak a pri najbližšej návšteve si príde vyzdvihnúť dva satelity, ktoré tu mal uložené. A možno zoberie tých, čo prežili na orbite a pošle ich na nejakú inú planétu.

“Vitajte opäť tu, tentokrát vítam aj vašich asistentov. Určite si odfoťte vašu planétu, pri tomto smere vyjednávania ju vidíte celú posledný raz. Prejdime k veci. Planétka sa už priblížila k vašej materskej hviezde, pozrite sa na údaje, na štatistiky, na hmotnosti a podobné veci. Dúfam, že ich máte už od minula naštudované, takže vidíte, ako sa celá situácia zmenila a ako prehľadný a jasný je záverečný scenár. Planétka sa na sto percent dostane do gravitácie vašej hviezdy, čo bude znamenať definitívny koniec vašej civilizácie. Mám tu video, ako to bude u vás vyzerať. Je to moja domovská planéta. Jej príbeh dúfam poznáte.”

Joo im premietol zrýchlený záznam výbuchu svojej planéty. Je pravda, že táto planéta určite nevybuchne a nerozletí sa na kúsky tak, ako tá jeho, v tomto prípade sa bude narábať s úplne inými pomermi hmotností, ale ten dopad, ktorý si zažije táto planéta bude pekná rana a tlaková vlna sa niekoľkokrát obtočí po povrchu. Vyzerá to, že to zanechalo nejaký dojem. Minimálne na ňom samom. Nerád púšťa toto video a robí to naozaj len, keď musí. Snáď si uvedomia, čo môžu spôsobiť. Niektorí začínajú oproti minulému stretnutiu viditeľne strácať pigment na vlasoch. Začína si to čoraz častejšie všímať u hlavných predstaviteľov krajín. Ešte asi hodina rozhovorov. Niektorí by už zvládali zaplatiť, ale napodiv je ich stále menšina a sú to tí, ktorí medzi nimi majú evidentne najmenšie slovo. Vyzerá to, že hlavní predstavitelia z hlavných predstaviteľov planéty sú jasne proti za cenu, ktorú im Joo ponúka a myslia si, že z nej pôjde ešte zľaviť. Vo svojej veľkorysosti ustúpili na 75 percent z jeho sumy. Divná planéta, neuvedomujú si, že tu ide o ich celú existenciu. Vyzerá to, že najväčšie ekonomiky majú dávno vybudované úkryty, v ktorých sa tí najdôležitejší občania skryjú na dosť dlhú dobu, pokiaľ bude povrch planéty neobývateľný a rátajú s tým, že sa to nejak zvládne. Zvláštny prístup k vlastnej planéte pri vedomí, že všetci z tých, čo sú teraz u neho zrejme prežijú pod povrchom. Definitívne rozhodnutia. Posledná šanca to zvrátiť. Planétka o chvíľu preletí popri materskej hviezde, ktorá by znásobila odchýlky v kurze a potom už sa s jej kurzom nebude dať nič robiť. Nie. Sú neoblomní. Veria, že to ich planéta nejakým zvláštnym spôsobom zvládne. Joo vie presne akým a vie aj, prečo im to nemusí vyjsť. Vysvetlil im, že ak sa podarí prežiť len určitému percentu obyvateľov, tak sa im určite nepodarí znovu rozbehnúť svoju ekonomiku do doby, kým budú žiť pamätníci tých časov a hrozí, že bez rýchleho znovuvybudovania základov sa z civilizácie stane na veľmi dlhú dobu zapadnutá roľnícka diera a všetok vývoj bude stratený, maximálne na neho budú spomínať najstarší z nich, ktorí si ešte budú pamätať rozprávania tých, ktorí to prežili. Nič viac. Všetko ostatné zostanú rozprávky.

Zvláštne. Všetko vedia. Všetkého sú si vedomí. Napriek tomu si stoja za svojim. Joo im dáva poslednú ponuku. Strávil tu už dosť času a energie na to, aby sa táto planéta na niekoľko období stala úplne nudnou planétou bez náznaku civilizácie. Zhodujú sa ale, že to zvládnu sami. V podstate ho to ani tak nemrzí po tom, ako sa k vlastnej planéte zachovali. Jedine ho trápi strata jeho času, už mohol mať hotové prípravy na ďalšie dva asteroidy, ktoré stačilo jemne pribrzdiť. Teraz bude chvíľu v časovej tiesni. Dáva im všetkým materiály na čo najlepšie prežitie pod povrchom, ktoré nazbieral, simulácie a údaje o škodách, ktoré zrejme planétka napácha a ako im čo najefektívnejšie zabrániť. Keby tento výpis nemal dávno hotový, zrejme by im ho ani nedával. Lúčia sa. Zrejme sa už nikdy neuvidia.

Joo netuší, ako vyjednávačov zoberú doma s takýmto neúspechom. Zrejme to všetko zhodia naňho, určite opíšu, ako veľmi sa snažili znížiť cenu a podobne, ale to je už jedno. Ostal na lodi konečne sám. Nariadi satelitom prísť ešte bližšie okolo planéty, pozorovať zrážku a sledovať planétku a ostatné údaje čo najpresnejšie. Nariadil takisto upozornenie, keď bude mať prísť ku zrážke. Sú veci, ktoré treba vidieť naživo. Napriek veľkým stratám na životoch je zrážka dvoch telies fascinujúcim divadlom. Teraz ale musí ísť preč. Čaká ho aj reálna práca. Tento neúspech musí rýchlo hodiť za hlavu. Občas sa to proste stane. Nie každý chce, aby mu niekto pomohol.

…

Deň zničenia Gaie, odľahlá časť Galaxie.

Na palube je práve dosť ľudí. Tiesnia sa tam šéfovia veľkých štátov aj akreditovaní zástupcovia najväčších informačných inštitúcií planéty, všetko sa nakrúca a v priamom prenose posiela dolu. Nie každý deň môžu byť svedkom záchrany svojej planéty. Joo práve vysiela k miestnemu objektu zväzok lúčov, ktorý ho má zrýchliť, čím prejde bližšie okolo malej kamennej planétky, ktorá susedí s dnešným oslávencom. Takáto zmena dráhy je v podstate bežná a dosť lacná rutina. Pre ľudí na palube je to ale záchrana životov. Prichádzajú nové údaje, dráha je zmenená, výpočet novej dráhy už svieti na obrazovke. Všetko je v poriadku, prelet bude tesný, ale určite bezpečný. Joo oficiálne potvrdzuje, že táto planéta je zachránená. Otvárajú sa nešpecifikovateľné, zato určite alkoholické nápoje. Všetci sa objímajú, Joo zablokuje ovládanie a ide sa nechať zvečniť na pamiatku. Milá oslava ešte chvíľku pokračuje, tentokrát to vyšlo. Joo dáva rozhovor. Novinár sa ho pýta na prvú planétu, ktorú zachránil. Zvláštne. Pamätá si to veľmi dobre. Prechádzal ťažkým obdobím po strate svojej planéty a Zet mu ukázal, čo je to pomáhať ostatným, aby sa nedostali do podobnej situácie. Nechal ho vtedy pred všetkými stlačiť veľký červený gombík a užiť si slávu napriek tomu, že netušil, čo presne ten gombík spravil. V podstate je to druhá jasná spomienka z toho obdobia. Tá prvá je fotka jeho planéty, ktorú mu spravil Zetmen pred tým, než bola zničená a ktorú mal na svojom stolíku vo svojej novej izbe na lodi. Dovtedy si pamätá len toto, všetko bolo ako pokrčené. Až do červeného gombíku. Odvtedy si pamätá všetko jasne, prebral sa a vedel, že chce pomáhať.

Ľuďmi prebehne vlna porozumenia, ticho by sa dalo krájať. Vedia, že takto mohla dopadnúť aj ich planéta, ak by nemali vo svojej sústave už pár generácií satelit, ktorý ráta kolízne dráhy. Všemocne sa snažia Jooa presvedčiť, aby pokračoval v párty aj dolu na ich planéte a zdral sa s nimi do bezvedomia. A že by aj veľmi rád, mal by dokonca aj chvíľu čas, ale bude musieť odísť, keďže mu na obrazovke už nejakú chvíľu svieti upozornenie o jednej akcii, na ktorú síce nechce ísť, ale ktorej by sa mal zúčastniť. Dnes je deň, kedy bude zničená Gaia. So zmiešanými pocitmi sa teda veľmi pomaly lúči a pripíja si na rozlúčku. Rozdáva úsmevy na každú stranu a vyhlasuje súťaž o najkrajšie miesto, kam ich má transportovať. Časť sa rozhodne ísť domov k rodinám, ostatní sa jednoznačne zhodujú, že najväčšia kalba bude na jednom z ostrovov pri najhustejšie obývanom kontinente. Joo ich teda všetkých transportuje na miesta, ktoré mu ukázali a mieri na známe súradnice. Je to síce už dlho, čo tam bol naposledy, ale stále ich vie aj spamäti. Zrážka by mala nastať chvíľu po príchode.

Gaia, obežná dráha.

Je tu. Už ju vidí. Tak pekná planéta a skončí tak zle. Opäť mu je divno. Zrejme sa ale primiestnil do sústavy z opačnej strany, nevidí planétku, ktorá má do nej naraziť. Necháva si na obrazovku vykresliť aktuálne údaje a zostáva šokovaný. Planétka tu vôbec nie je! Zahmlí sa mu pred očami. Ako je to možné? Rozbili ju? Nemali šancu, s tak veľkým objektom by ani nepohli, nieto ešte zničili! Kde je? Na mape sa zobrazuje celý sektor. Planétka v ňom nie je. Ihneď ju vyhľadá. Má ju.

Padne do kresla a dvakrát kontroluje údaje. Planétka je úplne inde, než mala byť. So svojim terajším kurzom by túto planétu nielenže netrafila, ale teraz pri nej nie je ani len náznak hrozby! Prehrať záznamy. Joo si musí prehrať záznamy, ale rýchlo. Necháva si ukázať kurz. Planétka zmenila kurz pri prechode okolo materskej hviezdy, teda len chvíľu po jeho odchode. Okej, Joo našiel presný čas zmeny kurzu. Všetky údaje z okolia svietia, Joo pozerá na prístroje a začína mu byť jasné, čo sa stalo. Masívna hviezdna erupcia presne v čase preletu planéty. To nie je možné, ani takáto masívna erupcia na povrchu by nemusela znamenať taký odklon dráhy. Hneď potom ale prišla druhá erupcia, ešte väčšia a bolo o všetkom rozhodnuté. Jej koniec išiel tak ďaleko, že ožiaril planétu a evidentne zmenil jej kurz. Už je to jasné. Dve hviezdne erupcie po sebe. Pravdepodobnosť, že nastanú takto veľké výbuchy v cykle energetického minima tejto hviezdy je mizivá. Napriek tomu sa to mohlo stať. Nie! Veď to kontroloval, záznamy hovoria, že v čase prechodu planétky okolo mala byť tá časť hviezdy úplne kľudná, ak by bola šanca na výbuch, určite by to vedel vopred, minimálne v čase, kedy opúšťal túto sústavu by to musel vedieť. Musí preskúmať, ako je to možné. Necháva si vyhodiť všetky dostupné informácie o hviezde, všetky energetické toky. Erupcia sa začala formovať tesne po jeho odchode. Takže je jasné prečo si takú veľkú vec nevšimol.

Joo túto erupciu študoval veľmi dlho, všetko nasvedčuje na normálnu hviezdnu erupciu. Až na to, že pravdepodobnosti takéhoto energetického výdaja sú v tomto čase pre túto hviezdu neuveriteľne nízke. Nedá mu to. Neodíde. Nevie, či preto, že je zvedavý, alebo proste chce vedieť, prečo mali zrovna títo také šťastie. Skontroloval údaje z médií na planéte. Dolu sa nič významné nedialo, všetci si žili svojim bežným životom, žiadne správy o prelete planétky. Jedna správa o zaujímavej erupcii, ktorá zasiahla náhodou letiaci objekt, ktorý mohol preletieť okolo nich. Nič viac. Pôjde preč, ale najprv pošle správu Zetovi, možno to zaujme aj jeho a keď si nájde čas, tak sa na to pozrie.

Jeho loď tam bola v okamihu.

“Ukáž mi to.”

“Ahoj Zetmen.”

“Áno, áno, vitaj, bla bla, ukáž to.” Zet pozerá na údaje a tiež ho evidentne zaujali. Behom chvíľky prehľadal všetky časti, ktoré zvládol Joo za oveľa dlhší čas. Nechal spustené niektoré ďalšie výpočty, aby si overil pár ďalších vecí.

“Chlapče, práve si zrejme dal Noamel veľkú nádej na prežitie. Tieto erupcie zrejme neboli náhodné. Niečo podobné som raz už videl. Vedci vedia teoreticky vyvolať takéto erupcie a údaje, ktoré pri tom majú vzniknúť sa zhruba podobajú tým, ktoré práve vidíme. Vidíš miesto vzniku erupcie? Je o niekoľko vrstiev vyššie, než by vznikla taká erupcia prirodzene. Zrejme by si si to nevšimol, ale je to celkom jasné. Keby sme tu boli vtedy, tak by sme zrejme zachytili aj stopové prvky, ktoré by to potvrdili. Teraz už ale asi nemáme šancu na iné než nepriame dôkazy, to mi ale stačí. Je vidieť, že začiatok explózie bol vtedy, keď si odchádzal a podľa dráhy telesa vidím, že erupcia nastala v poslednom možnom okamihu. Takže mal zrejme niekto naponáhlo a nemohol pracovať v kľude.”

“Takže niekto vyvolal tú explóziu aby zachránil tú planétu?”

“S najväčšou pravdepodobnosťou áno.”

“Prečo by to niekto robil?”

“Zrejme je to niekoho obľúbená planéta, alebo raz v budúcnosti jej obyvatelia vykonajú niečo veľké a niekto to vie už teraz. Sú teórie, že existujú rasy, nazývame ich podľa mňa príhodne Skrytí, sú tak technologicky vyspelí, že nepotrebujú technológiu, žijú na iných energetických a časových hladinách a nestojí im za to sa nám ukazovať. Ale sú veci, ktoré ich zaujmú a vtedy niečo zmenia. Je o tom príjemná rozprávka pre mladých a žiadne fakty. Pamätáš na Sixtran? Tú trhlinu odvtedy skúmame, stalo sa to na chvíľu témou vo vedeckých kruhoch a nikto zatiaľ stopercentne nedokáže objasniť, či to bola náhoda, alebo nie. Podobne skúmam ďalšie úkazy, o ktorých si myslím, že by mohli byť umelé. A veľké množstvo takých som už vylúčil ako prírodné, dosiaľ neznáme úkazy. Zrejme sem zvolám pár známych, ktorých to zaujíma.”

“Nehovoril si, že práve zachraňuješ Noamel?”

“No veď áno a takéto veci mi dávajú dosť veľkú nádej, že sa nám to podarí. Všetok svoj výskum robím popri prácach na záchrane Noamel. A teraz sa možno začnem venovať tejto časti oveľa viac. Možno budem preto potrebovať pomoc s Noamel. Mám teraz rozrobených niekoľko projektov a inžinieri stavajú nové zriadenia, každé je efektívnejšie než to predošlé. Všetko je naplánované dosť dlho dopredu, bude to ale treba korigovať, kým tam nebudem. Išiel by si do toho za mňa?”

“Fúha, myslím, že je to dosť narýchlo, ale u teba človek asi nikdy nemá veľa času na premýšľanie. Ale pôjdem do toho, pozeral som si niečo o ľuďoch na Noamel a vyzerajú, že si niečo také zaslúžia a chcel by som byť pri tom.”

“Dobre, vynikajúco. Nájdi teda čím skôr za seba náhradu a prídi za mnou, keď ho zaučíš. Pripravím zatiaľ všetko, aby si to mohol po mne prebrať, ale veď budeme zatiaľ v kontakte. A ponáhľaj sa. Sú miesta, ktoré som neplánoval navštívíť, ale podobajú sa tomuto prípadu erupcie, tak tam teraz chcem ísť.”

“Dobre, poponáhľam sa a čím skôr som u teba”

…

Gaia, povrch, o pár pozemských minút neskôr.

Stephen sedel vo svojom kresle a zrovna písal knihu, keď sa pri ňom zjavil Joo.

“Ahoj Stephen, volám sa Joo.”

“Ahoj Joo, dúfam, že to bude rýchle, toto ešte musím dokončiť” ozval sa Stephen.

“AHOJ JOO” ozvalo sa zo Stephenovho prístroja na komunikáciu.

“Neboj sa, zdržím sa tu len chvíľku, môžem ti niečo navrhnúť?”

“No, dúfam, že to nebude nič vážne a hneď pôjde ako sľubuje.”

“ÁNO” ozvalo sa opäť z prístroja. Joo začína byť z týchto dvojitých odpovedí trochu nervózny.

“Počuj, nemusíš tam písať, ja počujem, čo hovoríš.”

Stephen sa naňho začudovane pozrel. Takto sa s ním už dlho nikto nerozprával. Je totiž pripútaný na vozík a so svetom rozpráva pomocou prístroja, ktorý predčíta všetko, čo napíše.

“Lambda.”

“Lambda?” zopakoval Joo. Stephen evidentne ožil.

“Tri.”

“Štyri.”

“Aaach, takže to nie je pravda.” Stephen sa zatvaril naozaj smutne.

“Dobre, tak tri, skúšal som ťa, či dávaš pozor.” Sú veci, ktoré si Joo proste nedokáže odpustiť.

“Ako to robíš?” začudovane sa opýtal Stephen.

“Pri svojej práci to často využijem.”

“To ma nezaujíma, ale ako mi čítaš myšlienky?”

”Väčšine ľudí stačí povedať, že používam univerzálneho prekladateľa, u teba to asi nezaberie, keďže nepoužívaš ústa na rozprávanie. Počkaj, musím si spomenúť, keďže je to už dlho, čo som sa nad tým zamýšľal. Myslím, že je to niečo v zmysle, že všetko, čo hovoríš, tvoríš v univerzálnom jazyku tvojich myšlienok a von generuješ verziu, ktorá je zrozumiteľná pre ostatných. No a táto verzia tesne pred preložením je v podstate u všetkých rovnaká, takže aj pri nových rasách vieme vcelku správne prekladať slová a po krátkom rozhovore aj bežné vety.”

“A ako to, že rozumiem ja tebe? Mám aj ja niečo také v sebe?”

“Nie, je to dvojsmerné. Dokáže to vydávať do tvojho mozgu informácie, ktorým rozumieš.”

“Zaujímavé. Nepočul som o tom ešte. Je to vo výskume?”

“Je to bežná vec. Nepočul si o tom, pretože na tejto planéte ste ešte v absolútnych počiatkoch výskumu mozgu a jeho funkcií a hlavne, zatiaľ to nepotrebujete. Väčšinou takúto vec vyvinú až civilizácie, ktoré vedia bežne cestovať po galaxii a stretajú nové, nezatriedené rasy, ktorých jazyky nie sú známe.”

“Si z inej planéty?”

“Áno.”

“Vyzerá to na nej, ako na Zemi?”

“Nie, moja planéta už neexistuje.”

“To ma mrzí, preto navštevuješ ostatné planéty?”

“V podstate áno.”

“Prečo si dnes práve u nás?”

“Dnes mala byť vaša civilizácia zničená, prišiel som sa na to pozrieť.”

“Plánoval si nás zničiť?”

“Nie, prečo by som to robil?”

“Bolo by to logické. Prečo teda ešte žijeme?”

“Objekt, ktorý mal do vás naraziť išiel okolo vašej materskej hviezdy...”

“...Slnka...” skočil Stephen po dlhom čase niekomu do reči.

“...a náhodou vznikla veľká erupcia, ktorá ho vychýlila z kurzu.”

“Ako to, že si si to nevšimol, zrejme si na technologickej úrovni, ktorá to dokáže predvídať a zmerať, nie?”

“To je dôvod, pre ktorý som práve tu.”

“A teda?” Stephena rozhovor evidentne začal baviť a nechce prestať.

“Nič také ako erupcia som nezaznamenal, hoci som bol priamo pri tej hviezde.”

“A budeš to teraz skúmať?”

“Budem to aj skúmať. A odchádzam kvôli tomu od svojho terajšieho poslania.”

“Ktoré mimochodom je?”

“Záchrana civilizácií pred hrozbami z vesmíru. Asteroidy, planétky, malé kamene.”

“Prečo si nezachránil aj Zem?”

“Nezaplatili mi. Moje zdroje sú obmedzené, zadarmo planétku z kurzu nedokážem vychýliť.” Táto informácia bola jedna z prvých, ktoré Stephena neprekvapili.

“Bude teraz niekto ďalej zachraňovať planéty, alebo zháňaš náhradu na svoje miesto?”

“Áno, budem musieť rýchlo niekoho nájsť a zaučiť.”

“Ten niekto bude môcť skúmať vesmír z tvojej lode?”

“Nie je moja, ale áno, je tam veľmi veľa užitočných senzorov a meradiel, loď je samozrejme napojená na informačné databázy niekoľkých sektorov, ale o takéto veci ja príliš záujem nemám. Vyzerá to však, že tebe by sa mohli hodiť.”

“Dajú sa ovládať bez slov tak, ako sa rozprávam s tebou?”

“Budeš ich musieť ovládať hlasom, alebo dotykom, je to oveľa spoľahlivejšie.”

“To môže byť pre mňa problém.”

“To môže byť pre teba záchrana.”

“V akom zmysle?”

“Tvoje ochorenie dokážem časom vyliečiť.”

Stephen ostal prvýkrát ticho.

“Si si istý?”

“Samozrejme.” Joo má v tomto jasno, jeho loď ho o chvíľku dá úplne do poriadku.

“Môžem ísť s tebou? Roky, čo mi ostávajú chcem využiť naplno.”

“Ozaj, tvoj život sa tiež významne predĺži.”

“V tom prípade neváham. Budem sa môcť občas vracať späť?”

“Samozrejme, neodporúčam ale zverejňovať, že si odišiel s mužom z vesmíru a takisto tvoje návraty. Na tejto planéte by to ešte nemuseli pochopiť. Váš oficiálny prvý kontakt vás ešte nejakú dobu počká. Nehovoriac o prvom fyzickom kontakte.”

“A ako by sa to dalo spraviť? Pár ľudí ma tu pozná.”

“Vyrobím tvoju kópiu, ktorú tu necháme a bude to vyriešené. Nastavím ju na autopilota, ale budeš ju môcť pohodlne ovládať z celej Galaxie, takže sa napríklad hneď dozvieš, že ťa niekto oslovil a môžeš mu odpísať. Rodine ale povedz, aby si pravdu nechala pre seba.”

“To znie zaujímavo. Pôjdem. Dokedy sa mám zbaliť?”

“Ja som mal na to 37 sekúnd.”

“Stihol si si niečo zobrať?”

“Nie, ten čas zahŕňal aj rozhodovanie, či idem. Na samotné pobalenie som mal 7 sekúnd. Nazvime to, že sme sa trochu ponáhľali. Aj tak nepotrebuješ nič. Jedlo, šaty, informácie z celej vašej planéty, všetko máš zabezpečené.”

“Chcel som si vziať svoje knihy, nejaké predmety na pamiatku a samozrejme, rozlúčiť sa s rodinou.”

“Dobre. Ukáž mi, čo mám vziať, ale tú rozlúčku nebudeš potrebovať, stále budeš môcť zostať v kontakte. Hovorím, že napojiť sa na tento váš televízor, mobil, alebo na toto tvoje zariadenie nie je ťažké z akéhokoľvek miesta vo vesmíre a v ktorúkoľvek dobu.”

“No dobre. A ak hovoríš, že sa ešte aj občas budem môcť vrátiť, tak dobre.”

Spolu pochodili celý dom a pozbierali niekoľko pamätných vecí. Stephen trval na tom, že si vezme fyzický výtlačok jednej zo svojich kníh a občiansky preukaz a Joo mu to nedokázal vyhovoriť. Keď prechádzali okolo opatrovateľky a Stephen sa spýtal, či ju nezobudia, Joo sa len usmial, že určite nie. Keď naplnili dve tašky a Stephen povedal, že stačí, nachvíľu sa zastavil, uložil všetku svoju prácu v počítači a odoslal ju priateľom, ktorí ju snáď budú vedieť dokončiť. Pripojil k tomu, že si zrejme dá chvíľku oddych. Možno raz s novými poznatkami napíše aj nové verzie svojich kníh a vydá ich na Zemi.

“Môžme ísť. Mám sa nejak pripraviť?”

“Nie.”

“V tom prípade Zem, lúčim sa s tebou. A som rád, že si prežila dnešok, dúfam, že sa ti podarí prežiť aj naďalej a ak nie, prídem ťa zachrániť.”

“To si povedal pekne. Škoda, že ťa nikto z týchto ľudí nepočul. Poďme teda.”

Joo už presvedčil kadekoho, ale nečakal, že keď bude hľadať svoju náhradu, pôjde to takto ľahko. Počítač vybral, podobne ako v jeho prípade, veľmi dobre. Teraz ho už len vylieči a zaučí, už aj vie, ktorú planétu spolu zachránia ako prvú. Stephen vyzerá, že to zvládne veľmi rýchlo. Loďou bol úplne unesený, jej možnosťami tiež. Keď bude vedieť zachraňovať sám, tak sa Joo bude môcť ísť aj fyzicky venovať záchrane Noamel. A popri tom samozrejme dúfať, že sa Zetmenovi podarí nájsť niečo, čo im dá akúkoľvek odpoveď na to, či pri záchrane dostanú pomoc od Skrytých, alebo ľudia na Noamel neprežijú výbuch supernovy. Vyzerá to, že ich všetkých čaká veľa práce. Joo nastavuje kurz na planétu, o ktorej satelity už nejakú dobu hlásia blízku hrozbu stretu s asteroidom.

“Vieš, ako cestujeme medzi planétami?” opýtal sa Stephena.

“Netuším.”

“Takto.”

Joo zrejme posledný krát videl túto planétu. Chýbať mu nebude, ale po dnešku to s ňou nevyzerá až tak zle.