„Berieš alebo nie?“

Neodpovedal. Nohavice a tričko, čo mal na sebe, bolo jeho jediné oblečenie. Šlo to s ním dolu vodou odkedy ho jeho ženské vykopli z háremu.

Zabodol pohľad do tmavých očí Alberta Lakronského, najhrozivejšieho mafióza dimenzie s nápadným ruským prízvukom. Keď sa za ním Alex napokon odhodlal ísť, lebo už naozaj nemal inú šancu, netušil, že mu dá fušku, ktorá... Nie, ani Alberta Lakronský nemôže mať ot srdce, aby ho nútil urobiť... toto.

Alexove prsty sa ovinuli okolo objemného mešca položeného na stole. Neveril, že sa to deje. Pripadal si ako v šialenAom akčnom filme.

O pár minút už sedel vo svojej rakete a d GPS si naťukal planétu Zem. Jeho srdcu bola veľmi blízka, o to horšie mu padlo pomyslenie na to, čo sa chystá urobiť. Sám bývaval človekom, kým jedného dňa neodišiel na potulky vesmírom a nestretol Skamuel Z Deviatej Verzie Neptúna, Mahu z Autorskej Hmloviny a Nivúr z Impného Kúdoľa a nezamiloval sa a nerozhodol sa stať občanom Mestuchalegonu, aby mohli žiť všetci pokope. No na svoju rodnú planétu ani v najmenšom nezanevrel.

Keď už Zem videl voľným okom, naťukal si do GPS presnú adresu. Zaťal zuby. Toto nedopadne dobre. A vlastne to ani nie je bezpečné. Mešec ho začal nepríjemne ťažiť na opasku. A na druhej strane zbraň. A pod ňou ďalšia. Postačil by jediný výstrel a jeho obeť je jasná. Jeden jediný.

Odparkoval pod stromami blízkeho lesíka. Chvíľu sedel v sedadle a čumel riadiacu dosku. Potom sa nadýchlo, prudko sa vyšvihol z rakety a vydal sa trávnikom k mestu. Potichu ako myš sa prekradol niekoľkými záhradami. Nebudeme si klamať, zo Zeme odišiel, lebo tu už bol známou firmou. Podobné záležitosti vybavoval už niekoľkokrát. Ale takúto ešte nie...

Už sa blížil k sídlisku. Ešte raz skontroloval adresu a zadíval sa do okna na druhom poschodí. Bola v ňom nalepená kačička. No výborne, týmto sa to ešte zhoršuje.

Netrvalo dlho a bol hore. Čupel na rímse, pridržal sa jedno rukou a druhou z vrecka vytiahol súpravu, ktorú nepoužil už nejaký ten piatok. Malým, úzkym predmetom si za pár sekúnd odomkol okno. Zhlboka sa nadýchol. Opatrne, potichu ho otvoril a nečujne sa prešmykol dnu.

Len čo to urobil, zapadol za ním ťažký záves. V izbe vládla absolútna tma. Z postele sa ozvalo tiché zastonanie. Chvíľu stál na mieste, aby sa uistil, že sa spáč nezobudí. Potom urobil tri váhavé kroky. Pri štvrtom kroku nahmatal pod nohou neidentifikovateľný predmet. Zľakol sa a urobil prudký krok dozadu. Ozvalo sa strašné kvílenie. V okamihu sa zasvietila lampa a on hľadel do očí asi päťročného zmäteného dievčatka hľadiaceho na neho spod paplóna. Pískacia hračka stíchla tak rýchlo, ako sa pred tým rozozvučala.

Dievčatko potiahlo nosom a ospalo si pretrelo oči. Alex si rukou siahol k opasku. Nie, to nemôže urobiť. Je to nedôstojné...

„Si taká nádherná!“ povedalo dievčatko.

„Áno,“ odpovedal Alex nádherným altom. „A teraz, prosím, spi, toto by si nemala vidieť. Buď poslušné dievčatko.“

Malá si položila hlavu na vankúš a keď zavrela oči, stále sa na Alexa žiarivo usmievala.

Alex zaťal zuby. To nemôžem. To naozaj nemôžem. Bridilo sa mu to z celej duše. Opatrne siahol na opasok, aby ju znova nezobudil...

O pár minút už bol na ceste späť. Cítil sa o niečo lepšie, ako si myslel, že bude. Skontroloval si zbrane za opaskom – bol tak rád, že ich dnes nemusel použiť. Na mieste, kde mal predtým mešec, sa mu hompáľal zúbok. Pozrel sa do zrkadla – ešte stále vyzeral ako žena.

Má taký úžasný dar, taký úžasný dar! Taký úžasný dar a on ho použije na to, aby robil zúbkovú vílu! A zároveň prekliatie. Zatiaľ si pripadal ako Hulk, pohlavie sa mu darilo meniť iba pod stresom, niekedy sa mu to stalo aj samovoľne. Možno preto ho Skamuel, Mahú a Nivúr opustili.