Ľudia sú zvláštni. Hnajú sa za peniazmi, sexom, láskou a šťastím a pritom nemajú ani potuchy čo to vlastne je. Je paradoxné, že ešte vôbec žijú a že sa navzájom nevyhubili. Ale keď sa nevyhubili ani dinosaury. Nuž čo, možno majú len šťastie, ktoré si ani nezaslúžia. Sú chamtivý, bezohľadný a veľmi tvrdohlavý. Alebo sa mi to len zdá, je len taká ich spoločnosť. Možno by som mal povedať, že ľudstvo je zvláštne. No ľudia v ňom žijú, majú svoju civilizáciu. Každý z nich je jednou rybou v obrovskom oceáne života. Zožer, ináč ťa zožerú. Heslo ich civilizácie. To sú ich zákony, ich práva, ale kde je človek. Tá malá korálová rybka uprostred veľkej útesovej barierý, ktorú môže kedykoľvek niekto zahubiť. Ale nikto neunikne. Aj ich sa naplní a všetci skončia ako zrniečka prachu vo vesmíre. Každý sme vo svojom vnútri tak trochu sám a každý z nás má vo svojom vnútri svoj vlastný vesmír. Nekonečne konečný a konečne nekonečný. Niet výberu na inú cestu. Bola už dávno predurčená a jediný, kto ju môže zmeniť je nekonečný vesmír. Ľudia majú najlepšiu šancu stať sa pánmi vesmíru. Podľa mňa to dokážu. My ich nezastavíme. Sú príliš mladí a silní. A keď pohasne ich plameň prídu ďalší. Ako mravce budú dobiedzať znova a znova, aby si aj oni urvali svoj kus. Čo v nich potom ostane. Čo ostane nakoniec ľudom. Peniaze, sex, láska a šťastie. Hodnoty sa menia, ľudia zostávajú. DOKEDY!!!